Rose by chcela byť hocikde inde v tejto chvíli ako na súde muža, ktorý jej zničil život. Uvalil na ňu zaklínadlo a donútil ju myslieť si, že sa vyspala s otcom svojho priateľa a že možno jej dieťa je jeho syn.

Nuž napriek tomuto všetkému tu teraz bola. Sedela vedľa svojej zronenej a tehotnej sesternice, ktorá plakala o dušu a modlila sa, aby jej milovaného neodsúdili.

Rose by klamala samú seba, keby prehlásila, že ona si to želá rovnako.

Nie, neželala si to.

Práve naopak, chcela, aby Angelus Malfoy zaplatil za svoj čin. Kvôli nemu stratila päť rokov života so Scorpiusom. Kvôli nemu si myslela, že je radodajka. Kvôli nemu musela odísť do Ameriky a päť rokov vychovávať svojho syna mimo svojej rodiny.

Áno, bolo by najlepšie, keby za to zaplatil!

Scorpius sedel vedľa nej z druhej strany a držal ju za ruku. Rose by odsúdila Angelusa Malfoya aj za to, že chcela Scorpiusa zabiť. Síce ťažko povedať, či to naozaj myslel vážne. Ale mal to v pláne, vyhrážal sa.

Musí ísť do Azkabanu!

Lucy sa k nej obrátila a Rose jej podala ďalšiu vreckovku. „Mala by si sa upokojiť, škodíš maličkému," žiadala ju Rose.

„Nemôžem," šepla Lucy a práve v tej chvíli sa súd začal.

Angelus sedel v strede a okolo rúk mal okovy. Súdna sieň nebola veľmi plná. Čítali všetky činy, ktorými sa previnil a v súdnej sieni bolo hrobové ticho. Angelusov právnik mal veľmi veľa rečí o tom, ako to pán Malfoy urobiť nechcel a Rose sa z toho všetkého dvíhal žalúdok. Lucy naďalej nariekala a Scorpius sa tváril akosi zvláštne. A samozrejme, že Lucy nebola jediná, kto plakal.

Andromeda Tonksová kúsok od nich si tiež oči utierala vreckovkou.

Všetko sa vyvíjalo tak, ako Rose chcela. Všetko vyzeralo tak, že Angelusa odsúdia na doživotie za uvalenie kliatby Imperius. Avšak potom.

Z ničoho nič (a Rose by to od neho čakala najmenej), sa do kresla svedkov posadil Draco Malfoy a všetko svojou výpoveďou zmenil. Dlho rozprával o tom, ako počas vojny mnohí použili Imperius aj na horšie veci a nikto to neriešil. Presviedčal porotu o tom, že sa jeho brat nepokúsil Scorpiusa naozaj zabiť, že to bola iba jeho obranná reakcia, keďže on mu uniesol dievča a dieťa.

Rose zovrela ruky v päsť a Scorpius si to všimol. Naklonil sa k nej a šepol: „Mrzí ma to."

„Nerozumiem tomu..."

„Musíš to pochopiť, je to jeho brat," šepkal jej Scorpius. „A napriek všetkému je to krv jeho krvi. Angelus by nikdy taký nebol, keby dedko nebol taký idiot. Pozri, láska, ja som tiež za jeho odsúdenie, ale doživotie sa mi zdá veľmi veľa."

„Ale on ťa chcel zabiť."

„Ver mi, nechcel, keby to chcel urobiť, urobil by to dávno. Mal veľa príležitosti napadnúť ma osamote," vravel jej Scorpius. „Takto pred očami svedkov by to bolo na hovno, nemyslíš?"

„Ja už radšej nemyslím," odvetila urazene Rose.

Vari to nikto nevidí? Ten muž si nezaslúži ľútosť! Nie je to fér. Prečo Scorpius i Draco sa snažia silou mocou zmieriť jeho trest? Neublížil im vari dosť? Naozaj krv nie je voda?

A potom prišiel rozsudok, ku ktorému porota dospela.

„Súd Wizengamot odsudzuje Angelusa Cygnusa Malfoya do väzenia Azkaban po dobu troch rokov bezpodmienečne. Odsúdený sa dopustil dvakrát neodpustiteľnej kliatby Imperius a tiež aj pokusu o vraždu člena svojej rodiny, ktorá však dokázaná nebola! Súd sa skončil, môžete opustiť súdnu miestnosť!"

Po tomto vyhlásení sa Lucy šialene rozplakala a rozbehla sa dole za Angelusom. Rose sa ani nestihla spamätať, iba videla, ako Scorpius vyrazil za ňou.

