„Tak, čo je také dôležité, Potter?" Draco vošiel do jeho kancelárie na Ministerstve mágie, lebo Potter si ho dal zavolať.

„Posaď sa," povedal Zjazvenec a ponúkol mu miesto oproti sebe.

Draco tak urobil a stále čakal, čo má Potter pre neho také zaujímavé a pevne dúfal, že to bude niečo použiteľne. „Ide o otcovu smrť?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Tam sme zatiaľ bezradní, ale neboj sa, Malfoy, pracujeme na tom neúnavne a určite jeho smrť vyšetríme."

„Nevyviňuj sa, Potter a radšej mi povedz, čo máš na srdci."

„Ide o tú noc," povedal Potter a napravil si okuliare. „Hrabal som sa v starých záznamoch a zistil som, že v tú noc bol použitý vo vašom dome Imperius."

Draco na neho vyvalil oči. „Čo to znamená? Veď to je trestné?"

„Zákony sú na to, aby sa porušovali, Malfoy, akoby si nevedel. Okrem toho od vojny bolo problematické s tým pracovať. Vtedy sa neodpustiteľné kliatby používali bežne a vidíš, Azkaban plný nie je. Nie vždy to je podchytené a nezabúdaj, že vieme iba toľko, že bolo toto zaklínadlo použité, nevieme však, kto ho vyčaroval, keďže bol dom toho večera plný čarodejníkov a nemusím vravieť akých."

„Áno, ale to by mohlo znamenať..."

„Že ste s Rose naozaj boli prekliati," prikývol Potter. „Pretože to zaklínadlo v ten večer niekto použil dvakrát."

„A človek vždy tajne dúfa, že by tomu vedel odolať, hold nie všetci sme takí zdatní ako ty, Potter," uškrnul sa Draco.

„To nie je tvoje zlyhanie, Malfoy, že si to nevedel v sebe potlačiť," povedal mu úprimne Potter. „Aj zručnejší čarodejníci ako sme my dvaja, tomu zaklínadlu odolať nevedia. Nie je to jednoduché."

„Ale nie nemožné," dodal Draco a pozrel sa na neho.

„Pozri, na tom teraz nezáleží, podľa mňa to je dôležitá stopa, nemyslíš si?"

Draco mu musel dať za pravdu. „Máš pravdu, Potter. Chcem, aby sa to vyriešilo. Kvôli Scorpiusovi. Nechcem, aby si o mne myslel hrozné veci. Škoda, že som si to neuvedomil skôr, že to nemuselo byť moje zlyhanie. Že sa mohlo stať niečo takéto."

„Hlavne je, že to už vieme a ty môžeš dať svoj vzťah so Scorpiusom do poriadku," prikývol Potter. „Viem, aké to je ťažké, keď máš problémy so synom. Môj vzťah s Albusom si tiež prešiel hroznou krízou. O tom nemusím hovoriť. Ale zvládli sme to. To isté určite čaká aj teba a Scorpiusa. Je vidieť, že ti na tom záleží a že to robíš pre neho."

Draco nemal rád, keď ho niekto poučoval, ale napokon to nekomentoval, pretože Potter vlastne nehovoril z cesty. Opäť mal pravdu a áno vedel, že si prešiel niečím podobným ako on. „Je to na hovno, však? Že tie naše priezviská ovplyvňujú naše deti a isto aj naše vnúčatá. Myslím, že to k ním nie je fér."

„Život nie je fér."

„To jediné ťa starý dobrý Snape naučil?" uškrnul sa Draco.

„Je to jedna z vecí, ktoré mám od neho," prikývol Potter. „Vyriešime to, Malfoy. Kvôli Scorpiusovi a Rose, dobre?"

„Mám na výber?"

„Myslím, že nie," pokrútil Potter hlavou. „Sme v tom zapletení. Hermiona i ja."

„A Daphne," doplnil ho Draco. „Bez nej by mi ani nenapadlo, že by som mohol byť začarovaný."

