"Hope, nikam nejdeš! Je to nebezpečné." Uvidela som v očiach rodiny strach. "Nemôžeš si byť istá že to je on.." snažil sa ma strýko Kol presvedčiť. "Maličké vlčátko mi nikto iný nikdy nepovedal." Nahodila som na neho poker face. Vedel že to je pravda, vždy mi tak hovoril len ocko.
"A ako by si sa chcela zbaviť Esther?" Opýtal sa Elijah. "Neviem. Čo kôl z bieleho dubu?" Navrhla som.
"Počkať... počkaj moment. Ocko vtedy ten kôl schoval. Tyler ho s ním prebodol. Ale odkiaľ by ho Esther vzala? Nemala ho odkiaľ zobrať a v tele Rebekah ho vyčarovať nemohla. Pretože Rebekah bola upír." Začala som uvažovať. "To znamená že ten kôl je niekde v dome!" Doplnil ma Kol. "Celé to bola len zásterka! Nikdy ho nemala v pláne zabiť. Len ho dostať tam kam chcela. Bolo to len na naše zamestnanie!" Vyhŕkla som a rozbehla sa do pracovne. Všetci prišli za mnou. "Na čo čakáte? Musíme ho nájsť!" Vykríkla som a tak sa všetci pobrali kôl hľadať.
···
Prehrabala som celý dom, ale nikde po ňom ani stopy. Znova som prezrela policu nad krbom. Už som ju preházdala asi 10 krát ale aj tak mi to nedalo. Zúfalá som začala len tak prstami prechádzať po vzoroch na krbe. Ale potom mi niečo došlo. Kvetina uprostred bola iná. Ako som si to mohla nevšimnúť?! Až teraz mi prišlo že uprostred kvetu je tlačítko. Rýchlo som ho zatlačila a čakala čo sa bude diať. Vnútri z krbu sa vysunula na reťiazkach niečo ako nádoba a tam som našla čo bolo treba.. kôl z bieleho dubu! "Mám ho!" Vypískla som na celý dom. Bolo to detinské ale mala som naozaj radosť. Všetci sa tu zhromaždili. Teraz stačilo už len nájsť vhodné kúzlo. "Kde sú grimoáre?" Opýtala som sa na čarodejnícke knihy. "Tu." Vytiahol strýko Elijah asi 5 tučných kníh. "Pre Boha!" Zaúpela som keď mi ich dal do rúk. "Hope, chceš pomôcť?" Opýtala sa ma ochotne Davina. Ako bývala čarodejnica si ešte pamätala úplne všetko. "Budeš tej lásky?" Uculila som sa. Davina si sadla ku mne na zem a začali sme sa obe hrabať v knihách. Ostatný sa pobrali preč.
···
Po chvíli sa k nám ako bývalí čarodejník pripojil aj Kol a spolu sme hľadali kúzlo ktorým by som ocka dostala späť.
"Jedna strana chýba." Zahlásila som pri poslednej knihe. "Čože?" Kol sa pozrel na knihu ktorú som držala v rukách. "Vidíš? Je tam 173 a 176. Ale strana na ktorej bola 174 a 175 chýba." Netušila som čo mám robiť. Čo ak je tá strana naozaj niekde a práve na nej bolo kúzlo ktoré hľadáme? Tak mi nezostalo nič iné ako doprezerať zbytok knihy. "Nieje to tu.." vzdychla som. "Tu tiež nie." Zahlásil na to Kol. "Tu tiež." Povedala po minúte Davina. "174.." započula som hlas. "Ale tá tu nieje!" Povedala som zmätene. "174.." hlas trval na svojom. "Hope, deje sa niečo?" Opýtal sa Kol. "Ticho.." zamrmlala som a ďalej listovala zbesilo v knihe. Prišla som až na koniec. Všimla som si to. Na úplne poslednej strane (tej tvrdej :D) bol papier. Ale zalepený ďalším aby ho nebolo vidieť. Rýchlo som knihu prerezala nožom na obálky a vytiahla stranu. Samozrejme že som tam našla čo som hľadal.

Žiadna čarodejnica neprežila, neoverené!
Táto veta ma zarazila. Radšej som si ju nevšímala. Ja nie som len o obyčajná čarodejnica, nemôže ma to predsa zabiť. Alebo áno?
"Je to tu!" Ukázala som stranu Kolovi s Davinou. "Hope.." chcel asi dodať čo bolo na konci ale nedovolila som to. "Budem v pohode." Uistila som ich. Prehodila som si na plece tašku. "Mám to!" zamávala som rodine pred nosom tým zdrapom. "Hope.. nieje to nebezpečné?" Spýtala sa ma mama s obavami. "Mami, budem v pohode. Privediem ocka späť a do čaju o piatej sme späť." Zasmiala som sa a objala ju.
Vyšla som hore a pozrela na rakvu. Samozrejme som vyronila dosť sĺz. Jediný kto išiel so mnou bola mama. Viac ľudí by som teraz nezniesla.
Posledný krát som sa na mamu usmiala a s taškou, v ktorej bol kôl aj so zdrapom, na pleci som si sadla a rozsvietila sviečky. Rozmýšľala som znova nad chvíľami ktoré som s ockom strávila.
Onedlho som upadla do bezvedomia..