Daphne si obliekala župan, zatiaľ čo jej spoločník sa sotva vyhrabal z postele. Zbieral zo zeme svoje veci, keď sa ozvalo hlasné búchanie na dvere.

„Čakáš niekoho?" spýtal sa jej.

Daphne pokrútila hlavou, naozaj nikoho nečakala a to búchanie bolo také silné, že sa preľakla. Vyšla zo spálne a spýtala sa: „Kto je?"

„To som ja, Scorpius!"

„Chvíľočku, zlatko, bola som v sprche, mám na sebe iba uterák, daj mi minútku!" zvolala prekvapivo, lebo ho nečakala a nerozumela tomu, prečo tak naliehavo klopal na jej dvere. Okamžite sa preľakla, že sa niečo stalo. Vyháňala rukami svojho spoločníka. „Musíš ísť..."

„Počkaj, oblečiem sa," žiadal ju.

„Rýchlo!" súrila ho. „Hop-šup," ukázala na kozub.

„Daphne, môžem si obliecť aspoň nohavice?" zamračil sa na ňu a keď mal na sebe nohavice a na nohách topánky, vošiel do kozubu v rukách držal zvyšok svojho oblečenia, povedal cieľovú stanicu a potom zmizol.

Daphne sa nadýchla a otvorila dvere. Scorpius vyzeral hrozne, oči mal celé červené a bol bledý ako stena. „Slniečko, niečo sa deje?" Jej obavy sa naplnili. Niečo sa určite stalo.

„Áno," prikývol a vošiel dnu.

„Niečo so Surreyou? Stalo sa jej niečo?"

„Nie..."

„Pohádali ste sa?"

„Nejde o Surreyu," odvetil jej.

„Zomrel Draco? Do čerta, Scorpius Malfoy, povedz mi, čo sa stalo, lebo dostanem infarkt!"

„Nikto nezomrel," pokrútil Scorpius hlavou a pozrel sa na ňu. „Nevedel som, za kým mám ísť, ale dozvedel som sa, že mám syna."

„Čože máš?" Daphne mala pocit, že zle počula.

„Mám syna a má päť rokov," povedal jej.

„Slniečko, si v poriadku?" Stále tomu nerozumela.

„Nie som," pokrútil hlavou. „Pamätáš si na Rose, však? Rose Weasleyovú?"

„Áno, rozišli ste sa pred rokmi a ona odišla niekam do Ameriky..."

„A vzala si so sebou aj niečo moje," prikývol Scorpius sarkasticky. „A porodila tam dieťa, moje dieťa a nepovedala mi to. Teraz sa vrátila a ja som to zistil. Mám dieťa, Daphne a naozaj neviem, čo mám robiť. Volá sa Aries..."

Daphne to všetko spracovala a po chvíľke mlčania sa spýtala: „Videl si ho?"

„Rose chcela, aby som tomu dal trochu času. Chce na to chlapca pripraviť a ja som súhlasil, ani neviem prečo. Nevieš si ani len predstaviť, ako veľmi sa na Rose hnevám. Mám chuť ju prekliať. Naozaj neviem, čo mám robiť," vravel jej Scorpius a potom si vyčerpane sadol na sedačku. „Päť rokov, Daphne, päť rokov..."

Hľadela na neho a mala sto chutí roztrhnúť Rose Weasleyovú ako hada. Prisadla si k synovcovi a chytila ho za ruku. „Slniečko, je mi ľúto, že ti to zatajila. Ale máš syna a ja viem, že sa mu chceš venovať, že ho chceš spoznať a vychovávať ho. Ešte nie je neskoro."

„Samozrejme, že ho chcem spoznať," prikývol Scorpius. „Cítim sa podvedený a sklamaný. Odišla a nepovedala mi to. Vraj preto, lebo nechcela, aby sme spolu zostali iba kvôli dieťaťu, ale toto sa nerobí, nerobí sa to!"

„Samozrejme, že nie," prikývla Daphne.

„Čo budem robiť?"

„V prvom rade sa upokojíš a v druhom rade to povieš Surreyi," vravela mu. „Nechceš predsa, aby sa to dozvedela od niekoho iného. A nie je to tvoja vina, o chlapčekovi si nevedel, nemá dôvod sa na teba hnevať, aj keď isto bude z toho smutná."

„Chceli sme deti spolu," prikývol Scorpius.

„A budete ich mať," dodala Daphne.

„Ale mám dieťa aj s inou..."

„V živote sa stávajú rôzne veci," pokračovala. „Scorpius, ty to zvládneš. Nájdeš si cestu k svojmu synovi, aj keď si zmeškal päť rokov jeho života. Neurobil si to náročky, niekto rozhodol za teba a to nebolo vôbec správne."

„A je to neodpustiteľné!" dodal nahnevane Scorpius.

„To už nechám na teba," riekla mu Daphne a potom ho pobozkala do vlasov. „Dá sa to do poriadku, uvidíš."

„Čo ak sa mu nebudem páčiť?"

„A prečo by si sa mu nepáčil?"

