Hope pribehla ku kostolu. Teraz alebo nikdy! Vrútila sa dnu a tam uvidela Dahliu a pohľady jej rodiny. "Takže si predsa prišla." Povedala Dahlia. "Ale určite nie vydať sa ti bez boja." Odfrkla Hope. "Hope čo tu robíš?!" Sykol naštvane Klaus. "Prišla som aby som to ukončila." "Nie tak zhurta dievčatko. Niesi jediná kto si priviedol pomoc." Všetci zostali zarazený. "Mikael." Zavolala Dahlia toho koho meno by nikto nečakal. Z tmavého rohu vyšiel Mikael v celej svojej kráse. V Klausovi to vrelo. "Akoto že vždy keď ho zabijem povstane?" Opýtal sa nechápavo. "Sľúbila som mu niečo. Ak mi pomôže, môže ťa zabiť." Mikael sa uškrnul na Klausa. "Tak to ťažko! Mojej rodiny sa dotkneš tak cez moju mŕtvolu!" Postavila sa pred nich Hope. "Čo to robíš?" Stiahol ju Klaus k sebe. "To čo som mala urobiť už dávno!" Dostal odpoveď. Ale nie od Hope, od Dahlii. Tá napriahla ruky a všetci sa chytili za hlavu. Hope im nemohla ani pomôcť pretože o tú sa v tom momente postaral Mikael. "Myslela si si že si silnejšia?" Zasmial sa arogantne Hope do tváre keď ju pritlačil ku stene a začal škrtiť. "Povedal ti niekto že prskáš keď hovoríš?" Naklonila hlavu a jedným pohybom sa vyslobodila z jeho zovretia a prehodila ho cez miestnosť. "To bolo dobré. Nie však dostatočne!" Zavrčal naštvane a zdvihol sa skôr ako stihla zareagovať. Klaus a ostatný jej chceli pomôcť ale Dahlia bola moc silná na to aby ktokoľvek z nich bol schopný jej odporovať natoľko aby bojoval.
Hope sa v hlave zrodil plán. Schmatla Mikaela a upírskou rýchlosťou sa premiestnila k nim domov. Tam ním rýchlo tresla o protilahlú stenu. Než sa stihol zdvihnúť rozbehla sa do pracovne po kôl z bieleho dubu. Len dúfala že je stále na tom istom mieste. Heureka! Pomyslela si víťazoslávne. Nanešťastie ho nestihla vybrať a Mikael ju odhodil. Keď uvidel prečo prišla zlomyselne sa uškrnul. (Všetci si snáď dokážete živo vybaviť jeho slizký úškrn keď by mal v pláne zabiť Klausove dieťa.. -,-)  Hope sa vzchopila a postavila na nohy. Takto predsa neprehrá! A určite ju na kolená nedostane nejaký dedo z domova pre seniorov! "Na viac nemáš dedulo?" Zasmiala sa a skočila po ňom. Keď ležal na zemi Hope sa postavila a zhodila na neho knižnicu. "Sorry Elijah." Zašepkala potichu. Vytiahla rýchlo kôl a keď Mikael odhodil zo seba skriňu mala v pláne ho zabodnúť. A tak by to išlo podľa jej plánu pokiaľ by skriňa neodletela na ňu. Zhodilo ju to k zemi. Moment prekvapenia je v.. preč. (V tejto knihe nechcem nadávať.)
Skriňu niekto zdvihol. "Toto ti nevyšlo zlatko." Slizko sa usmial a odhodil Hope na druhú stranu miestnosti. Tá padla popri stene. Mala rozrazenú hlavu z ktorej jej stekal pramienok krvi. Chcela sa postaviť ale všetko sa hojilo až moc pomaly a zrak sa jej rozmzával. "Tak isto ako tvoj bastardský, zmutovaný otec skončíš aj ty! Budeš mi pozerať do očí keď budeš zomierať! Ale neboj, hneď po tebe pôjde aj on takže mu môžem niečo odkázať ak chceš." Namieril kôl z bieleho dubu na miesto kde jej bilo srdce. Hope sa vtedy rozbúchalo ešte silnejšie. Nieje pripravená zomrieť! Je tu predsa ešte toľko dôvodov prečo žiť! Jej rodina, Damon a musí poraziť Dahliu! Počkať... "Dahlia ťa zabije ak ma zabiješ! Chce ma živú!" Zasyčala. Tak zúfalo si priala aby jej to nahnalo dosť času na zahojenie. Nech môže aspoň ďalej bojovať! Neumrie predsa tak že bude iba nečinne ležať na zemi!  "Dahlia ma nikdy nezaujímala! Nech ma aj zabije, hlavné je že na svete bude o jedného bastarda menej!" Cítila ako sa jej o srdce oškrel kôl. V tej chvíli sa vydral na povrch úplne všetko adrenalín! Hope vyskočila na nohy a odhodila Mikaela. Ale nie silou, mágiou. Úplne zabudla na to že aj tá by jej v tejto chvíli mohla pomôcť. "Len tak ďalej zlatko, možno budeš aj hodná so mnou bojovať." Zasmial sa arogantne. "Nieje to skôr naopak?" Celkom ju bavilo Mikaela provokovať. Plne si uvedomovala aké následky to môže mať, ale nedalo jej to. Mikael sa zdvihol a znova Hope odhodil. Tá už strácala silu na boj. Ked sa postavila pocítila päsť v jej tvári. Zletela k zemi. "Zbohom bastard!" Zavrčal a jej srdcom prešiel kôl. Hope sa na tvári objavil nechapavý výraz keď uvidela ako jej z hrudníku trčí kôl. Hneď na to prestávala mať silu stáť na nohách. Kolená sa jej podlomili a ona spadla na zem. Hope cítila že toto je jej koniec. Chcela bojovať ďalej ale nešlo to. Zlyhával jej dych a pomaly strácala vedomie.