Rose zrazu nevedela, čo cíti. Dostalo sa spravodlivosti. Ale keď videla Lucy v slzách a takú nešťastnú, nebolo jej to jedno.

***

„Angelus!"

„Lucy, prosím ťa, upokoj sa," žiadal ju, keď ho držali strážnici z Azkabanu. „Myslí na maličkú."

„Nedokážem to bez teba," plakala a Scorpius ju podopieral, aby sa nezrútila.

„Ale zvládneš, si predsa žena, ženy zvládnu všetko," riekol jej Angelus. „Ja v teba verím, Lucy a je mi to všetko veľmi ľúto. Nechcel som ti ublížiť. Takto je to správne. Keď ma pustia, aspoň budem môcť pred svoju dcéru predstúpiť ako človek, ktorý zaplatil za svoje činy. A potom sa pokúsim získať si jej lásku a aj tvoju."

„Moju lásku predsa máš," plakala. „To skôr ja nemám tvoju, ale mne to nevadí, mne..."

„Malo by ti to vadiť," povedal Angelus. „Vážne ma to celé mrzí, Lucy."

„Budem ťa navštevovať, dobre? A potom, keď sa Andromeda narodí, budem ti chodiť o nej rozprávať a nosiť ti fotografie."

„To budem rád," usmial sa na ňu. „Daj na ňu pozor, Scorpius. Smiem ťa o to požiadať?"

„Samozrejme," prikývol Scorpius. „Lucy, to bude dobré, uvidíš."

„Ďakujem, Scorpius."

„Takže Andromeda?" usmial sa Scorpius. „Krásne meno. Niečo pre ňu mám."

„Čo?" spýtala sa Lucy.

Scorpius siahol do vrecka a podal jej list. Lucy ho otvorila a nechápavo na neho hľadela. Potom prehovorila: „Čo je to za peniaze?"

„Polka dedičstva po Luciusovi Malfoyovi. Otvoril som v Gringottbanke účet na tvoje meno, keďže som ešte nevedel meno maličkej a ona nie je na svete. Keď sa však narodí, meno sa prepíše na to jej a ty ostaneš správkyňou účtu, pokiaľ Andromeda nebude mať osemnásť rokov. Tie peniaze sú pre ňu, na štúdium, alebo na čokoľvek ich budeš chcieť použiť."

„To je..." Lucy habkala. „Krásne..."

„Ako ty môžeš byť Malfoy, chlapče?" spýtal sa ho Angelus a hlas sa mu akosi zlomil. „Si priveľmi dobrý."

„Pevne verím, že aj Andromeda bude pre to priezvisko priveľmi dobrá," odvetil mu Scorpius.

„Ďakujem, Scorpius, nezaslúžim si to," povedal Angelus.

„Ty nie," prikývol Scorpius. „Andromeda áno."

„Aj tak ti ďakujem, si skvelý človek. Možno jedného dňa budem tvoj strýko, ako som mal byť," vravel mu Angelus.

„Radšej nepredbiehaj udalostiam," požiadal ho Scorpius. Nebol si istý, či sa niekedy chce s Angelusom Malfoyom bratríčkovať. Vzal Lucy za ruku a vyviedol ju von zo súdnej siene. Tam na ňu čakala Rose, ktorá ju objala a potom sa spoločne pobrali domov.

***

„Nič nehovor!" ohriakol Draco Daphne, keď otvárala ústa po tom, čo aj oni dvaja vyšli zo súdnej siene. „Nechcem o tom hovoriť!"

„Ako chceš," zasmiala sa. „Nikdy by som nepovedala, že sa toho pankharta zastaneš."

„Je to môj brat," mykol Draco plecami. „A povedal som, nebudeme o tom hovoriť!"

„Ako povieš," prikývla, keď sa pri nich zjavila Grangerová a letmo sa pozdravila s Daphne. Jedna druhej sa však vyhýbali očnému kontaktu. Draco by sa aj nahlas zasmial, ale nebolo to dvakrát vhodné a on už predsa nebol malé decko, aby si to neuvedomoval.

„Si pripravený?" spýtala sa Draca.

„Na čo?" vyzvedala Daphne.

„Do toho ťa hovno, Daph," uškrnul sa na ňu Draco a potom sa obrátil ku Grangerovej. „Áno, kufre zbalené."

„Čo mi ušlo?" spýtala sa opäť otravná Greengrassová.

„Už som ti povedal, že do toho ťa jedno veľké odporné a hipogrifie hovno, Greengrassová!" zamračil sa na ňu Draco.

