Harry hľadel na svoju dcéru a akosi nebol schopný slov. Albus Severus sa stále smial a James vyzeral, akoby tam byť nechcel.

„Čo si povedala?"

„Ocko, dobre si počul," povedala Lily a hľadela mu priamo do očí. „A nepotrebujem tie kázne. Áno viem, je to Slizolinčan, viem, že je odo mňa o dosť starší a tiež, že ho nemáš rád. Ale ja ho rada mám a to je dôležité. On mňa tiež. Takže nie je o čom."

„Nie je o čom? NIE JE O ČOM?" skríkol na ňu Harry.

Lily k nemu podišla a postavila sa priamo pred neho. „Veď sa za neho nejdem vydať. Aspoň zatiaľ nie."

„LILY!"

„A čo urobíš?" spýtala sa ho a vyzývala ho pohľadom. James si myslel, že jej otec každú chvíľku dá facku. Aj Albus sa zrazu prestal smiať. „Zakážeš mi to? Som už dospelá žena, oci a vybrala som si. Pre teraz. Je to dobrý človek a ako som povedala, máme sa radi."

„Nemôžem uveriť, že moja dcéra a ten... ten..."

„Vážne ideme deliť svet na Slizolinčanov a ostatných?" spýtala sa ho Lily. „Alebo chceš nazvať smrťožrútom, aj keď dobre vieš, že ním nebol a že jeho rodina Voldemorta ani nepodporovala... nebuď taký, oci, prosím ťa."

„Lily, ty nevieš, čo robíš," povedal jej Harry vážne.

„A ty si vedel, čo robíš, keď si sa zamiloval do mamy?" spýtala sa ho. „Proste sa to stalo. Srdce si vybralo. Prečo riešiť fakultu, vek a neviem čo iné, hm, prečo?"

„Pretože to je jednoducho nenormálne!" zvolal Harry.

„Áno, láska býva nenormálna," prikývla Lily a potom mykla plecami a vybrala sa na odchod z domu, a aj odišla.

Harry vyzeral, akoby ho porazil Rytiersky autobus. James sa mračil a Albus Severus sa uškrnul. „Ozaj, mám frajerku!"

„Snáď to nie je Pansy Parkinsonová," poznamenal Harry nahlas.

„To je kto?" spýtal sa Albus Severus.

„Nikto," odvetil mu Harry. „Len jedna zo školy."

„Slizolinčanka?" spýtal sa James.

„Áno," prikývol Harry. „Tak Albus, mám sa báť? Bude to horšie ako tvoja sestra?"

„Nie," zasmial sa Albus Severus. „Je to naša odrážačka. Linda Swettová."

Harry si vydýchol. Lindu poznal s Albusovho rozprávania a ju párkrát videl. Chodila na Beauxbatons a bola rovnako stará ako Albus. Milá, nízka hnedovlasá dievčinka. Aspoň jedno z jeho detí má rozum. „To je fajn, Albus, teším sa."

Avšak kypela v ňom zlosť, keď si pomyslel na Lily a na fakt, že to bude nejako šetrne musieť povedať Ginny.

***

Na druhý deň ráno prišiel Ron do svojho bývalého domu. Bolo na mieste dopovedať deťom o tom, čo začal včera predtým, než prišla Harryho správa. Hermiona už bola hore a pila rannú kávu. Letmo sa pozdravili a čakali, kedy vstanú deti. Na ich prekvapenie sa dole do kuchyne dorútil Hugo a veselo si štebotal s Marcom. Obaja zamrzli v pohybe, keď zbadali Hugovych rodičov.

„Dobré ráno," pozdravil slušne Marco.

„Dobré," odvetil Ron. „Kde je Rose?" spýtal sa a pozrel sa na syna.

„So Scorpom v našom byte, potrebovali si ujasniť nejaké veci," vysvetlil Hugo a očerveneli mu uši, keď to dopovedal. „Pošlem jej správu, aby ihneď prišla."

„Pošlem ju ja," povedala Hermiona, vyčarovala Patronusa a poslala ho so správou pre Rose. „Musíme sa porozprávať."

„Iste," prikývol Hugo. „Hm, toto je Marco," predstavil priateľa.

„To sme sa dovtípili," prikývla Hermiona. „Teší nás."

„Aj mňa," usmial sa chlapec. „Nuž ja pôjdem. S Rose sa asi miniem, tak ju odo mňa pozdravujte. Vzhľadom na to, že sa neviem premiestňovať, nuž..."

„Ty si mukel?" spýtal sa Ron.

„Veľmi taktné, Ronald," poznamenala Hermiona.

„To nič," zasmial sa Marco. „Som šmukel a som herec, hrám v divadle."

„Vážne?" usmiala sa Hermiona.

