"Hope no tak.. musíš vstávať! Tvoja mama ma prerazí." Ťahal ma otec z postele.
"Ale tatííí..." zatiahla som ako keď som bývala malá. Na čo sa musel zasmiať.
"To na mňa už nezaberá. Nemáš 6 ale 16." Schmatol mi perinu a strhol ju dolu. Zostala mi hnusná zima.
"Hej!" Skríkla som.
"Čudujem sa ako ťa mama dostala do školy. Nemyslím si že aj jej si toto robila."
"Možno.." povedala som potichu.
Nakoniec sa otec vypratal z mojej izby. Vraj ma za pol hodiny čaká dolu a zavezie ma do školy. A nezabudol podotknúť že mu bude jedno keď budem v pyžame. Tak som si to rozmyslela a konečne sa vykotúľala z postele.

Našťastie som stihla prísť dolu s 5 minútovým náskokom. Bolo fajn vidieť tam moju rodinu aj s otcom. Vtedy som vedela že som na dobrej ceste k tomu aby som získala všetko späť.
Zazrela som otca ako si vyťahuje z chladničky už 3 sáčok krvi za toto ráno. Ja som si namiesto krvi dala normálne raňajky. Vtedy keď som do seba pchala lyžicu cereálií som uvidela že otec so mnou naviazal očný kontakt. Dovtedy som ho "nenápadne" pozorovala ako hltavo pije krv. Hneď som vrátila pohľad do cereálií a tvárila som sa že nič nevidím. Ale stále som cítila jeho pohľad.
"Čo je? Nevidela si ma piť krv?" Zasmial sa. Zostala som potichu a ďalej som radšej jedla.

Otec ma viezol do školy. Mala som pocit že je všetko aspoň na chvíľu tak ako po starom.
"Hope.. chcel by som ti ešte raz poďakovať. Naozaj si vážim že si to nevzdala." Pozrel na mňa.
"To je samozrejmosť. Nikdy to s vami nevzdám." Pousmiala som sa a pozrela z okna. Nemyslel si snáď že by som to tak nechala navždy?
Ani som sa nenazdala, zaparkoval pred školou.
"Ak by si mala s niekym v škole problém, stačí povedať." Uškrnul sa.
"No.. tá matikárka ktorej si nedal má na mňa dosť nervy.." nadhodila som.
"Tá s krivým nosom?" Zasmial sa.
"Presne tá." Tiež som sa zasmiala.
"Mám sa jej nenápadne zbaviť?"
"Myslím že by stačilo ju ovplivniť, ale tiež to nieje zlý nápad." Otvárala som dvere na aute keď si otec niečoho všimol..
"Nieje to Kolova motorka?" Pozrel na parkovisku a motorku ktorá tam odvčera zostala.
"Mám ťa rada tati!" Zvolala som a rýchlo vyšla z auta.
Prechádzala som do budovy školy. A hneď som stretla Britney.
"Nebol to vonku tvoj otec?" Pozrela na mňa nechápavo.
"Bol."povedala som s úsmevom na tvári.
"Ako sa ti to podarilo? A čo sa vlastne včera stalo? No tak, hovor!"
Odišli sme na záchody kde som jej rozpovedala väčšinu vecí čo sa včera stali.

"Wow.. to je naozaj úžasné. Myslíš že by sa naozaj vedel zbaviť matikárky? Vychádza mi 3, a.." rozosmiala som sa a Britney tiež.
"Mám taky pocit že to možné je." Dodala som so smiechom.
"A ja mám pocit že by si mu mohla napísať lebo práve meškáme na hodinu!" Rýchlo sme sa postavili, odomkli a ponáhlali sa na hodinu ktorú sme mali na druhom konci budovi.
Aj tak sme prišli až po zvonení.
"Tak čo? Ideme?" Stáli sme nervózne pred dverami. Nechcela som matikárku vidieť ako nás znemožní..
"Ovládneme ju?" Zašepkala som.
"Dokážeš to?" Opýtala sa a ja som iba prikývla.
Otvorili sme dvere a hneď na nás skončili pohľady všetkých.
"Kto sa nám ukázal.. kde ste boli dievčatá?" Matikárka sa postavila a prechádzala k nám.
"Zdržali sme sa." Povedala som kľudne. Z nejakého dôvodu som sa chcela s ňou trochu pohrať ale niečo mi hovorilo že ju mám ovládnuť a vykašlať sa na to. "Jednoducho sme sa zdržali." Dodala som a sebavedomo jej pozrela do očí. Ovládla som ju. Iba prikývla a pustila nás sadnúť. Sadli sme si na svoje miesta.
"To bolo naozaj dobré. Musíš ma to naučiť." Povedala potichu Britney.
"Neboj, to sa naučíš." Uškrnula som sa.
V tej chvíli som pochopila že keď prežijem otcovu prednášku o motorke, tak sa môj život pomaly ale isto začína obracať k lepšiemu..

Nejako sa mi podarilo napísat ďaľšiu časť ešte dnes, čomu sa sama čudujem. A tak ju tu máte.. dúfam že sa vám páčila aj keď bola dosť o ničom :D