„Ja neviem," povzdychol si Scorpius. „Mám syna...," stále tomu nemohol uveriť.

„A budeš ten najlepší otec na svete," usmiala sa na neho Daphne. „Viem to. Si predsa môj poklad a ani nevieš, aká som rada, že si prišiel za mnou."

„Za kým iným by som s tým šiel? Nemohol som ísť hneď domov a povedať to Surreyi, musel som to prebrať s niekým iným. Doma nie je nikto, kto by mi rozumel. Mohol som ísť iba za tebou. Toto by nepochopil ani Albus, keby bol v Londýne. Isto by sa zastával Rose a nemal by na to triezvy pohľad, aj keď bývali často na nože, ale je to jeho sesternica," vravel jej Scorpius.

„Ja som tu vždy pre teba, Scorpius, to predsa vieš," povedala mu Daphne. „Zrejme mi neboli dopriate vlastné deti preto, lebo už mám teba."

„Môžem tu ešte chvíľku ostať a premýšľať?"

„Isteže, urobím ti tvoje obľúbené jedlo. Nechám ťa premýšľať," prikývla a postavila sa zo sedačky.

„Nemala si nejaký program?"

„Keby som mala, mávnutím ruky ho zruším," žmurkla na neho a odišla do kuchyne pripraviť mu jedlo. Nechala ho samého s jeho myšlienkami. Aj v nej kypela zlosť. Neuveriteľne sa hnevala na Rose Weasleyovú.

***

„Rose," Hermiona si sadla k dcére na sedačku a objala ju. „Chceš o tom hovoriť?"

„A je vôbec o čom? Má právo sa na mňa hnevať, kričať po mne, nadávať mi," šepla Rose a zotierala si slzy, hoci nedokázala prestať plakať.

„Bolo to veľmi zlé?"

„Bolo to horšie."

„Nechcel vidieť Ariesa?"

„Isteže chcel," prikývla Rose, „ale požiadala som ho ešte o trocha času. Bol veľmi rozrušený a ja musím Ariesa na to pripraviť. Napokon neochotne súhlasil. Ja viem, že to nesmiem naťahovať. Pohovorím si zajtra s malým. Dnes nemám silu."

„Nebude to až také zlé, neboj sa," snažila sa ju povzbudiť mama. „Scorpius bol vždy veľmi dobrý chlapec a myslím, že bude aj dobrý otec."

„Áno, Scorpius je dobrý človek," prikývla Rose. „Nezaslúžil si, čo som mu urobila. Je mi to tak ľúto, mami."

„Prekonáme to," riekla jej Hermiona.

„Bude to veľmi ťažké a ja sa bojím o Ariesa," vravela jej Rose naliehavo. „Scorpius je síce dobrý človek, ale jeho rodina je všelijaká. Oženil sa a merlinvie, čo na to všetko povie jeho manželka."

„Neviem o nej veľa, iba viem, že to je Zabiniho dcéra..."

„Pamätám si Surreyu Zabiniovú z Rokfortu a bolo to vážne milé dievča. Vždy sa na Scorpiusa svojím spôsobom lepila, ale skrz svojich otcov sa poznali odmalička. A pamätám si, že bola naozaj krásna. Ale čo ak neprijme tento fakt a nejako sa bude snažiť ublížiť Ariesovi?" povedala Rose nahlas svoju obavu.

„Nikto mu neublíži, Rose, neboj sa."

„Ja som mu už ublížila, mama a neviem, či si to niekedy odpustím," zosmutnela Rose a schúlila sa v matkinom náručí. „Ale v tej chvíli som nemala na výber. Možno to Aries a aj všetci ostatní jedného dňa pochopia."

***

Scorpius sa u Daphne navečeral a potom, keď si utriedil myšlienky, rozhodol sa vrátiť domov. Jeho teta mala pravdu, musel to všetko povedať svojej manželke. Nechcel mať pred ňou tajnosti a okrem toho by sa jej nedokázal pozerať do očí, keby jej to musel tajiť. Niečo takéto nečakal a preto dúfal, že Surreya to pochopí a nebude si myslieť, že to je jeho vina. Pravda bola, že sa bál jej reakcie, lebo ju nechcel stratiť.

„Ahoj. Zdržal si sa v práci, zlatko?" spýtala sa ho, keď vošiel do spálne. Sedela na posteli a čítala si knihu.

„Bol som u tety Daphne, urobila mi večeru," povedal jej Scorpius, podišiel k nej, pobozkal ju do vlasov a sadol si na kraj postele.

„Nespomínal si."

„Nemal som to prvotne v pláne," odvetil jej.

Surreya si všimla, že s ním niečo nie je v poriadku. „Si bledý. Stalo sa vari niečo?"

„Musím ti niečo dôležité povedať, Su," prikývol Scorpius.

„Niečo sa stalo môjmu ockovi?" vyplašila sa v okamihu.

„Nie, Blaise je v poriadku, neboj sa. Nikto neumrel a nikto ani neumiera," povedal jej Scorpius rýchlo. „Ide o niečo iné, len akosi neviem ako presne ti to povedať."

