Milí denníček,
Ten človek čo ma ochraňoval, robil mi radosť, staral sa o mňa, vždy ma bránil... je preč. Áno, presne tak. Môj ocko je preč. Neviem čo budem teraz robiť. Ale jedno viem isto... Tyler to schytá tak ako nikdy!

Hope s plačom zatvorila denník. Dnes nemala silu aby písala ďalej. Pomaly zišla do pivnice alias mučiarne. Tam už sedel v kresle priviazaný Tyler. Jeho okovy boli namočené v železníku a vlčom moru. Hope si nevedela predstaviť že by niekomu naozaj ublížila ale musela sa prekonať. Ide predsa o pomstu! A v tej by sa ani jej ocko predsa nezastavil! Musí myslieť ako on. Musí byť silná ako on. "Tak čo Tyler? Ako si sa vyspal?" Nasadila výraz ktorým sa snažila zamaskovať zúfalstvo. "Ale prestaň Mikaelsonová. Dobre viem že si moc slabá na to aby si mi ublížila!" Zaškeril sa jej slizko do tváre. "Že nie?" Opýtala sa a vrazila mu drevenú palicu namočenú v tom istom roztoku ako okovy, do brucha. Tyler sykol bolesťou. "Tak čo? Keď sa strany otočia to už nieje taká zábava že?" Zabodla do neho kôl znova. Takto to pokračovalo ešte asi desať minút, ale Hope to už nevydržala. Rozbehla sa von a plakala. Tam ju uvidela rodina (teda to čo z nej zostalo). Hayley sa ako jej mama ju snažila utešiť ale boh vie ako jej to nešlo. "Nechaj ma tak mami. Musím byť sama." Odpovedala a vytrhla sa jej z náručia. A to bol ten problém o ktorom Hayey celé roky Klausovi rozprávala. Že sa na neho Hope moc neviaže a nikoho iného z rodiny nebude prijímať. Ale on o tom nechcel ani počuť. Ďalej si Hope k sebe nadviazaval a potom to tak skončilo.
~~~
Hope sa hodila na posteľ. Chcela jediné, a to pomstu. Takú akú si nikto nevie ani predstaviť. Ale v tom jej to napadlo... Tyler je hybrid, ale keby bol z neho iba vlkodlak... Musí získať jedno! Liek na upírstvo.

Ak sa vám story páči tak dajte like. S tými hviezdičkami to predsa vypadá krajšie :)