„Čo tu robíš, zlatko? A čo tie kufre?" spýtal sa Blaise svojej dcéry, keď jej otvoril dvere a ona kúzlom zväčšila svoje kufre a požiadala domáceho škriatka, aby jej ich zaniesol do jej izby.

„Rozvádzame sa," povedala Surreya a potom objala svojho otca. „Už ma nemiluje. Miluje inú, celý ten čas ju miloval... a ja si zaslúžim vari viac, nemyslíš?"

„Mrzí ma to, Sur," riekol jej Blaise a pohladil ju po vlasoch. „Máš pravdu, zaslúžiš si ďaleko viac. To bude zase dobré, ja sa zatiaľ o teba postarám."

„Nechcem, aby sem chodila, keď tu budem."

„Kto?"

„Lily..."

„Dobre," prikývol Blaise. „Vieš, že ty si pre mňa prvoradá, Surreya. Nikto nie je pre mňa viac. Ani Lily."

„Ďakujem, tati," prikývla Surreya a on ju pobozkal na líce. „Chcem byť sama, pôjdem do svojej izby. Už je aj tak neskoro. Dobrú noc." A potom vyšla hore na poschodie.

Jej stará detská izba ostala taká, akú ju opustila. Okamžite podišla ku konferenčnému stolíku a vzala z neho fotografiu seba a Scorpiusa. Uložila ju do zásuvky. Nechcela mať pri sebe nič, čo by jej ho pripomínalo. Hoci stále cítila jeho prítomnosť a jeho vôňu. Chcela na neho tak zúfalo rýchlo zabudnúť a dúfala, že sa jej to podarí.

***

„Odišla od nás Hermiona a Ginny mi povedala všetko," vravel Harry Ronovi, keď sa stretli v Deravom kotlíku. „Prečo si mi nič nepovedal?"

„Pretože som ťa nechcel stavať do pozície, aby si si musel vyberať. Nechcel som, aby si mal pred Hermionou tajomstvo, lebo ťa poznám, Harry a viem, že by ťa to mučilo. Nikdy pre teba nebolo ľahké kamarátiť sa so mnou i s ňou, keď sme boli pohádaní," vravel mu Ron. „Proste som nechcel, aby si kvôli tomu mal problémy."

„Vďaka, to je rozumné vysvetlenie," prikývol Harry.

„A tiež aj preto, lebo ako všetci si stále dúfal, že to s Hermionou urovnáme."

„Áno," súhlasil s ním Harry, zatiaľ čo im hostinský Tom doniesol ohnivú whisky. „Ako vždy."

„Nuž raz to muselo prísť," pokrútil Ron hlavou a vypil svoj pohárik.

„Takže Daphne?"

„Áno, Daphne," prikývol Ron a pousmial sa. „Je mi s ňou veľmi dobre. Nikdy som si nemyslel, že sa to ešte môže stať, ale som do nej blázon."

„Je to také nečakané," priznal sa mu Harry. „Aká je?"

„Skvelá," pokračoval Ron s úsmevom na perách a Harry sa rozhodol dať tomu všetkému šancu. Lepšie sa mu vždy pozeralo na Rona, ktorý sa usmieval, ako na toho, ktorý sa mračil a na niečo sa hneval. „Je zábavná, inteligentná, nemusím hovoriť aká je krásavica, lebo je vážne nádherná. A bez šiat, ani nehovorím," uškrnul sa Ron.

Harry sa zasmial. „Takže ju ľúbiš?"

„Ja ju milujem, Harry," odvetil mu Ron úprimne. „A čoskoro to chcem vyhlásiť do celého sveta."

„Máš moju podporu," povedal Harry a priateľsky mu položil ruku na plece. „Si môj najlepší priateľ, želám si, aby si bol šťastný. Hoci Hermiona trpí, ale verím, že sa pozbiera. Veď koniec koncov je mladá a krásna, ešte tiež môže niekoho stretnúť a zamilovať. Bolo by fajn, keby ste obaja boli šťastní."

„Dúfam, že Hermiona šťastná bude. Nechcel som si stavať šťastie na jej nešťastí, ale niekedy to inak jednoducho nejde," vravel mu Ron. „A ako sa má Ginny? Má na mňa veľmi nervy?"

„Ju to prejde," odvetil mu Harry. „Myslím, že v hĺbke svojho srdca si tiež praje, aby si bol šťastný."

„Vo veľmi veľkej hĺbke, keďže som sa vykašľal na jej najlepšiu kamarátku, všakže?"

