Hugo dorazil o pár minút. Prekvapilo ho, keď zbadal sestru, ale poriadne ju vyobjímal. Rose sa v jeho náručí cítila rovnako bezpečne ako v náruči svojho otca. S Hugom mala vždy dobrý vzťah. Isteže sa občas ako všetci súrodenci pohádali, ale nikdy na neho nedala dopustiť. Vždy sa mali o čom porozprávať, dôverovali si a ochraňovali jeden druhého.

„Toto je Aries," predstavila mu Rose syna. „Môj syn. Ari, zlatko, toto je strýko Hugo, rozprávala som ti o ňom."

„Čau, kamoško," Hugo pohladil chlapca po blond vláskoch a žmurkol na neho. „Isto budeme skvelí kamoši, však?"

„Jasné," usmial sa na neho Aries.

„Poď, Aries, poďme trocha do záhrady, je tam stará hojdačka," pobádal Ron chlapca, aby sa Rose a Hugo mohli porozprávať. Aries súhlasil a tak spolu odišli do záhrady domu.

„A mama?" spýtal sa Hugo.

„Ešte nevyšla zo spálne," odvetila mu Rose.

„Hnevajú sa?"

„Riadne," prikývla. „A čo ty, hneváš sa?"

„Isto si mala svoje dôvody, prečo si odišla. Každý ich máme. A čo už mám s tebou robiť, Rose?" pousmial sa. „Aries ti robí radosť?"

„Najväčšiu," prikývla.

„Tak potom nemám dôvod sa hnevať. Okrem toho ma hádam ešte čaká veľa rokov s ním," usmial sa znova Hugo. „Som rád, že si doma."

„Prekvapilo ma, že si sa odsťahoval," riekla mu.

„No vieš..."

„Ani nie," pokrútila hlavou. „Si ešte dosť mladý, Hugo, na to aby si býval sám a postavil sa na vlastné nohy. Stalo sa niečo, čo neviem?"

„Nevšimla si si to?" spýtal sa jej. „Tatko sa na mňa sotva pozrel, keď som prišiel."

„Hugo, čo sa stalo?" znepokojila sa Rose. Po pravde si veľmi nevšimla, že by sa otec nejako na Huga hneval. Hľadela na svojho brata a čakala odpovede. Nezdalo sa jej, že by s ním niečo bolo. Vyzeral ako vždy, len trocha za päť rokov dospel. Bol vysoký, ryšavý, tvár mal samú pehu, len sa jej zdalo, že trocha viac zmužnel a vyzeral naozaj atraktívne.

„Som gay, Rose," povedal jej bez okolkov.

„Čože?"

„Som gay," zopakoval jej to. „Mama si to myslela už dávnejšie a tatko myslím, že tiež. Keď som sa k tomu priznal, mal som pocit, že prišla tretia čarodejnícka vojna. Mama sa na mňa odvtedy pozerá, akoby som bol chorý a nešťastný. A tatko? Obviňuje ju, že to je jej vina a na mňa sa sotva pozrie. Som pre neho sklamanie, myslím, že sa za mňa hanbí. Preto som sa odsťahoval, Rose a myslím si, že čiastočne môžem za to, že sa rozvádzajú."

Rose pomaly spracovávala jeho slová. Nikdy si nevšimla, že by jej brat bol inak orientovaný. Samozrejme, že mu to nevyčítala, rešpektovala to, aj chápala. Veď si želala iba toľko, aby bol šťastný. „Ja..., netušila som..."

„Vážne nie?" uškrnul sa.

„Hugo, prisahám, vôbec," dodala úprimne. „Je mi to ľúto, že som si to nevšimla. Asi som posledných veľa rokov riešila iba samú seba... prepáč."

„To nevadí," zasmial sa. „Ale mám sa teraz dobre. Bývam s priateľom. Volá sa Marco, je fakt super. Ak by si chcela zoznámim vás."

„Určite," prikývla. „Má ťa rád, však?"

„Veľmi, a aj ja jeho," usmial sa na ňu Hugo. „Nevadí ti to, však?"

„Hugo, milovala by som ťa, aj keby si bol hlbočník," povedala mu Rose a opätovala mu úsmev. „Nemyslím si, že máš nejakú chorobu a vôbec sa za teba nehanbím. Len chcem, aby si bol šťastný. Rada sa zoznámim s Marcom a budem vám fandiť."

„Vďaka, Rose, myslel som si, že ty to vezmeš v pohode," pohladil ju Hugo po líci. „Preto ťa mám tak rád."

„Všetci to vedia?" spýtala sa ho.

„Áno," prikývol. „Ak narážaš na rodinu."

„Myslela som rodinu," prikývla.

„Myslím, že babička ani jedna to ešte nespracovala. Dedko Artur sa zdá s tým byť v pohode. A ostatní, čo ja viem, ako kto. Napríklad Ginny mi fakt pomohla, bola na mňa milá. Keď som odišiel z domu, býval som pár mesiacov u nich. Harry síce asi drží s otcom, ale tak čo už. A decká no, myslím, že to je v pohode."

