Scorpius si dal so synom kakao a ešte chvíľku sa rozprávali, kým Aries nezačal hlasno zívať.

„Poď, pôjdeme spať," povedala mama Rose a Aries prikývol. Rozlúčil sa so Scorpiusom a dokonca ho i objal, čo Scorpiusa neuveriteľne dojalo. Následne zostal v kuchyni sám s Rose, ktorá sa tvárila akoby jej uleteli včely a zrejme sa na neho hnevala kvôli tomu, že jej pohrozil súdom. Je mu to však bolo jedno, on sa na ňu hneval ďaleko viac za to, čo mu urobila.

„Ako si to zistil?" spýtala sa po chvíľke mlčania.

„James," prezradil ho Scorpius. „Spýtal som sa ho, čo je nové a on mi nadšene povedal, že si sa vrátila aj so synom. Evidentne si neuvedomil, čo hovorí. Skús si na ňom nevybiť zlosť," vysvetlil jej a zároveň ju požiadal o láskavosť, aby Jamesa nechala na pokoji. „Neurobil to náročky."

„Ja si nepotrebujem vybíjať žiadnu zlosť, Scorpius," precedila Rose pomedzi zuby.

„Áno, úplne to z teba cítiť," odsekol jej. Videl, ako jej horia líca, ako sa mračí, ako vraští nos. Bola poriadne nahnevaná, ale Scorpius bol toho názoru, že mala skôr hnevať sama na seba ako na neho. „Poznám ťa, Rose."

„Možno si ma poznal, Scorpius," povedala a pozrela sa mu do očí. „Ale to bolo dávno. Vtedy som bola naivná baba, čo si o sebe myslela naozaj veľa. Mala som nemysliteľné sny, pár šialených nápadov. Teraz som mama. Môj svet je Aries. Všetko sa zmenilo. Zatiaľ, čo som mala byť napríklad na stáži na Ministerstve mágie, alebo naháňať niekde prehadzovačky, tak som menila plienky. V noci sa budila na plač dieťaťa, kŕmila ho, uspávala, spievala mu..."

„A to je vari moja vina, že si prišla o svoje sny, Rose?" spýtal sa jej. „Mohli sme v tom byť spolu."

„Áno?" nadvihla bradu a zamračila sa. „Mal si v devätnástich tiež chuť meniť plienky, kŕmiť dieťa, nosiť ho na rukách celé noci a žiadať ho, aby konečne zaspalo?"

„Ja neviem, Rose," priznal sa Scorpius. „Neviem, ako by som zareagoval. Možno by som z tejto situácie bol trocha sklamaný, ale neopustil by som ťa. A vôbec nie svoje dieťa. Snažil by som sa ti pomôcť, pretože dobre vieš, že nie som typ človeka, ktorý by ťa nechal v sračkách. Lenže ty si rozhodla za mňa."

Rose prikývla. „Áno, máš pravdu. Ja som sa nechcela sťažovať, len som ti chcela povedať, že nie som tá Rose, ktorú si poznal. Som už iná."

„Ani ja nie som ten Scorpius, ktorého si poznala, Rose," odvetil jej na oplátku. „Tiež som dospel, tiež už mám iný život a iné plány, ako som mal, keď sme opustili Rokfort. Ľudia sa menia, ubehlo päť rokov. Všetci sme niekde inde."

„Iba som tým chcela povedať, že sa už toľko nepoznáme, ako si myslíme," uviedla na pravú mieru Rose.

„Kedy môžem znova prísť za synom?" spýtal sa jej a zmenil tému, ktorá ho unavovala. Aj tak k ničomu neviedla.

„Pošlem ti sovu," povedala. „Musím to spracovať. Nie je to tiež pre mňa ľahké. Doteraz som sa o neho s nikým nedelila. Ale určite ti dám vedieť. Každopádne mu musím nájsť škôlku a ja by som si mala nájsť nejakú prácu."

„Takže ostávaš definitívne tu?" spýtal sa jej. Predtým mu ani nenapadlo, že by mohla znova odísť.

„Áno," prikývla. „Chcem byť so svojou rodinou."

„Myslím, že ti môžem dať pár dni čas, Rose," usúdil nakoniec Scorpius. „Avšak nerobím to kvôli tebe, ale robím to pre syna. Nechcem, aby si myslel, že je predmetom našich hádok. Ale dobre si uváž, čo urobíš. Pretože ja sa chcem svojmu synovi naozaj venovať. A má právo spoznať aj moju rodinu."

„Ak hovoríš o svojej žene..."