„Ide na liečenie," riekla Grangerová. „A žeby si práve ty mal zmieňovať hipogrify, Malfoy," pretočila očami.

„Grangerová!" skríkol na ňu Draco a zamračil sa. Kde zobrala právo to vyzradiť?

„Čo je? Bolo to vari štátne tajomstvo?" spýtala sa ho milo.

„Nenávidím ťa!"

„To tajomstvo rozhodne nie je. Myslím si, že celý čarodejnícky svet vie, že mňa, Harryho a Rona z duše nenávidíš, Malfoy," vyškierala sa mu do tváre. Zas ho dostala.

„Niečo by som ti na to povedal, drahá, ale nemáme čas," uškrnul sa na ňu a potom sa obrátil k Daphne. „Tak sa maj, Daphne, merlinvie, kedy sa znova uvidíme."

„Ja žasnem," vravela prekvapene. „To sa naozaj ideš liečiť?"

„Áno a nezabudni to vytrúbiť do celého sveta, že Draco Malfoy ide na liečenie, lebo je pošahaný alkoholik. Tlač si zgustne," zasmial sa.

Úsmev mu však zmizol z tváre, keď sa pred ním zjavil Potter a jeho verný sluha Weasley.

„Čo je?" vyštekol na nich.

„Ide o tvoju matku," povedal Potter.

„Čo je s ňou?"

„Práve sa priznala k vražde tvojho otca," povedal mu Potter akosi s citom.

„Čože?"

„Chceš s ňou hovoriť?"

***

„Ale prečo?"

„Podviedol ma, vysmial sa mi, podvádzal ma zas a znova, predal nás Voldemortovi, čo viac potrebuješ vedieť, Draco?"

„Preto si si zničila zvyšok života? Pre taký ľudský odpad?" pýtal sa jej a vytrvalo na ňu hľadel. To sa mu snáď iba snívalo. „Myslel som si, že to Angelus."

„Vzal mi všetok pokoj..." šepla Narcissa a po tvári jej tiekli slzy. „Áno, Angelus, on by bol ten typ, však? Mal by po kom zdediť krvilačné gény, ale očividne sa k vraždeniu nemal. Hoci mu nikdy neodpustím, že sa pokúsil zabiť Scorpiusa."

„To iba na nás hral, nebol by toho schopný. A ty, matka si konala neuvážene a stále tomu nemôžem uveriť," pokrútil hlavou.

„Ale mne spadol kameň zo srdca, Draco," zdôverila sa mu. „Rada si odpykám svoj trest, aj tak nemám dôvod žiť."

„A čo Scorpius? Čo Aries?"

„Bude im bezo mňa a Luciusa lepšie a ty to dobre vieš," riekla mu a chytila ho za ruku. „Daj si svoj život dokopy, nedopusť, aby si skončil zle. To jediné, si prajem."

„Idem na liečenie," zdôveril sa jej aj on.

„To je veľmi správne, synak," prikývla.

Draco sa nahol k matke a pobozkal ju na čelo. Cítil zlosť, nespravodlivosť a veľký smútok. Nebolo to pre neho vôbec ľahké. Narcissa to vedela. Stisla jeho ruku a potom ho nechala odísť bez ďalších slov. Bola zmierená so svojím osudom. Oslobodila sa.

***

O pár mesiacov neskôr

„Kedy konečne naplánujeme svadbu?" pritúlil sa jedného večera Scorpius k Rose. Scorpius bol už pár mesiacov rozvedený, ale Rose sa stále nejako nemala k plánovaniu svadby.

„Mala som to v pláne pred mesiacom, ale musíme ju ešte odložiť," vravela mu.

„Prečo?"

„Pre viac dôvodov. Za prvé, tvoj otec je stále na liečení a nemohol by sa zúčastniť. Za druhé, tatko a Daphne sú stále na cestách a ani jeden z nás nevie, kedy sa vrátia. A za tretie by som chcela ešte počkať, pretože..."

„Pretože?" Scorpius sa mierne zamračil, lebo čakal niečo zlé.

„Nemrač sa," zasmiala sa a pohladila ho po líci a potom mu podala zabalený darček.

Scorpius sa na neho prekvapene pozrel, ale keď mu naznačila, že ho má odbaliť, urobiť tak. Bola to škatuľka s Legom. „Hm?"

„Otoč to," požiadala ho.

Scorpius škatuľku otočil a tam si všimol odkaz. „Milý ocko, asi to ešte nebude tak skoro, ale teším sa, keď si toto lego poskladáme spolu. Ty, môj brat Aries a ja. S láskou, bábätko."