„A Daphne," zopakoval po ňom Potter. „Dlhé roky som ju nevidel. Má sa dobre?"

Keby si vedel ako dobre, Potter, pomyslel si Draco mysliac na Daphne a Lasičiaka. „Má sa fajn," prikývol Draco. „Počuj, hovoril som s Blaisom a myslím si, že ten za tým nie je. Viac menej sa na mňa dosť nasral, čo ti budem hovoriť. A vypočul som aj Surreyu, ona v ten večer vôbec nebola v dome, nepamätal som si už. Ešte bola vtedy na Rokforte. Takže ako obyčajne všetky stopy vedú k Angelusovi."

„Ak je za tým on, dostaneme ho," povedal mu Potter. „Bude to chcieť dobrý plán."

„A na to budeme potrebovať ženy, viem," uškrnul sa Malfoy. „Grangerovú a Daphne."

„Nuž priznám sa, že bez žien som stratený," zasmial sa Potter.

„Fajn, dohodneme si s nimi rande," prikývol Malfoy. „Musí sa to už vyriešiť."

„Dám sledovať Angelusa Malfoya," povedal mu Potter. „Chcem vedieť, čo robí, s kým sa stretáva a možno zistíme, či má niečo spoločné s týmto prípadom, alebo s prípadom vraždy vášho otca."

„Máš fajn právomoci, Potter, ale ďakujem," prikývol Draco spokojne. „Aspoň niekto ma neberie na ľahkú váhu."

„Aj mňa brali istú dobu na ľahkú váhu, nemusím ti pripomínať kedy bolo, však?"

„Veci sa dejú tak, ako sa majú diať, Potter," ozrejmil mu to Draco. „Keby ťa počúvali, možno by sa zabránilo viacerým veciam a možno by sa to celé zhoršilo. Už sa to neodstane. Ale každopádne som ti vďačný," dodal, aj keď to nerád vyslovoval. „Že berieš moje obvinenia vážne. Cením si to."

„Nerobím to pre teba, Malfoy, aby ti bolo jasne," povedal Potter vážne a sledoval jeho tvár. „Robím to pre Rose a tvojho syna. Potrebujem očistiť meno svojej netere a tvoj syn si toto celé tiež nezaslúži. Robím to pre nich."

„Pochopiteľne, Potter," prikývol Malfoy. „Pôjdem."

„Maj pekný deň."

„Aj ty, Potter."

***

Rose už pomaly končila v práci. Ukladala ešte posledné knihy do regálov, ktoré boli rozhádzané po predajni, keď ju niekto chytil za rameno. „Rose?"

Otočila sa a hľadela na blonďavú ženu, ktorá sa na ňu prekvapivo usmievala. „Pani Greengrassová?" oslovila ju.

„Som slečna," opravila ju Daphne. „A tykaj mi, áno? Som Daphne."

„Prepáčte," ospravedlnila sa Rose. „Prepáč, ja..., nuž dobre, Daphne. Chceš so mnou o niečom hovoriť?"

„Áno," prikývla Daphne. „Smiem ťa pozvať na kávu?"

Rose vyzerala, akoby chvíľku premýšľala, ale nakoniec sa mierne usmiala a prikývla. „Áno, akurát končím. Idem si pre veci a stretneme sa pred obchodom?"

„Iste," prikývla Daphne a potom vyšla pred obchod, keďže sa už zatváral. Ani netušila, prečo za ňou prišla. Chcela spoznať Ronovu dcéru a chcela sa s ňou zhovárať aj o Scorpiusovi. Jednoducho ju chcela lepšie spoznať, hoci si bola istá, že obaja by sa na ňu hnevali, že Rose vyhľadala.

Rose o pár minút vybehla z obchodu s literatúrou a Daphne ukázala na svoju obľúbenú kaviareň. Vošli dnu, posadili sa k stolíku celkom v rohu a objednali sme dve kávy.

„Tak?" spýtala sa Rose.