„Nuž," uškrnul sa na neho Harry. „Myslím, že ju veľmi dobre poznáš, Ron."

***

„Dnešný večer nie je stvorený na to, aby si tu bola," povedal Draco Malfoy, keď otvoril vchodové dvere na svojom byte a zbadal v nich Hermionu Grangerovú. Vyzerala akosi čudne. Mala rozmazanú špirálu pod očami a vlasy mala divne učesané v drdole. Bola bledá ako stena a tiahlo z nej lacné víno.

„Mal si pravdu, má inú."

„Ako si na to prišla?"

„Povedal mi o nej a povedal mi aj o tom, kto to je," riekla a vošla dnu. Vyzliekla si kabát, akoby tu bola doma. „Je to tvoja švagriná, Greengrassová," precedila pomedzi zuby priezvisko Daphne, akoby to bola nadávka.

Draca sa to trocha dotklo, pretože aj Astoria nosila toto priezvisko. Zamračil sa na ňu a odpovedal jej: „Viem."

„Čože? Vedel si to? Preto si to vtedy vytiahol, však?" mračila sa na neho aj ona.

„Vtedy som to ešte nevedel," povedal jej Draco a vlastne ani nevedel, prečo sa vyviňuje. „Zistil som to krátko potom."

„A prečo si mi to nechrstol do tváre, keď si mohol?" spýtala sa ho.

„Prečo by som to robil, Grangerová?" položil jej otázku on. „Ty a Lasičiak ste mi voľní. A Daphne som sa rázne spýtal, či jej nešibe, že sa vláči s takým chudákom ako je on."

„Nie je chudák!"

„Zastávaš sa ho, aj keď ťa sa na teba vysral?" spýtal sa jej mierne posmešne. Aj on už mal značne vypité. Prišiel si vypiť do svojho hniezdočka, aby nebol na očiach Scorpiusovi a svojej matke. „Mala by si na neho nadávať, Grangerová."

„Je to otec mojich detí," povedala rázne. „A to je posvätné."

„Keď myslíš," mykol plecami.

„Dala by som si niečo na pitie," riekla a kráčala do kuchyne.

„Mám tu značkové víno, alebo fialovú vodku, alebo aj nejaký muklovský chľast, v tom by si sa mohla vyznať," vravel jej, keď otvoril chladničku.

„Dám si to, čo máš ty," odvetila mu a posadila sa na stoličku.

Draco nemal náladu na to, aby tu bola, ale predsa len jej nalial pohárik a podal jej ho. Polku z neho vypila a potom pohárik len tak držala v ruke a hľadela na hnedú tekutinu v ňom. „Je to fiasko, moje manželstvo je fiasko."

„Ale netrep, Grangerová," zasmial sa Draco. „Celé roky to nebolo na hovno, či?"

„Nie, to nie."

„Tak potom? A nie je to jedno? Veď každý vie, že sa rozvádzate. Tak si síce nájdeš článok o tom, kto je milenkou tvojho manžela, lebo drahý Angelus si to neodpustí, keď to zistí..."

„Vedel si, že bude otcom?"

„ČO?"

„Áno, s mojou neterou Lucy čakajú dieťa."

„Robíš si zo mňa dobrý deň?" nadvihol Draco obočie. „Angelus a otcom?"

„Áno," prikývla Hermiona. „Myslíš si, že ju miluje?"

„Tebe alkohol zabíja mozgové bunky, Grangerová. V akej dimenzii by mohol Angelus niekoho milovať? Je to stelesnené zlo, ver mi. Určite si s ňou začal z nudy, alebo možno preto, že to je najlepšia priateľka tvojej Rose, čo by súviselo s tým, čo všetko vykonal. Ubezpečujem ťa, že tvoju neter nemiluje."

„Lucy si to nezaslúži..."

Draco sa zasmial. „Nemôžem tomu uveriť, Angelus ako otec, to len bude zábava. Vie ten chudák vôbec o tom?"

„Ginny mi povedala, že áno a podľa Lucy sa veľmi teší na dieťa," vravela mu Grangerová zrejme všetko, čo sa jej o tom podarilo zistiť.

„Určite to na ňu hrá."

„A čo ak nie?"

„Angelus sa proste rozhodol niekomu ďalšiemu zničiť život," vravel jej Draco a dolial jej, keď dopila. „To je jednoducho jeho štýl."

„Možno."

„Určite," prikývol Draco. „Prečo si vôbec prišla za mnou?" spýtal sa jej.

