Hope sa otočila na dvere a neverila vlastným očiam. "Damon?! Čo tu robíš?" Opýtala sa nechápavo. "Je mi ľúto čo som urobil.. neviem prečo. Som zbabelec ale chcem ťa späť. Neviem byť bez teba Hope." Menovaná prišla ku dverám. "Čo sa to tu deje?!" Naštvane pozrel na Damona Klaus. Nakoniec si dal dve a dve dohromady. "Čože?! Počkať.. ty si s ním bola?" Pozrel na Hope. "Tak trochu." Odpovedala Hope. Toto sa nikdy nemal dozvedieť! A nie takto.. Klaus schmatol Damona pod krkom a pritlačil ho o stenu. "Ty si myslíš že budeš lámať srdce mojej dcére?! To ťažko!" Zavrčal naňho a chcel mu urvať hlavu. "Tati! Prestaň!" Skríkla Hope a chytila Klausovu ruku. Obaja na ňu pozerali. Jej rodina tiež napäto čakala čo sa bude diať.
"Hope.." Začal Damon ale Hope ho jedným pohľadom v momente umlčala.
"Dajte nám prosím súkromie." Pozrela na rodinu Hope. Tá chápavo prikývla. Až na Klausa. "Sama s ním nikam nepôjdeš!" Zaprotestoval a chytil ju za rameno. "Tati, som dosť silná. A skoro dospelá. Zvládnem to." Pozrela mu do očí. Tak ju nakoniec pustil.
···
"Spusť." "Hope, milujem ťa! Neviem prečo som vtedy odišiel. Nemám ani tušenie! Posledné dni mám rozmazané. Ale viem jedno, chcem byť s tebou. Hope prosím odpustíš mi?" Pozrel jej do očí. "Nemôžem. Ja nie som tvoj PIN. Nemáš tri pokusy. Som dievča, nie telefón. Ranil si ma. Ani nevieš aké to bolo pre mňa ťažké." Sklonila hlavu Hope.
Chvíľu na ňu Damon pozeral. "Medzi nami už nič nebude." Povedala potichu Hope. Damon sa zdvihol na odchod. Ale otočil sa smerom k Hope. Prišiel k nej a pobozkal ju na čelo. Než sa Hope spamätala zmizol v tme.
···
"Kde je tak dlho?" Nervózne sa opýtal Klaus asi po dvoch minútach. "A je späť." Zasmial sa Kol. "Naposledy keď zmizla a ja som ju pustil ste všetci skončili v bezvedomí, ja mŕtvy a ona tiež skoro mŕtva!" Zavrčal smerom k bratovi. "Klaus sú to dve minúty. Má 15. Už nieje tvoje malé dievčatko. Nemôžeš ju stále držať doma." Snažil sa Klausa upokojiť Elijah. V tom do miestnosti vstúpila menovaná. "Čo si s ním kedy mala?" Vyletel na ňu hneď Klaus. "Tati. Bola som sama a myslela si že sa už nikdy nevrátiš! Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia!" "Takže aj vyspať sa s Damonom bolo len zúfalé riešenie?!" Nahnevane sa opýtal Klaus. "Čože?! Za koho ma prosím máš?! Ja som s ním do postele neskočila ako niekto..." obzrela sa a pohľad venovala Hayley. Tá pohoršene vzdychla. "Dokedy mi to budeš vyhadzovať na oči?! Nebyť toho tu nie si!" Nahnevane na ňu vyletela. "Chcela som tým povedať, že som s ním nič v tomto ehm.. zmysle nemala!" Skríkla nahnevane a vyšla do svojej izby.
···
Hope si nahnevane sadla na posteľ. Vytiahla denník.
Milí denníček,
Dnešok... ani neviem ako mám dnešok opísať. Na jednej strane sa mi podarilo dostať ocka späť! A to je úžasné!!
Ale na druhej sa Damon vratil..
Povedal že ma miluje.. a veľa ďalších vecí. Ale nanešťastie to zistil ocko a robil z toho... no..
Myslel si že som sa s ním vyspala! Ale to nieje pravda! Neviem prečo si myslí že som až taká nezodpovedná.

Dvere sa otvorili a vstúpil Klaus. Sadol si k Hope na posteľ. Tá sa k nemu však ani neotočila a hrala urazenú.
"Hope, je mi ľúto že som na teba tak vyskočil.."
Hope ho však nepočúvala a ďalej písala do denníku.
A tiež sa vrátila teta Bekah..

"Viem že by si sa s ním nevyspala..

..som z toho celkom rada. Nakoniec je v pohode.

"..len už ma mrzí že nie si malé dievčatko a.."

Je sranda že sa všetci traja vrátili v jeden deň a skoro v ten istý čas.

"..ja som prišiel o rok kedy si ním aspoň trochu ešte bola."

Mám však pocit že to nieje náhoda..

"Chcem aby si vedela že ti verím. Len tak trochu nie som ešte schopný prijať že si už dospela."

..čo ak.. Nie! To nieje možné! To nie! Nedáva to zmysel!

Dúfam že sa vám táto časť páčila, aj keď som to takto na konci striedala. :D dúfam že ste všetko pochopili :)

+ Konečne máme COVER! Naozaj som sa dokopala k tomu ho urobiť! Tak tu ho máte Bitches! XD