Scorpius jej rázne skočil do reči. „Samozrejme, že hovorím hlavne o svojej žene, ale Aries má aj druhého dedka, napríklad."

Rose zbledla, keď to vyslovil. „Ja..., tvoja rodina... nemajú ma radi...a..."

„Ale Aries je môj syn," namietol Scorpius.

„Nechcem, aby si na mňa tlačil, Scorpius, prosím," požiadala ho.

„Neviem, či máš právo ma o niečo prosiť," povedal Scorpius a potom sa zodvihol zo stoličky, keď si všimol, že je už dosť veľa hodín. „Máš pár dní čas, ale upozorňujem ťa. Robím to len kvôli synovi, nie kvôli tebe. Ty si pre mňa jedno veľké sklamanie, Rose. A to som si myslel, že väčšie byť nemôžeš ako pred rokmi. Očividne ale môžeš." Ihneď oľutoval, čo povedal, ale jednoducho to z neho vyšlo. Vypustil zo seba všetky tie emócie. Ranil ju, aj keď to nemal v pláne.

„Máš pravdu, my sa už vážne nepoznáme," povedala veľmi smutne. „Pretože takto som ťa nepočula s nikým ešte jednať."

„Ja som si tiež vždy myslel, že si čestná a férová, Rose, ale mýlil som sa v tebe," odvetil jej Scorpius. „Veľmi som sa v tebe mýlil."

A potom sa otočil a bez ďalších slov opustil ich dom.

***

Draco mal po večeri znova nesmiernu chuť na pohárik. Vytratil sa z domu (aj tak ho nikto nehľadal) a pobral sa do krčmy. Narazil tam na Blaisa a prisadol si k nemu.

„Zlý deň?" spýtal sa ho Blaise.

„Všetky dni sú zlé," odvetil mu Draco a vypil pohárik do dna a objednal si ďalšie. „A čo ty?"

„Samota," odvetil mu Blaise. „Cítim sa dosť sám, odkedy sa Surreya vydala a presťahovala k vám. Má sa dobre?"

Draco po pravde nevedel, čo mu povedať. Dnes sa mu zdala rozrušená, ale ani počas večere z nej nedostal, čo sa stalo. Jedine..., napadlo mu odrazu. Žeby o tom všetkom už Scorpius vedel a povedal jej to?

„Draco, rozprávam sa s tebou," drgol do neho Blaise. „Je Su v poriadku?"

„Prečo by nebola?" zareagoval Draco rýchlo.

„Premýšľal si..."

„Ale nad niečím iným," zahovoril rýchlo Draco.

„Počuj, správaš sa roky čudne, kamoško," zhodnotil Blaise a skúmal jeho tvár. „Keby som nevedel, že je Voldemort mŕtvy už niekoľko rokov, tak by som si myslel, že pre neho celé tie roky riešiš nejakú tajnú úlohu ako v Rokforte."

„Nespomínaj mi tie fajnové časy," odsekol mu Draco.

„Tak prečo sa správaš roky ako kretén?"

„Pretože ťa do toho hovno, Blaise!" odsekol mu znova. Postavil sa od stola, podišiel k baru a vyplatil svoj účet. Nemal chuť sa rozprávať s Blaisom. Už dávno neboli priatelia a dávno si to obaja uvedomili. Toľko sa toho zmenilo, naozaj veľa.

Draco sa túlal nočným Londýnom. Rozmýšľal, do ktorého baru by ešte zapadol, ale nakoniec sa premiestnil domov. Nemalo to zmysel. Už aj to popíjanie mu prestávalo dávať zmysel.

***

„Aries zaspal," vrátila sa Hermiona z poschodia a Rose našla sedieť v kuchyni nad šálkou už studeného kakaa. „Hádali ste sa?"

„Vymieňali sme si názory," uviedla na pravú mieru Rose. „Stále mi hrozí tou súdnou cestou a ja..."

„Rose, ja viem, že to je pre teba ťažké, ale myslím si, že má Scorpius pravdu," povedala jej Hermiona úprimne. Rose bola dospelá a ona jej nechcela klamať. „Jeho rodina má právo poznať Ariesa. A on má tiež právo na to, aby si ho zobral k sebe napríklad aj na celý víkend."

„Nemám rada jeho rodinu," odsekla Rose.

„A vari si myslíš, že ja ju mám rada? Alebo že ju má tvoj otec rád? Tiež z toho nie sme nadšení. Sama si dobre pamätáš, čo sa dialo, keď si sa priznala, že so Scorpiusom Malfoyom chodíš..."

