„Nie každé rozhodnutie je ľahké,

nie každé srdce je krehké,

nie každý pocit je rozumný,

nie každá myšlienka je čistá..."

Hermiona si čítala knihu pri kozube. Bola schúlená len v deke a na stole mala kakao. Cítila sa osamotená, odkedy sa Ron definitívne odsťahoval. Hugo sa síce párkrát zastavil, ale tiež väčšinu času trávil v byte, ktorý si kúpil, pretože už bol predsa dospelý, ako jej často prízvukoval a mal právo na svoj vlastný život.

A Rose? Tešila sa vždy, keď od nej prišiel list, že sa má v Spojených štátoch dobre. Jej listy však boli také prázdne, že Hermiona im často ani neverila. Koľkokrát za posledných päť rokov mala chuť nastúpiť na prvé lietadlo a vybrať sa za Rose a dotiahnuť ju za jej kučeravé vlasy domov. Nikdy však neurobila, pretože vedela, že Rose potrebuje svoj priestor.

Ale naozaj ho potrebovala päť dlhých rokov? Hermiona ju zakaždým v liste žiadala, aby sa vrátila domov, aby ich prišla aspoň navštíviť, ale Rose jej vždy odpísala, že ešte na to nie je pripravená.

Sklamala sa v láske a to veľmi. A hoci to Hermiona chápala, pretože prežívala niečo podobné práve teraz a tiež mala sto chutí niekam odísť, dcéra jej veľmi chýbala. Preto jej v poslednom liste napísala o svojom trápení.

O tom, že sa otec odsťahoval a že to je už definitívny koniec ich manželstva. Že to už takto ďalej nešlo, že sa odcudzili, že si sotva prídu na meno a že už v podstate niekoľko rokov nie sú rodina. A keďže sú ona (Rose) i Hugo už veľkí, tento rozvod nebude už nikoho bolieť.

Bola to jedna veľká lož, pretože ju to neskutočne bolelo.

A bolelo aj Rona.

I Huga, ktorý sa hral na silného, ale v skutočnosti ho rozpad jeho rodiny nesmierne trápil.

V neposlednom rade to bolelo Rose Weasleyovú, ktorá práve vystúpila z lietadla v Londýne. A neprišla domov sama.

***

V ten istý deň ráno

„Vieš, čo by sa mi páčilo, Scorpius?"

„A čo láska?" usmial sa na svoju manželku. Sedel na posteli a viazal si zelenú kravatu. „Povedz si, čo by si chcela."

„Páčilo by sa mi, keby sme mohli bývať sami. Tento dom mi stále naháňa hrôzu," riekla mu a sadla si mu na kolená. „Viem, že nechceš opustiť chorú babičku, dedka a svojho otca, ale nuž neviem, je tu taká tma."

„Babičke by som zlomil srdce, keby sme sa odsťahovali," povedal jej Scorpius. „A otec by asi tiež nebol nadšený. Mrzí ma to, Su, ale rád by som tu ešte zostal. A pravda je, že teraz ani nemám peniaze na nový dom."

„Nepotrebujem dom, stačil by byt," odvetila mu Sureya, „ale dobre, chápem ťa."

„Zvykneš si, zlatko. Tento dom nie je až taký tmavý, ako si myslíš," povedal jej Scorpius a pohladil ju po vlasoch. „Vyrastal som tu a mám to tu naozaj rád. A babička sa teší z tvojej prítomnosti. Dlhé roky sme tu boli iba my chlapi, po tom čo moja mama zomrela..."

„Máš pravdu, prepáč," ospravedlnila sa mu Sureya.

„Neospravedlňuj sa, máš právo na svoj názor," odvetil jej Scorpius. „Ak by si si naozaj nedokázala zvyknúť, niečo vymyslíme."

„Ďakujem," venovala mu úsmev.

„Musím už ísť do práce, Su," odvetil jej.

„Áno, veď aj ja, idem si dať sprchu a pôjdem. Uvidíme sa večer pri večeri. Dúfam, že budeš mať pokojný deň na oddelení," riekla mu.

„No neviem, drahá, starý Bagman senilnie, ťažko povedať, čo si zase na mňa vymyslí," uškrnul sa Scorpius.

„Ty to zvládneš," žmurkla na neho.

„Veď aj ty, Su, si najlepšia liečiteľka na svete," odvetil jej Scorpius a pobozkal ju ešte predtým, ako odišla do sprchy.

Vzal si svoj kufrík a vybral sa z izby. Dnes ho čakal dlhý deň, ako každý iný a už teraz sa tešil na večer, keď znova bude so Sureyou. Pretože iba s ňou sa cítil neuveriteľne šťastný. Taký ako už dávno nie.

Pred pár rokmi by sotva povedal, že by ešte niekedy mohol stretnúť niekoho, koho by toľko miloval. Bol veľmi mladý, keď sa sklamal v láske, že na pár rokov ju vypustil zo svojej hlavy. A potom stretol Sureyu a všetko sa zmenilo. Tento raz bol pripravený robiť veci správne a nedopustiť, aby sa znova sklamal.

Pretože toľko bolesti by už neuniesol.

***

Draco Malfoy, vedúci oddelenia pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu, dorazil do práce už vo veľmi zlej nálade. O to menej ho potešilo, keď vo výťahu narazil na Grangerovú-Weasleyovú, ktorá na Ministerstve mágie (pre jeho veľkú smolu) tiež pracovala. Našťastie na inom oddelení ako on a vystupovala aj o poschodie nižšie ako on.