„Čo keby si začal od začiatku?" navrhla a odložila knihu stranou. Skúmala jeho tvár, akoby sa snažila vyčítať, čo jej chce povedať a trocha sa mračila, lebo isto myslela na najhoršie.

„Pamätáš si na Rose?"

„Áno," zamračila sa ešte viac.

„Vrátila sa pred pár dňami z Ameriky," pokračoval Scorpius.

„A ty si sa s ňou stretol?"

„Dnes áno," prikývol. „Vec sa má tak, Su, že keď sme sa rozišli a ona odišla, tak si so sebou vzala aj niečo moje. Niečo, o čom mi nepovedala, až do dnes, keď sa jej hlúpy bratranec preriekol. Rose bola tehotná, Su a porodila syna. Má päť rokov, volá sa Aries a je môj."

Surreya na neho vyvalila svoje tmavé oči. „Čože?"

„Nemal som ani len tušenia..."

„Nerozumiem, ja...," habkala.

„Veď ani ja tomu stále poriadne nerozumiem," povedal Scorpius a chytil ju za ruku. Neodtiahla sa od neho, čo bolo pre neho dobré znamenie. „Nepovedala o tehotenstve a malom ani svojim rodičom. Až teraz, keď sa vrátila. Mám syna a stratil som päť rokov s ním..."

„Videl si ho už?"

„Ešte nie, Rose trvala na tom, že ho na to musí pripraviť a ja som súhlasil, hoci ho chcem naozaj veľmi vidieť," vravel jej Scorpius. „Som zvedavý na to, aký je, neviem či to vydržím."

Surreya sa na neho smutne usmiala. „Vydržíš to, uvidíš. Určite je úžasný. Ako inak, keď je to tvoj syn."

„Su, veľmi ma to mrzí..."

„Teba? Ju by to malo mrzieť! Ako ťa mohla takto oklamať! Niečo také vážne ti zatajiť!" hnevala sa Surreya. „Mne je ľúto, že ti niečo také urobila a nielen tebe, aj tomu chlapčekovi."

„Aj mne to je celé ľúto. Päť rokov! Päť rokov!"

„Už ale nepremeškáš ani chvíľku," povedala rozhodne. „Je to tvoj syn a ty mu budeš venovať svoj čas," dodala a pohladila ho po ruke. „A ja s tebou. Vezmeme ho na výlety, bude prespávať u nás, budeme sa spolu hrať, čítať si... bude súčasťou našej rodiny. Lebo to je tvoj syn a hoci mi láme srdce, že ho nemáš so mnou, bude dôležitý pre nás oboch."

Scorpius si zotrel slzu, ktorá mu tiekla po líci. „Ani nevieš, ako veľmi ťa milujem."

„Aj ja ťa milujem, Scorp," pohladila ho po líci a tiež plakala. „A bojím sa."

„Čoho?"

„Viem, že si ju veľmi miloval a ona je teraz späť a má s tebou dieťa a..."

„Nikdy som ti neklamal, Surreya a vždy si vedela, že som Rose miloval. Ale to bolo predtým, než mi zlomila srdce a teraz ho ešte aj pošliapala, pretože mi zatajila pravdu o mojom synovi. Aktuálne ju mám chuť rozdrapiť ako hada. Milujem teba a to sa nezmení, aj keď ona so mnou má dieťa. Aj my budeme raz mať svoje vlastné, uvidíš."

Surreya sa k nemu nahla a objala ho. „Ďakujem, Scorpius."

„Ja ďakujem za všetko tebe."

„Nie, vážne, som rada, že si mi to všetko povedal a uvidíš spolu to všetko zvládneme," usmiala sa na neho a vtisla mu bozk na pery. „Budeš skvelý otec, ja to viem."

„Nemusíš mať strach, miláčik," šepol jej Scorpius do ucha. „Milujem jedine teba."

Surreya prikývla, ale predsa len sa bála. Vždy sa bála návratu Rose Weasleyovej a teraz, keď bola späť a ešte aj s takou veľkou novinkou, Surreya sa priam celá triasla. Nechcela Scorpiusa stratiť. Bol celým jej svetom. Často vo svojich nočných morách stretávala jeho prvú lásku a keď si spomenula na porekadlo „stará láska nehrdzavie" vždy veľmi zosmutnela.

Tak veľmi chcela veriť slovám Scorpiusa, že ju miluje a že to nezmení ani fakt, že je Rose späť a má s ním synčeka.

A hoci sa pred manželom tvárila, že jej to celé nevadí a že ho podporí, v svojom vnútri išla vybuchnúť.

Pozn. autorky:

Kto bol asi spoločník našej drahej Daphne? :) inak máte radi Daphne? Podľa mňa so Scorpiusom úžasná a Astoria by jej bola veľmi vďačná, že je stále pri ňom. 

Reakcia Surreyi bude mať ešte celkovo dohru, toto je možno iba jej prvotný šok. Za chvíľku to na ňu doľahne trocha viac. Ale o tom potom.