Daphne nikdy nemala problém s niekým komunikovať, ale teraz akosi nevedela, ako začať. Rose vyzerala milo, bola vážne veľmi pekná, že sa vôbec nedivila, prečo sa Scorpiusovi páči a oči zdedila po svojom otcovi. „Ide o Scorpiusa..."

„A čo s ním?"

„Máš ho stále rada, však?" spýtala sa jej Daphne, lebo to chcela počuť od nej.

„Áno," prikývla Rose. „Nikdy som totižto neprestala. Rozišla som sa s ním, lebo sa stalo, čo sa stalo."

„Vyrieši sa to, Rose," povedala jej Daphne a myslela to úprimne. Chcela, aby to už bolo, pretože na tom visel vzťah medzi Scorpiusom a Dracom a ona si veľmi želala, aby sa uzmierili a to hlavne kvôli pamiatke na Astoriu. A takisto chcela, aby sa očistilo meno dievčaťa, ktoré sedelo oproti nej, lebo Rose si to rozhodne nezaslúžila. Scorpius pred rokmi vždy rozprával tak pekne a v podstate aj teraz. Daphne tak mala pocit, že ju dobre pozná. „Scorpius verí, že ste boli očarovaní a to je rozhodne pravda. Poznám Draca takmer celý môj život a viem, že on by mu nikdy zámerne neublížil. Má ho veľmi rád."

„Áno, aj Scorpius ho má veľmi rád. Po smrti mamy mu bolo veľmi ľúto, že sa odcudzili jeden druhému," rozprávala jej Rose, čo si pamätala zo školských čias, kedy jej o tom všetkom Scorpius dosť rozprával. „Bolo to pre neho veľmi ťažké. Mal pocit, že nestratil iba mamu, ale aj otca."

„Viem, Rose," prikývla Daphne, ktorá si to pamätala rovnako. „Draco to napraví, som si istá."

„Mám Scorpiusa stále rada, ľúbim ho, ale nežijem vo svojej bubline, kde dúfam, že sa ku mne vráti, lebo spolu máme dieťa," vravela jej Rose. „Je ženatý a ja si prajem, aby bol šťastný. Surreya je isto dobré dievča..."

„Áno, je veľmi milá," prikývla Daphne. „Len to pre neho nie si ty."

„Čo tým myslíte?"

„Scorpius je to najdôležitejšie, čo v živote mám. Je mi ako syn," rozprávala jej Daphne úprimne a pozerala sa jej priamo do očí. „Nikdy som nikoho neľúbila viac ako jeho a jediné, čo pre neho chcem, je jeho šťastie. So Surreyou toľko šťastný nie je a ja viem, že jeho srdce volá za tebou. Áno, je to zložité, ale na druhej strane, prečo by ste mali obaja trpieť?"

„Nerozdeľuje nás iba Surreya," povedala jej Rose otvorene. „Sú aj iné veci. A ja nie som ten typ, čo by ich poštval proti sebe, ak to po mne žiadaš, Daphne."

„Nie, to nie," pokrútila Daphne rázom hlavou. „Vzťahy bývajú zložité, to je pravda."

„Obaja sme sa zmenili," riekla jej Rose. „A možno by nám to nikdy ani nefungovalo. Niekedy ľutujem, že som odišla, ale niekedy nie. Scorpius mohol žiť svoj život, má dobrú prácu, čo by možno inak nemal, keby sa musel starať o bábätko. Áno, bola to chyba, že som to nepovedala a že som ušla, ale niekedy človek nemá na výber. Stratila som ho a nikomu to nie je viac ľúto ako mne. Mala som však svoje dôvody preto, čo sa stalo s jeho otcom a to je niečo, čo nás vždy bude rozdeľovať, Daphne. Pri každej možnej hádke by mi to vytkol. A to by som nezniesla. Nemôžem Ariesovi vytvoriť rodinu, kde sa budeme hádať. Preto nejde iba o Surreyu."

„Rozumiem ti," prikývla Daphne. „Sama viem, aké to je..."

„Aké je čo?" spýtala sa jej Rose.

