Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

65.časť

"Hope. Potrebujem s tebou hovoriť." Prišiel Damon ku Hope. "Ťažko sa mi to hovorí.. ale, musím odísť. Tvoja rodina ma nenávidí. A keď sa Klaus odtiaľ dostane, zabije ma." Začal a vtedy Hope puklo srdce. "Povedz že to je zlý vtip." "Nie. Prepáč. Síce ten čas s tebou bol nádherný.. ale bol to čas s tebou, nie tvojou rodinou." "Damon.. ktorý z nich ti to nakecal?" "Nikto. Ja len.. Prepáč." Vyšiel z izby a s kufrom sa blížil ku dverám. Keď už bol tesne pred dverami započul Hope. "Damon Salvatore! Ak teraz prekročíš prah týchto dverí, stratil si ma! Navždy!" Skúsila posledné slová. "Prepáč." Zašepkal a so sklonenou hlavou vyšiel. "Ty zbabelý kretén! Tak choď! Choď si za tvojou vysnenou Elenou! Má ťa pekne vycvičeného! Choď za ňou, nech jej zase budeš znášať modré z neba a ona ťa bude aj tak kašlať! Vypadni zbabelec!" Vrieskala s plačom a celou silou po ňom hodila vázu. Na to sa úplne zrútila. Padla na zem a plakala. Jej rodina to všetko sledovala s otvorenou pusou. Nikto nechápal ako to. Že ešte pred dvomi dňami sa tak milovali.. a teraz jej urobil toto. "Hope." To bude dobré. Bude to dobré." Prišla k nej Hayley a kolísala sa s ňou zo strany na stranu. Keď bola malá väčšinou to zabralo. Ale toto bolo horšie. Mala zlomené srdce. "Nebude.." rozplakala sa ešte viac Hope. Všetci sa k nej zhromaždili až jej to bolo nepríjemne. Ale nechala aj cez to jej rodinu aby ju utešovali. Aj keď vedela že to nepomôže. Prišla o všetko..

Pohľad Hope
"Pojdem si ľahnúť." Povedala som a vymotala sa z objatia ženského obyvateľstva rodiny. Car s Davinou zostali sedieť ale mama išla so mnou.
"Spi, zlatko." Snažila sa ma úsmevom povzbudiť. "Musíš sa vyspať. Bude to lepšie." Pohladila ma po vlasoch a ja som sa obrátila na bok.
Po hodine som spanie vzdala. Ľahla som si na chrbát a rozplakala som sa. Prečo mi to ten idiot urobil? Vravel predsa že ma miluje.. Tati kiežby si tu bol so mnou..
Chvíľu som takto ležala a potom sa to stalo. "Vždy tu som s tebou. Moje maličké vlčátko." Započula som ockov hlas a som na sto percent presvedčená že som na tvári ucítila jeho dotyk. Tak toto je moc už aj na mňa. Vyletela som z izby. Vletela som rýchlosťou svetla do obývačky. "Mami! Je tu! Počula som ho! Cítila.." rozplakala som sa. "Hope, ja viem že ti chýba.." "Viem čo som počula. Ver mi. Prosím!" Zaúpela som. "Idem tam naspäť! Beriem si niečo čo zabije Esther, raz a navždy! A idem späť..!"

-50 followers :D
Prosím neberte mi follow XD bude sa to ďalej vyvíjať, takže počkajte a až potom mi ho odoberte ok? :D XD
Ps: maličké vlčátko som napísala český :D a to preto že mi to proste česky lepšie znelo :D

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro