"Prečo sa ešte neprebrala?" Zúfalo Klaus vrieskal na Elijaha. "Neviem. Davina vravela..." "Je mi jedno čo vravela. Nevstala a to ma sere!" Odvrkol Klaus a vybehol z domu.

~~~

"Takže si nás sledoval?" Zasmiala sa Davina a drgla Kola do pleca. "Tak trochu. Chcel som ta vidieť. A vidieť ako Hope rastie." Usmial sa a jednu ruku si preplietol poza Davinu. Stále mal na sebe iba handru a hrozilo že mu spadne ale nikoho to očividne netrápilo. Klaus vtrhol do miestnosti a nemo sledoval čo sa mu práve odohrávalo pred očami. "Ahoj, braček. Dlho sme sa nevideli. Ale teba to očividne nejako moc netrápilo." Zaškeril sa Kol ktorý sa rozhodol že to súrodencom dá poriadne vyžrať, keď je teraz v plnej sile. "Ako?" Klaus stále užasnuto pozeral na svojho brata ktorý už druhý krát vstal z mŕtvych. "Videl som ako ste ma aj po druhý krát oplakali. Celých dvanásť rokov ste za mnou smútili. Ale počkať... vy ste na mňa aj po druhý krát bez mihnutia oka zabudli. Ako vždy. Vždy to bolo len pre teba, Elijaha a Bekah. Pre mňa ste miesto nemali. Ale pre Marcela sa našlo. Aj pre Cami či dokonca Hope alebo Hayley." Sarkasticky sa znova zašklebil Kol. "Hope z toho vynechaj!" Zavrčal Klaus ktorý sa spamätal z prvotného šoku. "Neboj. Celkom som si ju obľúbil, a samozrejme to má u mňa. Keďže sa podielala na mojom návrate. A kde vlastne je? Chcem sa s ňou zoznámiť, a pochopiteľne jej poďakovať." "No práve pre to som prišiel. Davina, čo s ňou je? Stále sa neprebrala!" "Nič jej nieje. Je úplne v poriedku. Odpadla. To je celé." Odpovedala mu znova úplne pokojne. "Keď sa oblečieš tak sa zastav. Niekto by ta rád spoznal." Klaus sa zvrtol na päte a zmizol.

~~~

Keď prišiel na gauči ho čakalo prekvapenie. Caroline. Úplne zabudol že je v dome. "Kde si bol?" Opýtala sa a priskočila k nemu. "Niečo vybaviť." Odpovedal a znova sa hrnul hore pozrieť či sa náhodou Hope neprebudila. "Ten matrac ju nezje ani nevcucne." Zasmiala sa mu spoza chrbta Car. "Viem. Ale nejde mi to do hlavy. Ako to že Davina je v poriadku a ju to zložilo?" "Neviem ale Davina vie čo hovorí." Odpovedala mu Car. Aj keď v ňom všetci vždy videli len protivného, paranoídneho a namysleného hybrida ona vedela že má aj druhú, lepšiu stránku. Vždy sa k nej choval inak ako k ostatným. Nepochopila ako si mohla vtedy vybrať Tylera. Ale dnes je všetko už inak...

~~~

"Chceš tam ísť?" Opýtala sa neisto Davina. "Áno, čo mi môžu teraz urobiť? Ani Marcel si už nebude na mne vybíjať zlosť. Veď on ešte dostane čo si zaslúži!" Mierne naštvane zavrčal Kol. "Prosím, viem že ho nemáš v láske. A viem že to čo ti urobil, urobiť nemal. Ale neubližuj mu. Ak by nebolo jeho tak by som tu nebola ani ja. A tým pádom ani ty." Pri poslednom slove sa mu zabodla prstom do hrudníka. "Fajn. Neublížim mu. Ale v tom aby som mu vynadal mi nezabráni nikto." Na to Davina už viac neprotestovala.

Včera som spala u kamosky ale nezabudla som na vás a napísala ďalšiu časť. Tak dúfam že sa páči. :)