Mám teraz len jeden cieľ, a to uzmieriť sa s otcom. Nemôžeme sa hádať stále.. Síce nemám tušenie čo mu poviem ale niečo musím. Počkám a možno to príde samé. Už sme boli len o ulicu pred naším domom. Srdce sa mi splašilo!
Ešte pol ulice.. "Nemôžem!" Vzdychla som a sadla si na obrubník. "Čo sa deje? Zmätkovať by som mal ja." Zasmial sa Damon. Mne do smiechu nebolo. Zvieralo mi žalúdok od strachu! Toto by sa mi nemalo diať! "Hope, stalo sa niečo?" Opýtal sa starostlivo a sadol si vedľa mňa. Po líci sa mi skotúľala slza a dopadla na zem. Rýchlo som si utrela tvár. "Odkedy sa vrátil.. nič nieje také ako predtým. Čo ak sme sa nadobro odcudzili? Čo ak to už také nebude nikdy? Nechcem ho stratiť! Je to môj otec.. vždy ma podržal ak sa niečo dialo a ja som mu ešte vyhadzovala na oči aby dospel.." vzdychla som a po líci sa mi skotúľala ďalšia slza. Za ňou ju nasledovalo mnoho ďalších. "Čo mám robiť?" Uslzene som na Damona pozrela. "Prepáč ale neviem. Vždy som bol čierna ovca rodiny a tak som sa ani nepokúšal zachraňovať nejaké 'rodinné vzťahy'. Ak sa to tak vôbec dalo nazvať. Otec ma nenávidel skoro tak ako Mikael Klausa. Takže v tomto smere ti poradiť neviem." Objal ma a ja som sa mu zakrútila do náručia. Nechcela som sa tam vracať. Aspoň teraz nie.. postavila som sa a pokračovala v ceste. Druhou stranou..
"Kam ideš?" Opýtal sa Damon. "Preč." Povedala som a on ma teda nasledoval.
***
"Kam vlastne chceš ísť?" Táto otázka ma celkom zarazila. "Neviem." Povedala som potichu. Nemala som cieľ. Nemala som kam ísť. Prerušil ma však mobil. Kto by mi volal? Pozrela som na obrazovku. Hneď som vedela na čom som..
"Áno?" "Hope. Prosím vráť sa. Musíme sa porozprávať. Dobre vieš že som to tak nemyslel ani som na teba nechcel kričať." Netušila som čo mám povedať. Na jednej strane som to chcela mať za sebou a ocka objať.. zabudnúť na to! Nech sa všetko vráti do starých koľají. Ale na druhej som sa cítila nemožne. "Fajn. Za chvíľu sme tam." Povedala som a zložila. "Hope.." "Viem čo chceš povedať.. som mäkká." Prevrátila som oči a otočila sa na cestu smerom domov.

Viem že to je krátke ale chcem túto story znova rozbehnúť. :( už tu nieje taká aktivita a dosť ma mrzí že si za to môžem sama :(