"Prosim?! Do školy?!" Vyletela som na mamu. Ona sa musela snáď zblázniť! "Elijah! Veď povedz niečo! Snáď nedovolíš aby ma tam poslala!" Pozrela som s nádejou na strýka. Veď musí vidieť že mi to neurobí dobre. "Prosím.. Čokoľvek len nie tam.. mami.. Elijah.." z očí mi začali tiecť slzy.
"Hope, nechápeš to. Keď zostaneš takto.. neprospeje ti to. A určite si veľa zameškala keď si odišla.." ďalej som nepočúvala.
"Mami! Ty si myslíš že mi to pomôže?! Musela si sa zblázniť! Mám iné povinnosti ako sedieť v škole.." zafňukala som.
"Hope.. možno by ti iná aktivita prospela." Pridal sa Elijah.
"Aj ty?! Vážne?! Vy ma naozaj neznášate! Keď sa ma chcete jednoducho zbaviť a robiť mi peklo zo života, tak to povedzte!" Skríkla som naštvane. V tom momente som odtiaĺ zmizla. Veď ja niečo vymyslím..

☆za pár dní
Mama a Elijah mi za tých pár dní neoblomne dokazovali že ma nenávidia, a tak idem dnes do školy. Umyla som sa, namalovala a zišla dolu. Na nich som ani nepozrela aby som im dala najavo že ich oboch nenávidím.
"Dobré ráno.." pokúsila sa o úsmev mama.
"Nieje dobré!" Zavrčala som. Vzala som z chladničky krv. Mama asi chcela niečo namietať ale bola ticho.
"Chceš ísť svoj prvý deň do školy oblečená takto? Mohla si zvoliť niečo.. ja neviem. Nechceš urobiť dojem?" Prisla ku mne a položila mi ruku na rameno. Hneď som ju striasla.
"Je moja vec čo si oblečiem! A nechcem! Ľudia na ktorých stálo za to urobiť dojem sú mŕtvi! Vieš Elijah, nemyslela som si že tak rýchlo zabudneš na vlastných súrodencov. Ale asi ti vyhovuje zostať posledným pôvodným, však..?" Nahodila som naňho najhnusnejší úsmev ktorý som dokázala. Obaja chceli niečo povedať ale pobrala som sa ku dverám. "Idem teda do tej vašej milovanej školy!" Zvarčala som namiesto pozdravu. Nechcela som však ísť peši a tak som zašla do garáže kde bola odparkovaná motorka strýka Kola. Nikdy som neriadila ani motorku ani auto ale vsetko je raz po prvý krát. Poprípade havarujem a nebudem dnes musieť ísť do tej debilnej školy.
Naštartovala som a vycúvala z garáže skôr ako si mama alebo Elijah uvedomia o čo sa pokúšam. Ešte predtým ako som odišla som uvidela ako obaja vyšli z dverí a asi ma chceli zastaviť, ale našťastie sa im to nepodarilo.

Nanešťastie alebo našťastie (podľa toho ako to vezmem) som cestu prežila a zaparkovala na školskom parkovisku.
Už tam na mňa všetci pozerali. Áno, drobné dievča ako ja na takej motorke sa len tak nevidí. Ale bolo mi to jedno. Všetci idioti z tejto školy sú mi ukradnutí.
A teraz 'hurá' na prvú hodinu..

Viem že som v tejto časti vykreslila Hayley aj Elijaha ako bezcitných idiotov, ale.. žiadny rozumný dôvod nemám :D jednoducho to tam sedí pre nasledujúce situácie. Hope potrebujem teraz zraniteĺnú a naštvanú zároveň.
Dúfam že sa časť páči.. ♡