Všetci stáli s otvorenou pusou. Až na Hope ktorá sa v momente vrhla Klausovi okolo krku. "Si späť." Zašepkala a rozplakala sa od šťastia. "Sľúbil som ti to. Že nikdy nebudeš sama. A že tu budem vždy s tebou." Zašepkal a tiež dcéru tuho objal.
··
Keď už Klausa privítali všetci začala téma, čo sa tam vlastne dialo?
"Vlastne si z toho až tak veľa nepamätám. Väčšinu času som trávil v bezvedomí. Ale na starosti to mala naša podarená matinka." "Ale už je mŕtva." Dokončila Hope a položila si hlavu na Klausove rameno. Užívala si ten pocit ktorý to v nej vyvolalo, pocit bezpečia a toho že všetko bude tak ako kedysi.
Všetci sa usadili do obývačky. Caroline síce trochu žiarlila na Hope, pretože si ju Klaus všímal najviac ale vedela že v noci jej to vynahradí. (Prosím, nemenovaná osoba ktorá vie že myslím ju, nedoraz ma. XD)
"Jednu mrchu máme z krku, ale čo tá druhá? Čo Dahlia? Naša milovaná tetuška." Začal Elijah. "Nezabúdajte že v hre môže byť aj náš úžasný otecko." Dodal Kol. "To je pravda, čo ak v tom ide aj Mikael?" Opýtala sa Rebekah. Z rodinnej chvíľky kedy sa rozhodovalo ako sa zbavia rodičov ich vyrušilo klopanie na dvere. Elijah sa neochotne zdvihol a išiel ich otvoriť. Uvidel v nich Marcella. Rana na krku ktorú mu Hope spôsobila už naozaj nepekne hnisala. Keď ho Hope uvidela nevedela čo si má myslieť. Jedna jej časť vravela Ako to že ten idiot ešte žije?! Ale druhá bola celkom rada. "Prepáč Marcell." Prišla ku dverám. "Čo sa vlastne stalo?" Opýtal sa so smiechom Klaus a tiež vstal zo sedačky. "Sú to tiež vidiny, alebo je tu Klaus naozaj?" Opýtal sa zmätený Marcell. "Som tu." Zasmial sa Klaus. "Ale naozaj, čo sa stalo?" Opýtal sa už trochu vážnejšie. "No.. ja.. tak trochu.." začala trhane rozprávať Hope. Netušila ako by Klaus reagoval. Bola tu možnosť že by sa na tom zasmial dal Marcellovi svoju krv a poslal ho domov.
Ale bola tu druhá možnosť. A to že by sa naštval. Klaus Marcella totiž dávno 'adoptoval'. Kol síce tvrdil že to bola najväčšia blbosť akú kedy Klaus urobil ale predsa..
Ale na mňa sa nemôže hnevať! Zachránila som mu život! A som jeho princezná... teda aspoň som vždy bola.. pomyslela si Hope a tak sa odhodlala že to proste zo seba vypluje a počká si na reakciu.
"Naštvala som sa, a kusla Marcella. Ale mala som na to dôvod.." Klaus nevypadal že by sa hneval. Hope si kusla do ruky a dala Marcellovi svoju krv. Rana sa za niekoľko minút začala hojiť.
"Ďakujem." Povedal Marcell a rýchlo sa vyparil. Bol si vedomí že ak by sa Klaus nevrátil, Hope by ho nechala zomrieť bez mihnutia oka.
"Čo sa vlastne stalo?" Zasmial sa Klaus keď už znova sedeli v obývačke. "Znova sa hral na kráľa a Hope mu trochu pristrihla krídla." Zasmial sa Kol ktorý jednou rukou objal Davinu a pritiahlo si ju viac k sebe. "Znova? Raz mu nestačilo?" Opýtal sa nechápavo Klaus. "Asi nie." Zasmiala sa Hope.
···
Všetci sa bavili a znova si užívali rodinne chvíle keď ich znova vyrušili dvere.
Okamžite sa celá rodina otočila na Elijaha. "Toto mám za trest." Zamrmlal ale pobral sa ku dverám. Keď ich otvoril zostal stáť ako primrazený.
"Hope, máš návštevu.."

Takže sa za prvé hrozne ospravedlňujem že včera nebola časť ale nebolo mi vôbec dobre. Bolelo ma brucho, točila sa mi hlava a o hrdle ani nehovorím..
Ale dnes som zostala doma a tak som sa rozhodla napísať toho trochu viac :)
Takže sa môžete tešiť na nové časti.
Ale je tu aj smutná časť, a to vedomie že sa nám táto story blíži ku koncu :(