„Chcela by som tu zostať navždy," riekla Daphne Ronovi, keď spolu opúšťali nádherné Forum Romanum v Ríme. Ruka v ruke, s úsmevom na perách. „Rím je dokonalý."

„Je tu pekne, ale domov je domov," povedal jej Ron akosi vážne. „Sú tam moje deti a môj vnuk."

„Chápem," pousmiala sa. „Vrátime sa domov, sľubujem. Veď aj ja tam mám Scorpiusa, moje slniečko a Ariesa, moje ďalšie slniečko. Ten chlapček je celý Scorpius, okrem úsmevu, ten má po Rose."

„Môžeme cestovať častejšie," rozprával jej Ron a pobozkal ju na líce. „Je mnoho krajín, kam by som sa chcel pozrieť."

„Áno, to aj ja," prikývla Daphne a ukradla mu bozk.

„Pamätáš ako si mi povedala, že si prišla o dieťa?"

„Prečo to vyťahuješ?"

„Ešte po nich túžiš? Napadlo mi, že by sme si mohli dieťaťa adoptovať, keby si chcela..."

„Ron!" stopla ho. „Nie, ale ďakujem."

„Vážne nie?"

„Nie," pousmiala sa. „Som už na deti stará. Už sa na to proste necítim. Okrem toho si chcem získať lásku tvojich detí. Nechcem sa hrať na ich mamu, chcem ale, aby ma brali ako priateľku, ako niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť. To je teraz môj cieľ."

„Si si úplne istá?"

„Som," prikývla. „Ale tvoj návrh si vážim. Ľúbim ťa."

„Aj ja teba, Daphne," usmial sa na ňu. „Keby si si to niekedy rozmyslela, som pripravený do toho ísť."

Daphe sa zasmiala a potom ho pobozkala.

***

„Ahojky!"

„James!" Surreya sa usmiala, keď vošiel do jej ordinácie. V rukách držal kyticu kvetov a potom jej ju následne podal. „Oslavujem niečo, načo som zabudla?" spýtala sa ho prekvapene.

„Páčili sa mi, tak som ti ich kúpil," usmial sa na ňu James. „Už končíš, však?"

„Ty vieš môj rozpis práce naspamäť?" spýtala sa ho.

„Tak trávime spolu celkom dosť času, takže niečo málo sa na mňa nalepilo," vravel jej James a bol nejaký zvláštne červený.

„Áno, končím," prikývla. „Máš nejaké plány so mnou?"

„Po pravde áno," povedal James a pristúpil k nej bližšie. „Myslel som, že by sme mohli ísť na večeru."

„Často chodíme na večeru," pousmiala sa Surreya. „Prečo si taký nervózny?" spýtala sa ho, keď sa začal akosi čudne ošívať.

„Viem, že často chodíme von, ale iba ako kamaráti. Viem, že to je iba pár mesiacov, čo ste sa rozviedli so Scorpom a že ho máš stále rada, ale ja mám rád teba. Chcel by som, aby dnešná večera bola rande. Dala by si mi šancu dokázať ti, že ja som ten, ktorý si ťa zaslúži?"

Surreya ostala mierne prekvapená. „Ach, James..."

„Dobre, chápem," prikývol akosi sklamane. „Ach James neznelo práve nadšene."

„James, ja...," Surreya ho chytila za ruku. „Ja len, že to so mnou bude ešte ako beh na dlhé trate. Pochop, nie je to jednoduché. Nemôžem len tak jednoducho vymazať Scorpiusa zo svojho srdca. Stále tam je."

„Chápem..."

„Ale to neznamená, že ti nechcem dať šancu," dodala a potom ho pohladila po líci. „Posledné mesiace si stále pri mne, dokonca aj vtedy, keď som s ním ešte bola. Si skvelý človek a ja by som dala všetko za to, aby som sa do teba zamilovala. Dúfam, že to tak bude."

James sa pousmial. „Zamiluješ sa, uvidíš!"

Surreya sa hlasno rozosmiala. „Tak teda, poďme na to rande. Chcem vidieť Jamesa Siriusa Pottera ako sa správa na rande."

„Ukážkovo," žmurkol na ňu. „Po tomto rande so mnou už s iným nepôjdeš! Mňa by nemohol nikto tromfnúť."

„Tak sa predveď, James," žmurkla na neho.

***

Lily sedela na kuchynskej linke v Blaisovom dome a jedla jablko. Po tom, čo sa Surreya odsťahovala do vlastného bytu, už znova chodila k Blaisovi. On pripravoval večeru a ona ho iba sledovala. Užívala si každú možno minútu s ním. To, čo najprv vyzeralo ako nevinný flirt, jednoducho prerástlo v niečo viac.

„A čo nové doma?" spýtal sa jej medzi rečou.