„Bojím sa," priznala sa jej napokon Rose. „Scorpius je teraz ženatý a ja neviem, či môžem Surreyi dôverovať. Veď ju sotva poznám, mama. A zvyšok Scorpiusovej rodiny je otrasný, to sama dobre vieš. Nie som si istá, či tam Aries bude v bezpečí."

„A veríš Scorpiusovi?" spýtala sa Hermiona svojej dcéry.

Rose prikývla. „Áno, jemu verím."

„On by nedopustil, aby sa malému niečo stalo," povedala Hermiona a vzala zo stola jej prázdnu šálku a vložila ju do umývadla. „Rose, ja sama dobre viem, že jeho rodina je zložitá," volila slová, aj keď mala chuť použiť ďaleko horšie. Avšak ona nebola Ron. Ona nejednala s horkou hlavou, ona premýšľala nad tým, čo a komu povedala. Väčšinou. „Ale nemôžeš Scorpiusovi odopierať jeho práva, lebo koniec koncov budeš trpieť iba ty."

„Veď ja to viem, mama," prikývla Rose. „Pôjdem si ľahnúť, necítim sa dobre."

„Ach, Rose," povzdychla si Hermiona. „Dúfam, že vieš, že som na tvojej strane."

„Ja viem, že si," prikývla. „Bohužiaľ sa na veci pozeráš triezvo a úprimne. Aspoň mi neklameš, ako bude všetko v poriadku, keď obe vieme, že určite nebude. Prajem ti dobrú noc, mama."

„Dobrú, Rose..."

Hermiona osamela v kuchyni. Umyla riad na muklovský spôsob, aby zabila pár minút času, ale aj tak pritom rozmýšľala nad celou touto situáciou. Chápala strach svojej dcéry, ale zároveň sa bála, aby jej to neublížilo ešte viac. Netušila ako z celej tejto situácie vykorčuľovať. Chcela jej byť oporou, ale chcela jej ukázať ten správny pohľad na danú vec. A rozhodne si neželala, aby skončili na súde kvôli starostlivosti o Ariesa.

Pre každý prípad sa ale rozhodla, že si nechá v práci, alebo od známych odporučiť nejakého dobrého právnika.

Tiež sa rozhodla, že to bude musieť všetko prebrať s Ronom. To bude ďalší náročný rozhovor.

Oprela sa o kuchynskú linku a uvažovala nad tým, že aj jej by sa zišla nejaká opora v týchto neutešených časoch, ale na Rona sa sotva mohla spoľahnúť. Ani na svoju mamu nie. Nebola na tom zdravotne najlepšie už niekoľko rokov, hlavne od doby, čo zomrel jej otec. Hermiona vedela, že sa s tým bude musieť popasovať sama. Avšak nedovolí, aby Rose niekto ublížil. Aj keď sa bude musieť postaviť rodine Malfoyovcov.

***

Scorpius sa vrátil domov. V dome bolo ticho, akoby vstúpil do domu umierajúceho. Vybehol na poschodie. Surreyu našiel v spálni, odmaľovávala si práve tvár pri toaletnom stolíku, ktorý kedysi patril jeho matke.

„Prepáč, že som sa tak dlho zdržal," ospravedlnil sa jej, keď videl jej výraz tváre v zrkadle. „Hral som sa s Ariesom a ani neviem, kedy ubehol čas."

„V poriadku," povedala, ale vôbec to tak neznelo. „Aký je?"

„Vážne rozkošný, neuveriteľne šikovný a inteligentný," vravel jej Scorpius nadšene, ale stále sa neusmievala. „Myslím, že si budeme rozumieť. Je úžasný."

„To som rada," odvetila mu Surreya. „A čo Rose?"

„Rozprávali sme sa chvíľku," priznal sa jej Scorpius. „Skôr sme si vymieňali názory. Nebol to príjemný rozhovor."

„Kedy ho uvidíš znova?" spýtala sa a postavila sa od stolíka.

„Rose mi pošle správu," odvetil jej Scorpius. „Nepáči sa mi to, ale dal som jej pár dní. Nepáčila sa jej predstava, že by som chcel Ariesa zobrať na víkend sem. Tak som sa neudržal a pohrozil som jej súdom."

Surreya vyzerala prekvapene. „Určite si ju nepotešil."

„Nie," prikývol. „Nechcel som byť na ňu až taký tvrdý."

„Prečo nie?"

„Su, nehľadaj v tom nič iné," požiadal ju Scorpius, keď si všímal jej tvár. Hnevala sa na neho. „Len ja taký proste nie som. Cítil som sa ako otec v tej chvíli. Ja sa predsa vždy snažím všetko vyriešiť jemnejšou cestou, vari ma nepoznáš?"