„Keď má muž tvojho života manželku," riekla jej Daphne.

„Aha."

„Ale to je jedno, to je môj problém," zahovárala Daphne. „Si vážne milé dievča, Rose. Dúfam, že sa ti bude v živote dariť. Smiem ťa o niečo poprosiť?"

„Áno," prikývla Rose.

„Mohla by som, prosím ťa, vidieť Ariesa?"

Rose sa na ňu usmiala. „Pravdaže."

***

Angelus sedel vo svojej kancelárií a prezeral si fotografiu, ktorú mu darovala Lucy. Bola to fotografia z ultrazvuku a on videl svoje malé bábätko. Bol z toho naozaj šťastný. Spomenul si, ako to včera večer oznámil tete Andromede, ktorá z neho mala naozaj veľkú radosť. Angelus sa tešil.

Keď tak nad tým uvažoval, zdalo sa mu, že toto je najkrajšia vec v jeho živote. Bude mať dieťa a rozhodne chcel byť dobrým otcom. Nie ako Lucius, ktorý na neho roky kašľal a potom ho síce priviedol do svojej rodiny, ale Angelusovi to nestačilo a nebolo to, čo od rodiny čakal.

Angelus vložil fotografiu na bezpečné miesto do svojej hornej zásuvky a ešte stále sa usmieval. Zdôveril sa včera svojej tete, že sa bojí, že nebude dobrý otec, ale ona mala pre neho slová útechy a ubezpečila ho, že to určite zvládne. A on jej uveril. Mal ju rád. Okrem Lucy to bola jediná osoba, ktorá sa k nemu správala pekne.

A potom tu bola ona, Lucy. Angelus posledné dni nevedel, čo k nej vôbec cíti. Stane sa matkou jeho dieťaťa a to bolo veľmi dôležité postavenie. Lucy bola dosť naivná a niekedy naozaj hlúpučká, ale dá mu tej najkrajší dar na svete. Okrem toho bola veľmi pekná, páčila sa mu. Mohol by nebodaj k nej niečo cítiť?

Angelus bol zmätený zo svojich citov k Lucy.

Z myšlienok ho však vytrhol Draco Malfoy, ktorý vtrhol do jeho kancelárie. „Čo zas?" vyštekol na neho ihneď Angelus.

„Len som ťa chcel vidieť a spýtať sa ťa, čo hovoríš na to, že zamietli tvoje odvolanie?" uškrnul sa na neho Draco.

„Máš očividne dobrú náladu, Draco, však?" spýtal sa ho Angelus a nadvihol obočie. „Možno ťa to prekvapí, ale dobrú náladu mám aj ja a budem rád, ak mi ju nebudeš kaziť."

„Vážne a čo ťa toľko potešilo? Vymyslel si spôsob, ako sa dostaneš k majetku? Tak, ako si to vymyslel, keď si mi dal podpísať papier, aby som vzdal dedičstva a aj tak ti to bolo prd platné. Síce si zabil otca, ale..."

„Ja som otca nezabil!" skríkol na neho Angelus. „S takou krysou ako bol on, by som si sotva špinil ruky!"

„Neverím ti!"

„Je mi fuk, či mi veríš, alebo neveríš, Draco! Otca som nezabil! A teraz vypadni!" kričal na neho Angelus.

Draco mykol plecami a potom opustil jeho kanceláriu. Angelus nadával ešte niekoľko minút potom, čo odišiel.

***

„Nečakala som, že dnes prídeš," riekla Hermiona, keď sa doma objavil Ron. „Prišiel si za Rose?"

„Nie," odvetil jej Ron. „Mám tu ešte nejaké veci, ktoré by som si chcel vziať. Už mám kde bývať."

Hermiona sa snažila tváriť hrdo, aj keď vo svojom vnútri mala pocit, že niečo ďalšie zomrelo. Ak si už aj prenajal byt, už nič na svete nezvráti to, čo sa tak blížilo – koniec ich manželstva. Sama s ním síce súhlasila, ale akosi tajne dúfala, že Ron o ňu bude bojovať a bude o ňu ešte stáť. Avšak to tak zrejme nebolo. „Aha, isteže. Ja som si myslela, že si prišiel za Rose..., pretože si s ňou dlho nebol."