Lily hrýzla jablko a pritom odpovedala: „Ale klasika, poznáš to. James sa stále niekde túla, všetci vieme s kým a všetci mu to prajeme."

„Veľmi," pousmial sa Blaise a krájal cibuľu na drobné kúsky.

„Albus má teraz voľno, takže dosť často chodí ku Scorpiusovi. Tí dvaja sú ako bratia, len ten čas ktorý spolu posledné roky trávia, je vzácny, lebo je ho málo. A zbláznil sa do Ariesa. Minule mu objednal metlu. Rose porazí, keď ju dovlečie k narodeninám. Objednal úplne najnovší model Hurikánu. Asi kam nemá dávať prachy. Škoda, že nemyslel aj na svoju sestru, ktorá tiež miluje metly. Dokonca viac ako kabelky!"

Blaise sa skoro porezal, lebo vybuchol smiechom. „Dobre vedieť, že u teba značkovou kabelkou nepochodím."

„Akoby si nevedel," uškrnula sa a pokračovala. „A ak sa pýtaš na kameň úrazu, v preklade našich, tak veru, čo ti mám povedať. Nie som si istá, či vás niekedy chcem zoznámiť. Aj keď možno by to nedopadlo zle, keď ocko vie, že za neodpustiteľnú kliatbu je Azkaban istý, nie ako vo vojne. Ale vieš čo?" dodala a zoskočila z linky. Objala ho okolo pása a pobozkala ho na líce. „Mama je už na tom lepšie. Minule sa pýtala, ako sa máš a či máš naozaj toľko prachov, ako sa hovorí. Ale nie, neboj, nie je na prachy, ona je iba neskutočne zvedavá."

„A čo si jej odpovedala?"

„Že kvôli tým prachom s tebou chodím," uškrnula sa Lily.

„Potterová!" zvolal Blaise.

„Prisahám, že mi na sekundu verila," smiala sa Lily. „Neboj sa, Zabini, chodila by som s tebou aj keby si mal iba knúty. Cením si ťa predsa pre iné veci. Napríklad v posteli a tak..."

„Ty si číslo!"

Lily mykla plecami a znova vyskočila na kuchynskú linku. „A dobre varíš. Na rozdiel odo mňa. Tie prachy sú len bonus."

„Mňa z teba raz picne," smial sa Blaise.

„Preto si ty so mnou nie? Pre môj nedocenený humor!"

Blaise sa rozosmial na plné hrdlo. Potom odložil na bok nôž. Varenie môže ešte chvíľku počkať. Chcel ju. Tu a teraz. A už to nebola iba vášeň, ktorá ho hnala. Bola to láska. Šialená láska s predsudkami, ale obom im to bolo jedno.

***

„Povedal som, aby si ma nenavštevovala!" hneval sa Draco, keď zbadal Grangerovú.

„Iba som chcela vedieť, ako sa ti darí!" zamračila sa na neho.

„Neviem," mykol plecami. „Uvidíme, keď ma pustia. Občas mám riadne absťáky, ale hádam prežijem."

„Určite áno," prikývla. „Mám pre teba novinku. Novú motiváciu."

„No daj, Grangerová, som zvedavý, čo ti zase napadlo za blbosť," uškrnul sa na ňu. Pritom si ju premeral. Dnes bola akási iná. Prospievalo jej byť rozvedená a opäť slobodná. Mala melír vo vlasoch, príjemná zmena. Áno, Draco Malfoy si vždy na ženách všímal vlasy. Videl, kedy majú novú farbu, alebo kedy sú ostrihané. Jednoducho ho to kedysi dávno naučila matka, že si má na žene všímať účes a vždy ju pochváliť, keď ho má nový. Grangerová okrem toho všetkého bola aj inak namaľovaná a mala na sebe priliehavé bledé šaty, ktoré zvýrazňovali všetky jej krivky. „Pekný účes," poznamenal.

„Čože?" prekvapene sa na neho pozrela. „Všimol si si moje vlasy?"

„Tvoje vlasy sa nedajú prehliadnuť, Grangerová, už sa to nauč! A teraz mi povedz tú novinku, keď si s tým už začala."

„Budeš znova dedko!"

Draco sa na ňu prekvapene pozrel. „Ale..."

„Áno," usmiala sa na neho Grangerová.

„Dúfam, že to bude dievčatko," poznamenal Draco šťastne. „Malá Astoria." Zasníval sa.

„To by bolo pekné," prikývla Grangerová s úsmevom na perách a bola ešte krajšia. „Som rada, že som ťa potešila, Draco."

„Povedz Scorpovi a Rose, že sa veľmi teším," prikývol. „A daj za mňa pusu Ariesovi a aj tomu brušku."

„Určite, urobím tak."