„Áno, v sobotu mám predstavenie. Chceli by ste ísť? Príde aj Rose, však Hugo?" vravel Marco nadšene a usmieval sa na rodičov svojho priateľa.

„Rada," prikývla Hermiona.

„A vy, pán Weasley?"

Ron sa pozrel na Huga, ktorý trocha zbledol, potom na Hermionu, ktorá sa tvárila pokojne a keďže nechcel byť neslušný, prikývol. „Áno, prídem rád. Chcel by som dve vstupenky."

„Vybavím," usmial sa na všetkých Marco. „Tak sa uvidíme, v sobotu. Prajem pekný deň."

„Vyprevadím ťa," dodal Hugo a obaja odišli z kuchyne.

„To bolo ale čudne," poznamenal Ron smerom k svojej ešte stále manželke.

„Zvykneme si," poznamenala.

Keď sa Hugo vrátil do kuchyne, spoločnosť mu už robila Rose. „Som tu. Včera si nám chcel niečo povedať, tati."

„Áno, mám niekoho," povedal Ron odhodlane. Tento raz ho nič nezastaví, aby povedal deťom pravdu. Už bolo na čase a on už to potreboval zo seba dostať. Nechcel ich klamať a mať pred nimi tajomstvá a nebolo to správne ani voči Daphne.

„Ty si to vedela?" spýtala sa Rose svojej mamy.

„Áno, viem to, chvíľku..."

„Prečo si mi to nepovedala? Ja som ťa obvinila, že niekoho máš ty a nebojuješ o tatka a pritom to on..."

„Rose," oslovila ju Hermiona. „To nie je môj štýl, aby som donášala na tvojho otca. Medzi nami sa toho stalo veľa, ale nikdy by som ho neponížila pred vašimi očami. Chcel vám to povedať sám, tak mu dajte príležitosť."

„Kto je to?" spýtal sa Hugo zvedavo.

„Daphne Greengrassová," povedal Ron.

„Čože?" vykríkla Rose. „To je ako možné?"

„Nuž je," pokračoval Ron. „A mám ju veľmi rád, som s ňou veľmi šťastný a preto som chcel, aby ste to vedeli. Nechcem sa s ňou skrývať a chcem, aby ste vedeli aj to, že som si s ňou začal, až keď sme s mamou podali žiadosť o rozvod. Daphne nie je príčinou rozvodu."

Rose i Hugo vyzerali ako obarení. Ani jeden nič nepovedal a Ron trocha očervenel. Slova sa ujala Hermiona. „Je to pravda."

„Vďaka, Hermiona," prikývol Ron.

„Je to čudne," povedala Rose. „Ale čo už s tým. Som ja hlúpa, keď som si myslela, že to mama má niekoho iného."

„Nikoho nemám, Rose," povedala jej Hermiona. „Len som s niekým niečo mala, ale to sa skončilo."

„S kým?" spýtala sa Rose. „Poznáme ho?"

„To je jedno," povedala Hermiona.

„Nie je to jedno," zhodnotil Hugo. „Mami, veď aj ty si zaslúžiš byť ešte šťastná. Možno ťa ľúbi. Čo ty vieš."

„Ver mi, Hugo, že toto naozaj viem," zasmiala sa Hermiona. „Nezáleží na tom, kto to je, pretože sa to opakovať nebude. A rozhodne to nikdy nebude môj priateľ. To by vám malo stačiť."

„Áno, ako povedala, mama, nechajte to tak. Ona sama vie, čo robí," zastal sa Hermiony Ron. Niektoré veci jednoducho deti vedieť nemuseli a toto bolo ozaj vážne. Stále si nebol istý, čo si sám o tom myslí.

Hermiona a Malfoy.

Totálna katastrofa.

Keď sa mu Hermiona chcela pomstiť za Daphne, mohla si vybrať niekoho, kto má úroveň. A nie tú prašivú Fretku.

„Necháte nás o samote?" požiadala Hermiona ich deti.

„Áno, ideme nejako vstrebať to o tatkovi a Daphne," prikývla Rose a spoločne s Hugom sa vyparili na poschodie.

„Prečo si im to nevpálil do tváre?" spýtala sa Hermiona, len čo odišli a ona uvalila na kuchyňu kúzlo, aby ich nepočuli.

„Prečo by som to robil?"

„Pretože ty taký zvykneš byť. Nepremýšľaš, len konáš. Okrem toho sa ťa to isto dotklo a zranilo tvoje veľké ego!"

„Malfoy má ďaleko väčšie ego, ako ja!"

„Och, nemyslím si," zhodnotila Hermiona, dopila kávu a vložila šálku do umývadla. „Ale to je jedno. Ďakujem."

„Prečo si si na pomstu nevybrala niekoho iného?" spýtal sa jej Ron.