„A ak ti nedá na výber?" spýtala sa ho Surreya. „Ustúpiš jej?"

„Ja neviem," priznal sa jej.

„Rob ako myslíš, Scoprius. Idem do sprchy a potom spať. Bolí ma hlava."

„Surreya, nehnevaj sa na mňa, tak som sa trocha zdržal. Prisahám, že to nesúvisí s Rose," žiadal ju Scorpius.

„Nehnevám sa," pokrútila hlavou. „Necítim sa dobre, Scorpius," dodala a potom sa zavrela v kúpeľni.

Scorpiusovi sa jej reakcia vôbec nepáčila. Včera sa zdalo, že Surreya je s tým všetkým vyrovnaná, ale ako sa ukázalo nie. Možno s faktom, že má syna áno, ale určite nie s tým, že to znamenalo značné stretávanie s Rose.

Pripustil, že keby to bolo nejako opačne, jemu by sa tiež nepáčilo, keby sa jeho žena stretávala so svojím bývalým. Ale Scorpius k Rose nič necítil. Nie po tom, ako ho tak veľmi sklamala.

Alebo sa o tom iba snažil presvedčiť sám seba? Naozaj mu ani len trocha na nej nezáležalo?

***

„Pre Merlinové gate, Ronald, nejedol si týždeň?" Ginny sa mračila na svojho brata, keď k ním zavítal na raňajky a zjedol polovicu hrianok. „Bývaš predsa u našich!"

„Občas," odvetil jej. „Prespávam všelikde."

„Strašne," zhodnotila Ginny. „Kúp si byt."

„A kde mám na neho vziať peniaze?"

„Tak si niečo prenajmi," zapojil sa do rozhovoru Harry, keď si odpil z rannej kávy. „Alebo to urovnaj s Hermionou," vykĺzlo z neho.

„To by ste si všetci želali, však?" zamračil sa Ron, vytrhol Ginny nožík a pritiahol k sebe džem a ďalšiu hrianku.

„Aby si vedel, tak áno!" odsekla mu Ginny.

„Lebo je to jednoduché, však?" spýtal sa Ron, značne namrzený.

„Možno by vám teraz prospelo byť spolu. Veď sa vrátila Rose a nemyslím si, že by Hermione vadilo, že bývaš znova doma," riekol mu Harry.

„Harry, ja sa naozaj nechcem s tebou hádať, ale nerozumieš tomu," povedal Ron.

„Tak nám to vysvetli," požiadala ho Ginny a zložila si ruky na prsiach. Hlad ju prešiel, keď sa Ron začal správať ako chumaj. Vlastne sa Hermione ani toľko nedivila.

„Nie je čo vysvetľovať," odvetil jej Ron. „Sami dobre viete, že nám to vôbec neklapalo. Neustále sme sa hádali. O všetko možné. Proste to išlo do čerta a umelo sme to naťahovali ďalšie roky. Nemá to zmysel. Obom nám je rozhodne lepšie, keď spolu nie sme. A pôjdem si pozrieť nejaké byty na prenájom, spokojní?" pozrel sa na oboch.

Ginny iba mykla plecami a Harry to ďalej nekomentoval. Do jedálne vošiel James, sadol si na svoje miesto a pritiahol k sebe kávu.

„Nevyzeráš najlepšie," zhodnotil Ron.

„Čakám, kedy ma príde Rose zabiť," odvetil mu James.

„Prečo?"

„Pretože som Scorpiusovi omylom o nej povedal a aj o malom," priznal sa James.

„Tak to si bol ty?"

„Mrzí ma to," rýchlo sa ospravedlňoval James. „A ako to berie?"

„Dosť mizerne," zhodnotil Ron. „Scorpius jej už prišiel urobiť scénu a včera sa stretol s malým. Nuž pôjdem ja. Zastavím sa doma, aby som vedel, ako to dopadlo. Harry, nadrobím si potom nejaké hodiny, môže byť?"

Harry samozrejme prikývol. „Jasne, Rose je teraz dôležitejšia ako práca."

Ron prikývol a potom odišiel. Ginny ho šla vyprevadiť a keď sa vrátila, mračila sa na Jamesa. „Prečo musíš všetko vytárať?"

„Neurobil som to úmyselne, mama," odvetil jej James. „Sotva som si to uvedomil. A okrem toho, dokedy to chcela tajiť?"