„A...," zastavil ju, keď už bola na odchode. „Ďakujem, že si prišla."

„Ja som prišla rada," odvetila mu milo.

„Dnes ti to pristane," pochválil ju. Mal to na jazyku celý čas, musel to povedať.

„Ale," uškrnula sa. „Vďaka."

„A už sa prac, Grangerová, lebo budem mať nutkanie ísť s tebou!" vyháňal ju.

„Prečo?"

„Pretože by som si dal povedať," žmurkol na ňu.

„Si prasa, Malfoy."

„Akoby si po tom netúžila, aj ty. Určite si sa zámerne takto vyfintila," škeril sa na ňu a užíval si, ako sa červenala, lebo ju určite odhalil.

„Len aby si vedel, tak mám dnes rande. Toto je iba zástavka, lebo som to mala po ceste!" uškrnula sa na neho ona.

„Klameš!"

„Neklamem!"

„Toto je to rande, však?"

„Nie, Malfoy!"

„Klameš, Grangerová, do riti!"

„Nie, neklamem, Malfoy, tak sa maj!" zamračila sa na neho a pobrala sa k odchodu, keď ju chytil za rameno, donútil ju otočiť sa a pritiahol ju do náruče. Hľadel jej do očí a potom ju pobozkal. Chvíľku sa bránila, ale potom podľahla jeho bozku ako taká pubertiačka.

Keď ho však ukončila, on sa uškieral ako taký idiot. „Si moja, Grangerová, zapamätaj si to. Tam kde naposledy bol Draco Malfoy, tam už iný nepôjde."

„Ty si neskutočný...!"

„Áno, som, neskutočný chlap, okúzľujúci chlap, výborný milenec a kopec iných neskutočných vlastností mám," menoval jej.

„Zadus sa svojím egom, áno! To jediné máš neskutočné!"

„Rád."

„Zbohom," zamávala mu.

„Grangerová, ja ťa tak milujem," smial sa Draco, keď ju sledoval ako odchádzala. „Do riti, ja ťa asi fakt milujem!"

***

Po mesiacoch

„Merlin, tá je nádherná, prekrásna, ja nemôžem uveriť, že je už tu. Už je ozaj tu, Rose," usmieval sa Scorpius, keď v náručí držal svoju dcérku. „Je skutočná, však?"

„Je," vydýchla si vyčerpaná Rose. „Je vážne prekrásna."

„Ockovo dievčatko," usmieval sa Scorpius a prihováral sa tomu maličkému stvoreniu. „To najkrajšie stvorenie na svete. Princeznička. Bábika. Moja najväčšia láska. Si všetko čo som si kedy prial mať a si omnoho viac. Ty, tvoj braček Aries a vaša nádherná mama. Ste moje všetko."

Rose plakala od dojatia. „Ako ju chceš pomenovať?"

„Veď sme sa o tom bavili, páčilo sa ti meno Rosenda," vravel Scorpius.

„Áno, viem, ale ako som ju zbadala, tak úprimne sa mi to meno nehodí," odvetila mu Rose.

„A aké meno sa ti hodí?" spýtal sa jej.

„Astoria," šepla.

Scorpius odtrhol pohľad od dcérky a pozrel sa na Rose. „Ako moja mama?"

„Áno."

„Rose, to by pre mňa veľmi veľa znamenalo," vravel jej Scorpius dojato. „A isto aj pre otca a pre ňu samotnú, ani nehovorím."

„Je to úplná Astoria," šepla Rose, keď hľadela na dcérku.

„Astoria," oslovil Scorpius dcérku. „Si nádherná. Vieš, tvoj ocko býval hlupák. Mal za tvojou mamou utekať už vtedy rokmi. Dožadovať sa jej lásky. Bol idiot, lebo sa snažil hľadať to, čo už dávno našiel. Už je to však na poriadku. Narodila sa si do krásnej rodiny, kde je plno lásky, žiaľ aj kopec bláznivých členov, ale na to si zvykneš. Avšak všetci ťa budú milovať."

Rose si utierala slzy. „Daj mi ju na chvíľku."

Scorpius jej ju podal. Pohladil maličkú po vláskoch a Rose pobozkal na pery. „Už si ma konečne vezmeš?"

„Áno, vezmem. Aj ja som dávno našla to, čo som hľadala. V tebe a našich deťoch je všetko. Celý môj svet."

Pozn. autorky:

Vitajte pri poslednej kapitole tohto príbehu, ale nebojte sa, ešte bude epilóg. Priznám sa, že keď som písala epilóg, pri jednej scéne som neskutočne plakala, takže sa máte ešte na čo hádam tešiť :)

Ako sa Vám páčil vývoj situácie a malá Astoria? :)

Epilóg bude v pondelok na moje narodeniny :)