„Pretože si mal pravdu," vysvetlila mu jednoducho.

„Aha," prikývol. „Takže sa nemám pripraviť na novú pomstu, či?"

„Tak hlboko neklesnem," odvetila mu Grangerová. „Spal si s mojou dcérou."

„Nie úmyselne," pripomenul jej Draco. „A nepamätám si to. Na rozdiel od sexu, ktorý som mal s tebou. Ten si pamätám ako včera. Vzdychala si tak hlasno, ako keby si ešte nikdy nezažila žiaden vrchol. Weaslík bol asi veľmi biedny v posteli."

„Sklapni!"

„Trafil som do čierneho? Chuderka Daph!"

„Pre Merlinové gate, mlč, Malfoy!"

Draca bavilo si ju doberať. Celá sa červenala, hlavne keď spomenul to vzdychanie. Vstal a podišiel k nej. Pošepkal jej do ucha. „Chceš si to zopakovať?" A pobozkal ju na krk.

„Nie!"

„Grangerová, nevieš klamať!" zasmial sa Draco, keď sa odtiahla.

„Hnusíš sa mi!" zvolala a postavila sa zo stoličky. Dopila pohárik a položila ho na stôl. „Si ožran a grobian."

Draco sa zasmial a schytil ju do náručia. „To všetko možno som, ale tebe to nevadí, pretože som chlap, ktorý po tebe túži a to je presne to, čo chceš, Grangerová! Keďže nikto iný o teba očividne nestojí!"

„Pusti ma!" kričala a snažila sa mu vytrhnúť z náručia. „Pusti ma, ty imbecil!"

„Aj ty si ožranka, veď máš večne vypité," zasmial sa jej do tváre. Bola celá červená od zlosti a snažila sa vyslobodiť z jeho pevného zovretia. „No tak, upokoj sa. Obaja vieme, že to chceš tak zúfalo ako ja. Netušíš prečo, ale chceš to. Ak ťa to upokojí, ani ja netuším prečo. Nemetaj sa, Grangerová!"

„Skap do rána!" kričala na neho naďalej a snažila sa ho kopnúť.

Draca nebavilo počúvať jej urážky a tak ju surovo pobozkal. Samozrejme, že sa najprv bránila ale potom s tým prestala. Opätovala mu vášnivý bozk. Zodvihol ju a ona si omotala nohy okolo jeho pása. Presunul sa k nej ku kuchynskej linke, na ktorú ju vysadil. Vyzliekla mu tričko a on trocha bojoval s gombíkmi na jej blúzke. Nakoniec to vzdal a roztrhol jej ju. Potom jej siahol do vlasov a zbavil ich gumičky. Jej šialene vlasy vyzerali aj tak najlepšie rozpustené a strapaté. Znova sa vrhol na jej pery. Tešil sa na to, ako bude znova hlasno vzdychať a tento raz sa nebránil tomu, aby poriadne vzdychal s ňou. Po ničom inom a po nej momentálne netúžil.

Avšak nenávidel sa za to. Prečo práve ona?

***

Scorpius neodišiel z domu rodičov Rose. Sedeli spolu najprv na verande a rozprávali sa. Potom sa presunuli do obývačky a Rose zaspala na sedačke. Vzal ju jemne na ruky a odniesol do jej izby. Položil ju do postele a prikryl ju.

Otvorila oči. „Čo sa deje?"

„Zaspala si na sedačke," odvetil jej Scorpius. „Uložil som ťa a pôjdem domov."

„Aries je u Teddyho," povedala Rose ospalo.

Scorpius sa na ňu pozrel, lebo nerozumel tomu, prečo mu to hovorí. „A?"

„Môžeš tu zostať spať," riekla a zazívala. „Ale iba spať, Scorpius. Som veľmi unavená a nepokazíme to, na čo som sme sa dohodli."

„Dobre, rád ostanem pri tebe spať," usmial sa na ňu Scorpius. Vyzliekol si sveter a nohavice a ľahol si k nej iba v tričku a trenkách. Trocha sa k nej pritúlil a keď sa neodtiahla, pritúlil sa k nej ešte viac. „Dobrú noc, Rose."

„Dobrú, Scorpius," zazívala znova. „Máš studené nohy," dodala.

„Prepáč," zasmial sa Scorpius. „Mala by si sa prezliecť do pyžama."

„Na to som veľmi unavená. Buď už ticho a spi," riekla mu a otočila sa tvárou k nemu. „Lebo ťa pošlem domov."