Škatuľka mu spadla z rúk, pre nemý úžas v ktorom zostal. „To..., to..., to..."

„To je pravda a som rada, že sa tešíš," zasmiala sa Rose a pritúlila sa k nemu ešte viac. „Som v druhom mesiaci, všetko sa vyvíja, ako sa má. Budúci týždeň mám poradňu, tak pôjdeme už spolu, však? Uvidíme ho aj."

„Ja sa asi zbláznim od radosti," vravel Scorpius a oči sa mu leskli od sĺz. „Ani len nevieš, aký som šťastný. Ale aj tak by som bol rád, aby sme sa vzali."

„Vezmeme sa," prisľúbila mu. „Keď sa malé narodí, áno? Bude to tak lepšie, nechcem sa veľmi stresovať, vieš čo svadba obnáša. Bude to fajn."

„Dobre, Rose," prikývol a zasypával ju bozkami. „Neuveriteľne sa teším."

„Aj ja." Odvetila mu Rose, ktorá bola posledné mesiace neuveriteľne šťastná. Obzvlášť teraz, keď pod srdcom nosila Scorpiusovo ďalšie dieťa a tento raz bola pripravená to všetko urobiť správne.

***

Lucy sedela vo väznici v miestnosti pre návštevy a čakala na Angelusa. Priviedli ho. Vyzeral dosť zle. Bol bledý, vychudnutý, strnutý v tvári. Vlasy aj bradu mal dlhšie a trocha špinavé. Vôbec sa nepodobal na toho arogantného periodistu, ktorým býval. Pritom bol v Azkabane iba pár mesiacov. Čo bude po troch rokoch?

„Nemala si chodiť," vravel jej.

„Ja som chcela," odvetila mu a premerala si ho. „Si veľmi chudý, málo ješ? Mal by si sa trocha viac snažiť, Angelus, prosím ťa."

„Väzenie nie je zábava, Lucy, hoci som vážne šťastný, že tú nie sú dementori," povedal jej. „Ako sa má Meda?"

„Dobre," usmiala sa na neho. „Väčšinu dňa ešte spí a papá. Občas tak hlasno výska, je rozkošná. Tu mám novú fotku," dodala a podala mu fotografiu.

Angelus hľadel na ružovkasté bábätko, ktoré na fotografii spinkalo. Bola taká dokonalá, že sám tomu nemohol uveriť. Ako len mohol stvoriť niečo také krásne a čisté? Bolo to vôbec možné? „Je prekrásna."

„Je," prikývla Lucy. „Je veľmi dobre bábätko."

„Chýbate mi."

„Chýba ti ona," šepla Lucy akosi urazene.

„Chýbaš mi aj ty," povedal jej Angelus. „Som šťastný, že si ma neopustila."

„Akoby som mohla. Som stále hlupaňa, že ťa milujem," vravela mu. „Pritom dobre viem, že ty si ma neľúbil. Využíval si ma, aby si mal blízko k Rose a Scorpiusovi."

Angelus nevidel dôvod, aby jej klamal. Všetko to bola pravda. „To však bolo," povedal jej. „Teraz to je iné."

„Znie to pekne, ale ja už nie som to naivné dievča," vravela mu. „Už pôjdem, Angelus."

„Keď sa odtiaľto dostanem, tak si získam aj tvoju lásku," povedal jej Angelus a pozrel sa jej do očí. „Ty nie si hlúpa, Lucy. Si skvelá a mne je úprimne ľúto, že som to nevidel už dávnejšie. To ja som bol hlupák."

Lucy neodpovedala. Jednoducho odišla, ale tvárila sa spokojne. 

Pozn. autorky:

Takže už máme za sebou súd s Angelusom, nakoniec teda do Azkabanu išiel, ale nie na doživotie, čo je určite lepšie. Aspoň má čas spytovať si svedomie a o malú Andromedu bude vďaka Scorpiusovi vždy dobre postarané. Scorpius je proste poklad <3 páčila sa Vám pasáž, keď daroval polku dedičstva svojej sesternici?

Kto tipoval Narcissu, že to nezvládla a zabila Luciusa, sa nemýlil.

A pasáž s legom <3 priznám sa, že toto bol môj plán ako povedať manželovi o bábätku, ale pri Nine mi to veľmi nevyšlo, keďže o tom vedel od prvého testu a hlavne som mala v tehu problémy, takže sa to nedalo ututlať nejako. Ale možno tento svoj nápad využijem pri druhom :D

Tak nám ostala už iba posledná kapitola a epilóg.