„Pretože keby to bola pomsta, čo nie je, tak by to bola dokonalá pomsta, nemyslíš si?" nadhodila a uškrnula sa na neho. „A teraz ma ospravedlň, musím hovoriť s Harrym."

***

„Ahoj," pozdravila Surreya Scorpiusa, keď zišla dole do haly. „Čo tu robíš?"

„Ahoj," odzdravil ju. „Chcel som vedieť, ako sa máš?"

„Ujde to," odvetila smutne.

„Mrzí ma to, Surreya, všetko," vravel jej Scorpius, ktorý sa potreboval znova ospravedlniť. Vedel, že raz to nestačí. Mal ju priveľmi rád a bolo mu ľúto, že jej toľko ublížil. „Určite si už počula tie novinky."

„Áno," prikývla Surreya. „Už o tom všetkom viem a mrzí ma, čo ti Angelus chcel urobiť. Si v poriadku, však?"

„Iste," prikývol Scorpius. „Mrzí ma to všetko, čo sa medzi nami udialo. Keď som si ťa bral, myslel som si, že to je navždy. Vieš, Surreya, nepochybuj o tom, že som ťa miloval."

„Ale nie tak, ako si miloval Rose, však?"

„Každá láska je predsa iná," zhodnotil Scorpius. „Len občas je niektorá silnejšia. Dúfam, že mi to raz všetko odpustíš a že nájdeš, čo hľadáš. Veľmi si prajem, aby si bola šťastná, Su. Aby si mala rodinu a niekoho, kto ťa bude milovať viac, ako ja milujem Rose."

„Ďakujem."

„Zaslúžiš si to," povedal Scorpius, podišiel k nej a pobozkal ju na líce. „Si skvelá žena."

„Dúfam, že budeš s Rose a Ariesom šťastný," povedala mu na oplátku ona. „A pokiaľ ide o rozvod, bude to rýchlo, neboj sa. Potom môžeš už byť s nimi bez akýchkoľvek výčitiek."

„Ďakujem ti, veľmi," prikývol Scorpius.

„Už odíď, Scorp, prosím ťa. Ono to stále bolí," riekla mu.

„Iste, prepáč," šepol a potom sa vybral na odchod. Surreya si sadla na schody v hale a po tvári jej tiekli slzy.

Tak skoro to bolieť jednoducho neprestane.

***

Pred Dracovou celou sa objavil Harry Potter. Strčil kľúče do zámky a otvoril dvere. „Si voľný," oznámil mu. „Lucy na teba nepodala trestné oznámenie."

Draco sa postavil, napravil si oblečenie a potom vyšiel z cely. „To je príjemné prekvapenie, Potter."

„Mrzí ma, že som ten prípad nevyriešil," vravel mu Potter. „Nechcel som, aby to zašlo tak ďaleko, že si sa opovážil uniesť moju neter. Mimochodom, urobili sme, čo si chcel. Našli sme ešte zásoby Veritasera a podali sme ich Angelusovi. Priznal sa ku kliatbe, ale určite nezabil vášho otca."

„Fajn," prikývol Draco. „Aspoň máš ešte prácu, Potter."

„Pozajtra bude mať súd. Za Imperius môže dostať aj doživotie."

„To je celkom kruté," riekol Draco.

„Žiaľ," prikývol Harry. „Také sú zákony. Nebodaj ti ho je ľúto?"

„Je to môj brat, Potter," povedal mu Draco a pozrel sa mu do očí. „To, čo z neho je, je dielo môjho otca. On za to nemôže. Samozrejme, že nechcem, aby do konca svojho života bol v Azkabane. Myslím aj na to dieťa, ktoré čaká tvoja neter. Nemyslím si, že to je správne. Sú aj horšie prehrešky ako Imperius. Okrem toho, ruku na srdce, Potter, kto z nás dvoch ho vo vojne nepoužil?"

„Máš pravdu, Malfoy," prikývol Potter. „Ja som ho použil."

„Aj ja," odvetil Draco. „Mali by sme tu preto obaja hniť, tiež?"

„Uvidím, čo sa dá robiť," povedal mu Potter. „Hermiona má pravdu, si dobrý človek, Malfoy."

„Och, nechci, aby som sa červenal, Potter!"

„To nechcem, neboj sa," zhodnotil. „Len je to pravda. Neuvažoval si niekedy o kariére aurora?"

„A pozerať sa celé božie dni na tvoj zjazvený ksicht, Potter? To nie, ďakujem pekne!"

„Si fakt milý chlap," uškrnul sa na neho Potter. „Zmenil si sa, kto vie, možno raz..."

„... z nás budú priatelia? Neskús to vysloviť, Potter. Radšej by som zožral kentraurie hovno, ako byť tvoj priateľ!" zamračil sa na neho Draco.

„To máš pravdu," zasmial sa Svätý Potter. „Keby sme boli priatelia, prišiel by som o tieto tvoje nepodarené vtipy. A rád by som videl ako to kentaurie hovno ješ!"