„Toľko humusu už po ránu," zamračil sa na ňu, keď sa výťahové dvere zatvorili.

„Si milý ak vždy, Malfoy," odvetila mu a zavrela oči, aby sa na neho nemusela dívať.

„Počul som tie novinky. Vraj ťa Weaslík poslal do čerta. No nedivím sa mu, ja by som si o teba neoprel ani len svoju metlu," poznamenal Draco.

„Ak ťa to upokojí, ani ja o teba," odsekla mu.

„4. podlažie," ozval sa hlas vo výťahu. „Oddelenie pre reguláciu a kontrolu magických tvorov. Odbor zverov. Odbor bytostí. Odbor duchov. Poradňa pre boj proti škodcom. Výbor pre likvidáciu nebezpečných tvorov. Pobočka pre výskum a obmedzovanie drakov."

„Vystupuješ, Grangerová," uškrnul sa na ňu Draco.

„Urob mi už konečne radosť, Malfoy a skap!" precedila pomedzi zuby, keď odchádzala. Keď vystúpila z výťahu, ešte predtým ako sa znova zavrel, dodala. „Máš už na to aj vek, ty chudák!"

Draco sa na ňu zamračil a pohľadom ju preklínal. Ako ju len neznášal. Ani za toľko rokov sa to nezmenilo, stále ju nemohol vystáť. Odpornú, všivavú humusáčku.

***

Večer

Hermiona zaklapla knihu a dopila kakao. Vstala zo sedačky, chcela ísť odniesť hrnček do kuchyne, keď niekto zaklopal na dvere.

Vyvliekla sa z deky a ponáhľala sa otvoriť, lebo nemala ani len predstavu, kto by prichádzal takto neskoro. Otvorila dvere a v nemom úžase sa zahľadela na prichádzajúcu osobu. „Rose?"

„Ahoj, mami," usmiala sa na ňu dcéra. Jej veľká dcéra, ktorá vyzerala úplne inak. Vlasy mala kratšie a vyrovnané, mala na sebe akési značkové oblečenie, ale v tvári bola bledá ako stena a v očiach mala neopísateľný smútok. Takmer totožný, ako keď odchádzala.

Hermiona si ju prezerala a potom jej padol zrak na niekoho iného. Držala ho za ruku a on hlasno zíval. Malý, päťročný chlapček s blond vláskami a veľkými šedými očami.

„Smieme ísť dnu, mami?" spýtala sa Rose.

Hermiona onemela, nebola schopná slova. Hľadela na Rose, na to chlapča a všetko si dávala dokopy.

„Mami?" oslovila ju Rose.

„Áno, iste," spamätala sa Hermiona a odstúpila od dverí. Rose s chlapčekom vošli dnu a Hermiona za nimi zatvorila dvere. „To... to je... prekvapenie a..."

„Som rada, že ťa vidím, mami," usmiala sa na ňu Rose. „Toto je Aries. Ari."

„Uhm," odpovedala Hermiona, ktorá bola stále v šoku. Úplne ju odzbrojili chlapcove oči a srdce jej bilo ako splašené. V mysli sa jej vyrojilo neskutočné množstvo otázok, že nemala ani len poňatia, ktorú by sa svojej dcéry mala spýtať ako prvú.

„Mami, mrzí ma to," šepla Rose. „To s tatkom a..."

„Pripravím vám izbu!" povedala Hermiona a Rose ju stihla chytiť za rameno.

„Mami, ja ti to všetko vysvetlím," povedala jej. „Prepáč..."

„Cítim tu kakao," povedal Aries a usmial sa na Hermionu.

Hermiona si kľakla k chlapčekovi a pohladila ho po líci. „Dal by si si kakao, Ari?"

„Veľmi rád," prikývol nadšene. „Milujem kakao."

„Aj ja," usmiala sa na neho Hermiona a vyhŕkli jej slzy. „Hneď ti ho urobím..."

„Ďakujem, pani."

Hermionu pichlo pri srdci, keď ju tak oslovil a odišla do kuchyne. Počula, ako jej dcéra vysvetľuje svojmu synovi, že Hermiona nie je neznáma pani, ale jeho babička.

Pozn. autorky:

Ahojte, vítam Vás pri novej poviedke, tento raz opäť Nová generácia a pár, ktorý ešte nehral u mňa v príbehoch hlavné husle - Rose a Scorpius, alebo skrátene SCOROSE. 

Príbeh má celkom dlhý názov, ktorý sa mi mimochodom najviac páči v slovenčine - Nehľadaj, čo si už našiel, ale keďže všetky FF mám buď v angličtine, španielčine, alebo prípadne v latinčine, nechcela som do toho miešať aj slovenčinu. Za preklad názvu a krásny cover ďakujem mojej drahej SarahNara (nejde mi to označiť). 

Okrem Scorose sa môžete tešiť aj na iné páry, tak trocha sa tu zamotá aj Dramione a Romione, ale viac Vám prezrádzať nebudem. 

Ako je napísané v úvode, príbeh je znova o vzťahoch (čo si budeme hovoriť, píše sa mi o nich najlepšie) a tento raz sa budú riešiť celkom vážne témy ako rozvod, túžba po deťoch, starostlivosť o dieťa, iná sexuálna orientácia, strata milovaného partnera a tiež aj alkoholizmus. Snáď sa Vás tieto témy zaujmú a dáte poviedke šancu.

Ako sa Vám zatiaľ páčil prológ? Ako obyčajne ma potešíte komentárom :)