„Nechcem hovoriť s Rose, nie teraz," povedal jej Ron a vyšiel na poschodie. Začal si baliť nejaké veci a ona ho iba sledovala. Ruky si zložila na prsiach a potláčala pocit zúfalstva a smútku. „Nemusíš pri mne stáť ako dozor," dodal Ron a pozrel sa na ňu.

„Iste," mykla plecami. „Len som ti chcela povedať, že som rada, že si bol s Hugom."

„Áno, mali sme úprimný rozhovor," prikývol Ron. „Je to môj syn a nezachoval som sa k nemu správne. Chcel som to napraviť."

„Teší ma to, naozaj. Som si istá, že to prekonáte a že sa zmieriš s tým, že je gay," riekla Hermiona.

„Jedného dňa určite."

„Vážne, teším sa. Som rada, že si k tomu dospel," prikývla Hermiona. „Alebo ťa na to nahovorila Ginny?"

„Nie," pokrútil Ron hlavou.

Hermiona trocha stŕpla, ak za tým naozaj nestála Ginny, možno sú jej obavy skutočné. Sledovala Rona ako ďalej balil veci, potom schytil tašku a prešiel okolo nej. „Pôjdem."

Prikývla a išla za ním dole po schodoch, po ktorých sa tak rázne vybral. „Ron, počkaj," chytila ho za ruku, keď už boli na chodbe. „Čo sa to s nami stalo?"

„Hermiona, nemám teraz náladu sa o tom rozprávať," povedal jej Ron a vytrhol svoju ruku z tej jej. „Už sme to preberali a to veľmi veľakrát. Viem, kedy mám odísť. Neboli sme šťastní a ani nebudeme. Už k sebe jednoducho nepatríme."

„Ron..."

„Prosím ťa, nechaj to tak, áno," žiadal ju. „A neplač, nechcem, aby si plakala."

„Miloval si ma vôbec niekedy?" spýtala sa ho a potláčala slzy. Chcela byť hrdá, ale pokiaľ išlo o neho, bývala veľmi zraniteľná. Hľadela mu do očí, akoby sa tam snažila nájsť zvyšky lásky, ktoré k nej cítil, ale nemohla si pomôcť, keď jeho oči boli také prázdne. Akoby sa díval cez ňu a nie na ňu.

„Samozrejme," prikývol Ron a znelo to úprimne. „A stále ťa milujem. Si matka mojich dvoch detí. Nefunguje nám to, Hermiona, dlhé roky sme to popierali, ale už stačilo. Bude ti bezo mňa lepšie a ty to dobre vieš. Okrem toho niekoľkokrát za spoločné roky si mi to aj povedala. Áno, bolí to. Aj mňa to celé bolí. Je to naše zlyhanie, spoločné. Už však stačilo."

„Máš inú ženu?"

„A keby áno?"

„Takže máš?"

„Áno," prikývol Ron a vydýchol, akoby mu spadol veľký kameň zo srdca. „A som do nej zamilovaný."

Hermiona na neho šokovane hľadela a nevedela, čo povedať. Otvorila ústa, ale vyšiel z nich iba ston. Potiahla nosom, snažila sa prežmurkať svoje slzy, ale bolo to silnejšie ako ona. „Kto je to?" Bola jediná otázka, na ktorú sa zmohla.

„Prečo to chceš vedieť? Čo sa tým zmení?"

„Kto je to?" skríkla na neho.

„Daphne Greengrassová," povedal jej Ron.

Hermiona chcela niečo povedať, keď sa dvere na dome otvorili a dnu vošla Rose. Nebola však sama. Spoločnosť jej robila žena, ktorá jej ukradla manžela. 

Pozn. autorky:

Hermiona už vie o Daphne ... aká asi bude jej reakcia?