Hope otvorila oči. Poobzerala sa okolo seba. Začala si spomínať. Oživili strýka Kola a potom odpadla. Niekto zaklopal na dvere. Obzrela sa a uvidela ocka. "Tak už si hore?" Sadol si Hope na posteľ. Prikývla. "Prespala si deň." Zasmial sa Klaus. "Čože?" Hope nemala ani tušenie že by mohla 'spať' až tak dlho. "A je tu niekto kto by ta chcel spoznať." Klaus vyšiel z miestnosti a posledný krát nevraživo pozrel na Kola. Ten vošiel do izby. Hope pozerala užasnuto na človeka ktorý sa práve objavil pred jej očami. "Ahoj." Uškrnul sa Kol. "Takže sa nám to podarilo?" Zapišťala Hope od radosti. "No myslím že hej." Zasmial sa Kol na jej detinskej poznámke. "Ďakujem." Povedal po chvíľke mlčania. "Za čo?" Opýtala sa prekvapene Hope ktorej to očividne ešte nedochádzalo. "Že si pomohla Davine dostať ma späť." Usmial sa na Hope. "Aha. To..." zamyslela sa Hope. "A je tu ešte niekto koho by si mala spoznať. Ale upozorňujem že nieje v najlepšej nálade." Kol sa postavil z postele a pomohol Hope vymotať sa z periny. Tá sa postavila a nachádzala rovnováhu. Keď už stála pevne na nohách vyšli z izby a zišla po schodoch dolu. Odtiaľ už sa ozýval krik a hluk. Práve niekto po niekom hodil nejakú starožitnosť.

~~~

"Nenávidím ta Nik! Pokazil si mi celý život!" Zvreskla Bekah po bratovi a hodila po ňom sochu. Ten sa však uhol a socha sa roztrieštila na márne kúsky. Do miestnosti kvôli hluku pribehol Elijah a snažil sa od seba odtrhnúť vrieskajucu Bekah a Klausa ktorý sa na tom dobre bavil. "Chováte sa ako malé deti. Dosť!" Skríkol ale to Rebekah nestačilo a znova sa vrhla na Klausa. Do toho sa však už primiešal Kol s Hope v závese. "Takže čo sestrička. Užívaš si tento život?" Zasmial sa sarkasticky. "Daj pokoj narcis!" Zvreskla a začala sa driapať znova na nohy po poslednom Elijahovom zásahu do hádky. "Stačí Bekah sú tu deti." Poznamenal Elijah a nenápadne sa pozrel na Hope a Davinu ktorá sa tam nikto nevie odkiaľ zobrala. "Toto si ešte vybavíme!" Povedala Bekah a zmizla. "Už sa bojím." Zaškeril sa Klaus.