„To nie je naša starosť, James," povedal mu Harry, skôr ako Ginny otvorila ústa. „Prosím, nerozoberajme to ďalej. Kde je Lily?"

„Ešte spí," odvetil mu James. „Prišla neskoro v noci. Isto bola na rande."

„Tebe by som nezveril nikdy v živote žiadne tajomstvo, James," poznamenal Harry.

„Ja iba tipujem," bránil sa James. „Čo to si mi zveril a ja som nie vždy všetko prezradil," dodal hrdo.

Harry sa pousmial na svojho syna. Ginny sa však naďalej mračila a nedotkla sa raňajok.

***

Draco ráno vošiel do svojej kancelárie a prekvapilo ho, keď v nej našiel Angelusa. „Kto ťa pustil dnu?" osopil sa hneď na neho.

„Mám svoje metódy," povedal mu Angelus pokojne a na perách sa mu zjavil jeho odporný úsmev, ktorý Draco neznášal odkedy ho spoznal.

„Čo chceš, ty zmrd?"

„Koľko úcty hneď po ránu, bratku," ironicky sa zasmial Angelus a podal mu ranné vydanie Denného Proroka.

Na titulnej strane bola dievčina, ktorá práve vystúpila z lietadla a za ruku držala malého chlapca. Dievčina sa nepozerala do objektívu, ale chlapec nevedomky áno. Každý by si v okamihu všimol tú podobu. Draco hodil noviny na zem. „Prečo to robíš? Zaslúži si vari Scorpius toto?"

„A zaslúžil si Scorpius to, čo si mu urobil ty?" spýtal sa ho Angelus a chladne sa na neho pozrel. „Viem o tebe veľmi veľa vecí, milý brat."

„Fajn," prikývol Draco. „Tak čo chceš? Čo naozaj chceš?"

„Čo myslíš ty?"

„Nemám náladu na tvoje žarty. Povedz si cenu. Ja to vybavím a ty dáš môjmu synovi navždy pokoj! Prestaneš ho zaťahovať do našich osobných sporov a toho chlapca rovnako!"

„Ty veľmi dobre vieš, čo chcem, Draco! Chcem moc, chcem uznanie, chcem toľko peňazí, aby som do konca života nemusel nič robiť. Bohužiaľ, Draco, obávam sa, že nič z toho mi ty dať nemôžeš."

„Mám sa nebodaj plaziť po zemi, aby si dal Scorpiusovi pokoj?" navrhol Draco prvé, čo mu napadlo. Pretože Angelus mal pravdu, nič z vyššie menovaných vecí mu dať nemohol. Sám už dávno nemal moc, priezvisko Malfoy ju stratilo hneď po vojne, ak nie aj počas nej. Uznanie rovnako. A peňazí síce stále mali dosť, ale spravoval ich Lucius a ani jeden nemal na ne dosah.

Aspoň zatiaľ nie.

„Nehovorím, že by sa mi to nepáčilo," zasmial sa Angelus. „Čo si ešte ochotný urobiť pre dobro svojho syna?"

„Hocičo..."

„Vzdáš sa hocičoho?"

„Áno, vzdám sa jedného dňa svojho prekliateho dedičstva po otcovi, ak narážaš na to!"

„A sme doma," uškrnul sa Angelus. Mávol prútikom a pred Dracom sa objavila na stole čarodejnícka zmluva. „Podpíš to. Krvou!"

Draco si ju rýchlo prečítal. Ten zasraný bastard! Nuž nemal na výber. Nechcel, aby sa Angelus miešal do Scorpiusovho života. Musel svojho syna za každú cenu ochrániť. A pravda bola, že na peniazoch mu už dávno nezáležalo. Na synovi mu záležalo zo všetkých najviac.

Zo zásuvky v svojom stole vybral starožitný nožík a porezal si prst. Namočil do krvi brko a podpísal pergamen vlastnou krvou. Angelus sa spokojne uškrnul a potom odpustil jeho kanceláriu.

Draco zodvihol zo zeme noviny a prešiel prstom po chlapcovej tváričke.

Dúfal aspoň v to, že Angelusa umlčal. 

Pozn. autorky:

Angelus znova vystrkuje rožky, ale Draco je rozhodnutý chrániť svojho syna :) Surreya sa rozhodla predsa len trocha hnevať ... a Rose má starosti s tým, že Scorpius sa k nej nespráva práve najlepšie :( Zamotáva sa nám to. 

Ďakujem Vám za viac ako 1k prečítaní ... takto skoro, to je super, teším sa :) dúfam, že Vás poviedka stále baví.