Elijah nechal Hope samú. Tá si stále so slzami klakla ku rakve. "Tati.. mám ťa strašne moc rada. Chcem aby si sa vrátil. Sľubujem.. sľubujem že ťa odtiaľ dostanem..." zašepkala potichu. Z očí sa jej kotúľali slzy. Znova si spomenula na pár chvíľ z detstva...
"Tati.. prečo tu mama nieje s nami?" Opýtala sa zmätená štvorročná Hope. "Mama ťa má veľmi rada.. ale nemôže tu s tebou byť. Má povinnosti. Je totiž niečo ako.." Klaus sa chcel vyjadriť aby to jeho malá dcéra pochopila. "Je ako kráľovná. Kráľovná vlkodlakov zo zátoky. A preto tam musí byť. Ale ver mi že ťa má veľmi rada."

"Prečo musím ísť do školy? Tati? Prečo?" "Hope veľa detí tam nechce chodiť. Ale ty to zvládneš." Povzbudivo sa Klaus usmial. "Nemám kamarátky. Všetci tam chodia len kvôli kamarátom.. a ja žiadnych nemám." Povzdychla. "Ja viem.. ale to preto že ti závidia." "Ale oni nevedia čo som." Nechápavo pozrela na Klausa. "Ale aj keď sú to len ľudia, tušia že si viac ako oni. A závidia ti to. Nemáš sa za čo hanbiť."

V tom upadla na chvíľu do bezvedomia. Jej bezvládne telo dopadlo so zadunením na zem..
*
*
Hope cítila zvláštne chvenie. Pamätala si že odpadla. Tak pomaly otvorila oči. Ale toto nieje povala! Poobzerala sa a to čo uvidela jej vyrazilo dych..
~~
"Kde je Hope?" Opýtal sa Damon keď sa do pol hodiny nevrátila a on mal odvahu zliezť dolu. "Išla.. za Klausom. Dostať ho od Esther." Prehovorila Car. "Nieje to nebezpečné? Je to predsa Estherina hlava!" Opýtal sa trochu vystrašene. "Je to možné.. ale ona to zvládne." povedal Elijah.

*
*
Hope uvidela jej otca...

Viem že to je hrozne krátke.. ale chcela som aby to malo ten dramatický nádych. :D Viem že som povedala že by tu už Klausík mal byť ale čo už..
+pridala som tú istú pesničku, ale dôvod:
-počúvala som ju keď som túto aj predchádzajúcu časť písala.
-k tejto časti sa mi tiež hodí :3
-ak ste typ ktorý je schopný si jednu pesničku púšťať dookola, tak sa vám asi bude páčiť :)