Mikaelovu tvár zdobil výťazoslávny úškrn. (Asi mu chudákovi ešte nedoplo že Hope nehorí, ale veď nevadí..)
Bol odhodlaný sa vrátiť za Dahliou a zabiť Klausa!
***
"Keby ste sa nesnažili Hope skryť mohli ste všetci žiť!" Skríkla naštvane Dahlia. "A Freya.. drahá Freya. Dala som ti nesmrtelnosť. Starala som sa o teba. A toto je vďaka?!" Skríkla naštvane na dievča poď ňou. Krčila sa pri zemi so slzami v očiach. "A Niklaus." Otočila sa k pôvodnému. "Pre teba by bola smrť miernym trestom. A preto som vymyslela oveľa lepšiu variantu. Pre to čo si urobil budeš musieť zbytok tvojho života tráviť v tele vlka! Meniť sa budeš len v noci za splnu!" "Toto ti neprejde! Hope ťa zastaví!" skríkol naštvane Klaus. "Ale kdeže. Hope nieje dostatočne silná aby sa jej podarilo so mnou bojovať." mávla rukou a ďalej pokračovala v kúzle. Kol a Rebekah už boli na pokraji smrti. Obom nezostávalo viac ako zopár minút. Elijah na tom bol o niečo lepšie ale tiež už nemal veľa času. Zato Klausa trápili ohromné bolesti ktoré mu spôsobila premena na vlka. Túto premenu nevedel zastaviť a keď skončí čaká ho čas vo vlčom tele. Aj keď jeho mozog ešte nebol dostatočne schopný aby spracoval čo mu vlastne hrozí.

***

Nehybné telo Hope ležalo na podlahe ako odhodená handra. Jej pokožka bola popolavá a žilky jej vystúpili. Všade bolo ticho. Nikde sa nič nehýbalo. Až na.. 

*** 

Hneď ako sa Damon prebral vedel že musí ísť Hope pomocť. Ak by to aj neprežil. Kvôli nej sa mu oplatí zomrieť. Vletel do rušného mesta kde sa snažil nájsť spomínaný kostol. Po chvíli sa mu pomocou upírieho sluchu podarilo to miesto nájsť. Vtrhol dovnútra a tam uvidel vštkých tých pôvodných, vrátane Klausa ktorého sa všetci tak báli, na zemi a polomŕtvich. Ale nevidel Hope. Vtedy ako na zavolanie prišla príčina prečo tam Hope nieje v podobe Mikaela. Všetci vedeli že to neskončilo dobre. "Kde je?!" vyletel naňho prvý Damon pretože Klaus sa od bolesti nezmohol už ani na nádych. A jeho súrodenci na tom boli podobne. "Určite si to viete domyslieť."Uškrnul sa Mikael. Damonovi praskly nervy a rozbehol sa po ňom. Mikael bol však pôvodný upír-lovec a tak mu jediným pohybom vyrval srdce. Damon skončil na zemi behom pár sekúnd...

"Čože si urobil?!" Zvreskla naštvane Dahlia. "Nikdy mi nešlo o pomoc tebe! Len o zabitie toho bastarda!" Skríkol. Dahlia mu kúzlom vyrvala srdce ako pred chvílou on Damonovi. (Síce nikto nevie ako dokáže praktikovať niekoľko tak zložitých kuziel naraz ale.. fuck the logic..)

*** 

Až na.. Hope! Jej ruka sa pohla! Začala znova naberať vedomie. Žilky jej z tváre zmizli a pokožka začala naberať znova normálnu farbu. Po pár minútach sa prázdnym domom ozval prudký nádych. Hope vystrelila do sedu. Začala sa rýchlo okolo seba obzerať a spomínať si na to čo sa stalo. Ale ako to že prežila?! To teraz však nebol ten problém ktorý by ju mal trápiť. Ale jej rodina! Postavila sa na nohy ale hneď to oľutovala. Hlava sa jej zatočila a spadla. Znova sa teda pokúsila postaviť. Tentokrát však o niečo pomalšie. Keď sa jej to podarilo skúsila urobiť prvý krok. Potom druhý, tretí... a rozbehla sa naspäť do kostola aby dohrala hru ktorú Esther začala!

Pribehla naštvane rozrazila dvere. "Dahlia!" zvreskla ešte naštvanejšie. Všetok hnev v nej vrel. A keď uvidela jej rodinu všetok adrenalín do nej ešte viac vstúpil. Nevedela či má ísť kriesiť otca ktorý ležal s prelámanými kosťami na zemi alebo Elijaha ktorý už dýchal úplne z posledného. Na Kolovi a Rebekah videla že už im nieje pomoci. V tej chvíli ju už nič ani nikto nemohol zastaviť! Nastúpila do bojovej pozície a namierila všetku jej moc proti Dahlii. Tá tušila čo Hope robí ale myslela že jej kúzla sú dosť silné. Naštastie sa splietla a od Hope sa priniesol silný vietor ktorý zničil aj jej ochranný kruh ktorý okolo seba vytvorila. V tej chvíli mala Hope len jeden ciel a to roztrhať Dahliu na kusy. A to sa jej aj mágiou nakoniec podarilo. Dahlia sa síce bránila ale nemala šancu. Najprv sa vzniesla do vzduchu a potom sa jej telo rozletelo na kusy. Všetko bolo od krvi ale bolo po nej! Skončilo to! "Je koniec!" skríkla Hope s nádejou že k nej priskočí ocko a objíme ju ale keď sa otočila nevidela jej otca. Pred ňou stál neprirodzene veľký čierny vlk so zlatými očami. Smutným psím pohľadom na ňu hľadel. Hope sa zrútila s plačom na zem. Vlk prišiel pomaly k nej a ona ho objala. Ešte histerickejšie sa rozplakala. Už nikdy nebude nič ako predtým.. "Je to moja vina oci.. prepáč mi to." Povedala potichu. Po lícach jej stekali slzy a padali na jeho hebkú čiernu srsť. Započula že do miestnosti niekto vstúpil ale nezaujímalo ju kto. Aj tak však podľa kroku spoznala jej mamu. 

Hayley pribehla k Elijahovi a pomohla mu sa posadiť. Keď už bol v sede priskočila k Hope a najprv nechápala scenériu pred sebou. Až potom jej to celé došlo. Objala plačúcu Hope objímajúcu čierneho vlka.  "Úplne všetko som pokazila.." zašepkala ospravedlňujúco Hope. "Nič si nepokazila. Nemohla si za nič z toho." "Mohla mami! Za to že Kol a Rebekah sú obaja mŕtvi! Za to že ocko je vlk a bude tak celé mesiace až na jednu sprostú noc za splnu! Kiežby som sa nikdy nenarodila!" Rozkrikovala sa zúfalo so slzami v očiach Hope. "Hope.." Hayley sa ju snažila utešiť ale netušila čo jej má povedať. Naozaj jej skoro nič nezostalo. "Kde je vlastne Damon?" opýtala sa zúfalo Hope. Elijah s Freyou to síce vedeli ale ani jeden nemal odvahu jej to povedať. Nechceli jej zničiť aj tú malú nádej čo v ňom mala. Naneštastie si to všimla. "Nie.." vydýchla potichu a zakryla si rukami pusu. Ešte viac sa rozplakala a totálne sa zrútila. Spadla na zem a plakala. Nebola schopná nájsť nijaký svetlý bod ktorého by sa mohla chytiť a tak sa o to už ani nepokúšala. Len plakala. Nevadilo jej že je celá od krvi. (vlastnej, Mikaelovej aj Dahliinej) Nikto sa nemal k tomu aby jej niečo hovoril pretože sami nevedeli čo povedať. Tak len prišli k nej a objali ju. Hayley aj Elijah. Klaus (neviem či mám písať Klaus alebo vlk :/) tiež prišiel k nej a narazil do nej ňufákom. Hope zdvihla zrak a znova ho tuho objala. Nevedela vstrebať ten fakt že väčšinu času už jej milovaného ocka uvidí len takto.. a že jej milovaného Damona už neuvidí vôbec. A jej tetu ktorá sa len teraz vrátila.. a strýka ktorého po ťažkom rituáli oživila.. 

Freya prišla k Hope tiež. "Je mi to naozaj ľúto." Zašepkala. Hope na ňu naštvane pozerala. Klaus začal vrčať. "To si môžeš dať vieš kam! Vravela si o sebe aká si mocná a pritom si tam len tak sedela! Veď čaj o piatej nie?! Zatiaľ čo si videla moju rodinu.. tvojich súrodencov! Zomierať! Nič si neurobila aby si jej v tom zabránila! Takže ak necheš dopadnúť tak ako ona aby som na sebe nemala už štvoru krv tak vypadni!" Zvreeskla naštvane Hope. Freya teda bez váhania potichu so sklonenou hlavou odišla. Vedela že ak by Hope naštvala tak by jej naozaj urobila to čo Dahlii. Klaus sa zrazu vztrhol z Hopeinho objatia a pomaly išiel k dverám. Vo dverách zastal a obzrel sa na Hope. Naposledy zavil na mesiac a rozbehol sa preč..

Prepáčte že to toľko trvalo..