„Fajn, už mlčím, dobrú," usmial sa na ňu.

„Uhm," zamrmlala a zatvorila oči. Následne sa k nemu priblížila a vtisla mu bozk na pery. Scorpius neváhal ani sekundu a bozk jej opätoval. Bolo to presne to, po čom túžil a samozrejme, že túžil po niečom viac, ale nechcel porušiť dohodu, ktorú uzatvorili.

Rose bozk ukončila a oči už neotvorila. O pár sekúnd opäť zaspala. Scorpius ju pobozkal na líce, pritisol sa k nej, aby cítil jej teplo a o chvíľku zaspal spokojne aj on.

***

„Takže o tom všetkom vie?" spýtala sa Daphne a hľadela šokovane na Rona. Nemala ani poňatie, že chvíľku predtým ako s Rose prišla pozrieť sa na Ariesa, Ron povedal svojej manželke o nich dvoch. Bolo to dosť šokujúce. „Tak to bolo načasovanie."

„Bolo to smutné," prikývol Ron. „Ale vysvetlil som jej, že ty s rozvodom nemáš nič spoločné a som si istý, že to pochopila. Hermiona dobre vie, že som jej nikdy neklamal."

„Cítim sa zle," šepla Daphne.

„Daph," oslovil ju Ron a potom ju objal. „Ani mne nie je úplne veselo, ale na druhej strane som rád, že to vie. Ešte to musím povedať svojim deťom. Nechcem, aby si sa z toho vinila, dobre?"

„Keď je to ťažké." Povzdychla si.

„Ja viem," prikývol Ron a pobozkal ju do vlasov. „Netráp sa, prosím ťa. Všetko to je iba moja vina. Ale som tu, Daphne. Chcem byť iba s tebou, pretože ťa milujem."

„Aj ja ťa milujem, Ron," odvetila a potom sa predsa len na neho usmiala. Začínali novú etapu svojho vzťahu. Dnes to bude prvá noc, čo spolu strávia v jej byte a Ron ráno nikam nepôjde. Už nikdy nepôjde nikam inam, pretože si tu spolu vytvoria domov.

***

„Čo tu chceš?"

„Počul som tie skvelé novinky," zasmial sa Draco a hľadel ráno na Angelusa. Jeho brat mal na sebe iba pyžamové nohavice a vyzeral rozospato. Za to Draco bol čulý ako rybička, aj keď ho mierne bolela hlava z večerného pitia. „Gratulujem ti."

„To nie je úprimne, takže čo chceš, Draco?" zamračil sa na neho mladší brat.

„Čo keby sa tej malej žabe niečo stalo?" spýtal sa ho Draco pobavene.

„O čom to hovoríš?" spýtal sa ho Angelus a zdalo sa, akoby sa na okamih vystrašil, ale potom sa znova mračil.

„Môžem jej pokojne ublížiť. Jej i dieťaťu," zasmial sa Draco víťazoslávne.

„Ty si uniesol Lucy a moje dieťa?" spýtal sa ho Angelus a v tvári náhle zbledol. „Čo chceš, Draco? Čo odo mňa chceš?"

„Priznanie. Máš dvadsaťštyri hodín na to, aby si sa priznal, čo si urobil mne a Rose v tej noci. Ak sa nepriznáš, ublížim tej malej Weasleyovej!"

„Nie!"

„Ale, ale, Angelus," uškrnul sa na neho Draco. „O koho ti ide? O dieťa, či o ňu? Alebo žeby o oboch? Neboj sa si sa zamiloval?"

„Ona za to nemôže!"

„Ani Scorpius za nič nemohol! Máš dvadsaťštyri hodín, Angelus! Inak neprežije ani Lucy a už vôbec nie tvoj bastard!" oznámil mu Draco odhodlane a potom sa vyprevadil z jeho bytu. Hoci na to nebol hrdý, nemal na výber. Chcel už konečne vedieť celú pravdu, čo sa stalo v onej noci. Aj keď sa musel ponížil na niečo takéto. Unášanie ľudí, a hlavne tehotných žien, rozhodne nebol jeho štýl.

Konečne však mal niečo, čo donúti Angelusa spievať. 

Pozn. autorky:

Draco srší humorom a tiež aj dobrým plánom, haha :D čo asi vyvedie? Do konca ostáva už iba máličko, takže to postupne rozmotáme a uvidíme :) 

Poviedka je už inak dopísaná :) ako som už písala 40 kapitol + epilóg :)