„Vzhľadom na to, že sa smeješ, Zjazvenec, asi nie sú také nepodarené!" uškrnul sa na neho Draco. Každopádne mal Potter pravdu, keby sa s ním priatelil, nemohol by si ho doberať. Respektíve mohol, ale zrejme by to nebola taká zábava.

„Každopádne budeme rodina, Fretka," oznámil mu Potter a uškrnul sa pri oslovení. „Pretože ak si moja neter vezme tvojho syna...."

„... tak budeme poriadne vzdialená rodina, Potter, vďaka Merlinovi..." poznamenal Draco a potom vykročil smerom k východu z Azkabanu.

Ten Potter je ale chumaj.

***

„Počul som všetky tie novinky," zasmial sa Albus a objal svojho najlepšieho priateľa. „Som rád, že ťa konečne po toľkej dobe zase vidím, Scorp."

„To je také super, že si doma, Al," usmial sa na neho Scorpius. „Ale hovor najprv ty. Čo Linda?"

„Je úžasná. Hovor ty, čo moja sesternica?"

„Ona je tiež úžasná a Aries, teším sa, keď ho spoznáš," vravel mu Scorpius nadšene.

„Už sa teším na toho malého metlobalistu," prikývol Albus. „Je skvelé byť doma. Aj keď u nás je dráma."

„Prečo?"

„Pretože sa stala Lily Potterová!"

„A čo také milá Lily Potterová urobila?" spýtal sa Scorpius zvedavo.

„Neuveríš, s kým chodí," zasmial sa Albus. „Musím sa smiať, lebo to je vážne šialene."

„Tak už mi to povedz, Al, nebuď trúba!" žiadal ho Scorpius.

„S tvojím takmer exsvokrom. S Blaisom Zabinim," smial sa Albus. „Otec ju čoskoro zabije a mama si musela dať antidepresíva. Je fajn, že ona je čierna ovca v rodine, momentálne. James si užíva, že to nie je on!"

Scorpius na neho prekvapene vyvalil oči. „Nemyslíš vážne. Lily a Blaise? To je teda vážne šialenosť."

„Všakže?"

„To je... bláznivé, ozaj..."

***

„Tak si vonku?" poznamenala Hermiona, keď Malfoy otvoril dvere na svojom byte. Poslal jej správu, aby prišla. Najprv nechcela, ale nakoniec tak urobila. „Gratulujem."

„Viem, že to je tvoja práca," povedal jej a podal jej pohárik s ohnivou whisky.

„Už nepijem," riekla a odmietla pohárik.

„Dobre robíš," prikývol. A potom zamieril do kuchyne, kde jej pohárik vylial do umývadla. Vzal do ruky ten svoj. Chvíľku ho skúmal, aj si k nemu privoňal, ale nakoniec tekutina z jeho pohárika tiež skončila v umývadle.

„Čo to stváraš?"

„Povedal som ti, že chcem byť dobrý starý otec," povzdychol si Malfoy a otočil sa k nej. „Musím sa toho zbaviť. Pôjdem sa dať liečiť. Som alkoholik."

Hermiona sa rozosmiala, ale Malfoy sa tváril tak vážne ako nikdy, takže sa prestala smiať. „To..., no dobre, to je dobrý nápad, Draco."

„Je to správne."

„Astoria by to chcela," zhodnotila.

„Chcem to ja," povedal jej a pozrel sa jej priamo do očí. „Musím to urobiť. Kvôli Scorpiusovi a Ariesovi. Ale najprv sa pokúsim zmierniť Angelusovi trest. Potom pôjdem na liečenie."

„A prečo si zavolal mňa?"

„Pretože som ťa chcel požiadať, aby si ma na to liečenie potom zaviedla a donútila ma tam zostať. Ale bez Imperiusu, keby sa dalo! Inak by ti hrozil Azkaban a tvojho pekného zadku by tam bola škoda."

„Si kretén," uškrnula sa, ale potom dodala. „ Dobre. Kvôli Ariesovi."

„Kvôli Ariesovi," prikývol Draco a obom nalial za pohárik tekvicového džúsu.

Pozn. autorky:

Viem, že možno čakáte nejakú väčšiu interakciu Harry a Blaise, ale sklamem Vás. Tento príbeh o tom nie je, je to okrajová záležistosť, ktorá ešte isto bude počas posledných dvoch kapitol a epilógu spomínaná, ale nejaké väčšie drama okolo toho nebude. 

Vráťme sa späť k tým hlavnejším postavám. Scropiusovi a Rose sa zdá, že už nič nehrozí, už sa iba čaká na prehrmenie rozvodu. 

Prekvapil Vás Draco, že pôjde na liečenie? A čo myslíte, ako dopadne Angelusov súd?