Naštvane som prechádzala ulicami New Orleans. V ušiach som mala slúchadlá na plné pecky! Chcela som plakať! Kričať! Všetko vo mne vrelo. Všetko! Každý cit sa znásobil! Vedela som čo musím urobiť! Nikdy som to neurobila ale teraz som vedela že musím! Musím vybiť všetku vlčiu divokosť čo v sebe mám nahromadenú! Zabočila som smerom, -les! Rodine sa to páčiť nebude ale je mi to jedno! Nech si myslia čo chcú. Nikto už mi nebude rozkazovať! Nikto ma už nezviaže! Nikto mi nebude určovať čo mám robiť! Nikto mi nedáva limity ani pravidlá! Som Hope Mikaelson! Nikoho sa nebojím! Keď by aj v momente prišla Dahlia s Esther a Mikaelom! Nech prídu aj všetci naraz! Zvládnem ich! Zhodila som bundu a zabalila do nej mobil a slúchadlá. Schovala som ju do kríkov a vzdialila sa pár metrov. Zavrela som oči. Predstavia som si všetku divokosť ako sa prediera na povrch. Padla som na štyri a pozrela som do zeme. Zavrela som oči. Keď som hlavu prudko otočila dopredu a otvorila oči bolí oranžové. Vedela som to a na tvári sa mi objavil narcitický a pyšný úškrn. Presne som vedela čo sa teraz deje. Menila som sa na vlka, a to bol zámer! Za toto ma doma dorazia! Zasmiala som sa a potom pocítila čo sa stalo! Bol to tak úžasný pocit kedy som konečne bola v duši celá. Už mi nič nechýbalo. Za pár sekúnd bol zo mňa vlk a ja som vedela že takto vybijem všetko čo sa vo mne nahromadilo. Rozbehla som sa po lese. Toto bol však iný beh ako keď som bola len upír. Bolo to úplne iné! Všetko som vnímala ešte silnejšie ako normálne! Jediné čo mi chýbalo bolo roztrhať pár hrdiel! O všetko sa postarali inštinkty a ja som vedela čo mám robiť!
***
V roztrhanom oblečení som ležala na zemi a prudko dýchala. Začala som sa sama od seba len tak smiať. Bol to šialený pocit! Všetko sa točilo ale mne to bolo príjemné. Postavila som sa a vytiahla z kríkov bundu. Vzala som ju len do ruky. Moje telo totiž horelo! Cítila som sa ako v ohni! Ale aj to mi bolo príjemné..
Nevedela som ako budú reagovať naši keď prídem špinavá a roztrhaná, ale ako som povedala.. Nikto mi už nebude rozkazovať! Nezaujíma čo si o tom pomyslí Elijah s jeho morálnymi kecami..
Čo si pomyslí Kol ktorý vlkodlakov nenávidí skoro tak ako Esther.
Alebo otec, ktorý je síce tiež vlkodlak ale zaručene sa mu to nebude páčiť.
Myslím však že mame to prekážať nebude. Skôr myslím že bude rada.
Teraz už len roztrhať nejaké tie hrdlá..
***
"Nezabíjaj ma! Nič som ti neurobila!" Prosebne na mňa pozrela neznáma dievčina. "Ale to ma nezaujíma! Nezaujíma ma dôvod! Ale to že môžem!" Zahryzla som jej do krku a neprestala som dokiaľ nezomrela. Pozrela som na opustenú slepú uličku. Zapálila som telá. Nech nezanechám viac stôp ako je treba. Pomalým, elegantným krokom som vyšla. Bolo mi jedno že ma ľudia uvidia celú od krvi a roztrhanú. Bundu som vláčila skoro po zemi. Bolo mi jedno kto ma uvidel.
***
Otvorila som dvere na našom sídle a sebavedomo som vošla. Všetky oči padli na mňa. "Kde si bola? Štyri hodiny!" Prišiel ku mne otec. "A čo sa ti stalo?" Pozrel na moje oblečenie. "Bola som v lese. Zbytok si domyslite." Mrkla som na nich a vyšla hore. "Idem do sprchy." Zahlásila som a zmizla v sprche.

Prepáčte mi že som tak dlho nič nepridala ale mala som trochu problémy.. (koho zaujíma viac, správy)
Ak by som vtedy písala všetky postavy by skončili mŕtve. Ale dnes ma moja kamoška nakopla (nevedomo) jednou fakt super pesničkou. :) tak dúfam že ste na mňa nezabudli
a teraz by už časti mali vychádzať tak ako predtým :)