„Mrzí ma, že to naši berú ako to berú," povedala mu Rose.

„Trápilo ma to, veľmi a aj trápi, ale niekedy sa na to snažím pozrieť z ich pohľadu," rozprával jej Hugo. „Asi by si sama nechcela, aby bol Aries gay, no nie?"

„Nikdy som nad tým neuvažovala, neviem," odvetila mu Rose úprimne. „Chcem, aby bol Aries šťastný, to je jediné, čo si pre neho prajem."

„Chápem. Ja si myslím, že mama sa s tým zmieri už čoskoro. Matky sú už raz také a prestane sa na mňa dívať, akoby som bol chorý. Ale s tatkom, Rose, ja neviem..., naozaj neviem, či ešte niekedy budeme spolu fungovať, je priveľmi hrdý, tvrdohlavý, no veď ho poznáš. Ale predpokladám, že tebe za noc odpustil, že si odišla a zatajila mu Ariesa," zasmiala sa. „Vždy si bola jeho dievčatko."

„Mrzí ma to, Hugo, vážne," šepla Rose.

„Nejako to zvládneme," odvetil jej. „Fakt som rád, že si doma."

„Aj ja som rada, že som doma," prikývla a potom sa mu schúlila v náručí. „Veľmi ste mi chýbali. Sľúbme si, že to všetko nejako zvládneme."

„Minimálne sa o to pokúsime, Rose," odvetil jej Hugo a pobozkal ju do vlasov.

***

Hermiona z okna spálne sledovala Ariesa, ako sa hojdá na detskej hojdačke a Rona, ktorý bol v záhrade s ním. Zdola počula hlasy, bola si istá, že Ron poslal správu Hugovi. Bol to dobrý nápad, nebolo by fér, keby sa Hugo o Ariesovi nedozvedel hneď.

Nemala chuť vyjsť zo spálne. Bolela ju hlava, dosť toho popila a ešte aj v nevhodnej spoločnosti. Vedela, že Ron bol hore, keď prišla domov a nemala chuť na jeho hlúpe otázky a okrem toho vedela, že len čo zíde dole, znova sa začne vojna. Ako vždy, keď boli poslednú dobu Hugo a Ron v jednej miestnosti.

Lámalo jej to srdce a nevedela, čo s tým všetkým robiť.

Vedela to už niekoľko rokov, jednoducho si to ako žena všimla, vedela, že jej syn je inak orientovaný a rovnako tušila, že aj Ron si to myslí, len dúfa, že to nie je pravda. Bola to pravda a spôsobilo to veľmi veľa problémov. Samozrejme, že Ron z toho obvinil ju, vyčítal jej to tak veľmi, že mala pocit, že porodila nejaké čudné dieťa. Bol ako zmyslov zbavený a ona bola rada, že pri týchto hádkach už Hugo nebol. Odišiel z domu po jednej podobnej s otcom a v ten večer si vykričali také veci, že Hermione bolo nevoľno, keď si na to spomenula.

Kedy sa rozpadol život, ktorý si naplánovala? Kedy sa jej to vymklo z pod kontroly? Jej, vojnovej hrdinke, najlepšej čarodejnici svojej doby. Veď nebola ani poriadna matka. Obe deti jej odišli z domu. Obe deti boli iné. A ona si s tým nevedela dať rady.

Samozrejme, že Huga napriek zisteniu, že je gay milovala. Neprestala ho ani na sekundu milovať, alebo súdiť. Ale predstava, že Hugo domov neprivedie nevestu a nebude mať nikdy deti, ju niekedy šialene mučila. Nuž chcela stáť na strane svojho syna, len potrebovala ešte trocha času, aby si na to všetko zvykla. Bola však presvedčená, že Ron by potreboval ďalších aspoň desať životov, aby si na niečo také zvykol.

Hermiona sa nadýchla, prezliekla sa z pyžama a usúdila, že sa v spálni nemôže schovávať už ani o minútu dlhšie. Ron si bude myslieť, že niečo v noci vyparatila, čo nebola pravda. A Hugo s Rose by tiež mohli robiť závery, ktoré by mali ďaleko od pravdy. Okrem toho vždy bola pripravená problémom čeliť.

Niekedy však mala pocit, že bolo ľahšie čeliť Voldemortovi a jeho smrťožrútom, ako vlastnej rodine.

***

„V noci si prišiel zase neskoro," Narcissa sa vyčítavo pozrela na Draco, keď spolu sami dvaja raňajkovali. Scorpius a Surreya odišli do práce a Lucius raňajky vynechal.

„Nevrav," odvetil jej Draco, keď dožul sústo. Vždy bol vychovaný a vedel, že nemá rozprávať s plnými ústami.

„Nepáči sa mi, že piješ vonku, Draco," riekla Narcissa.

„Tak keď doma si predo mnou skryla alkohol, tak nemám veľa iných možností," odsekol jej Draco.

„V sobotu by som bola rada, keby si si urobil čas na rodinný obed. Príde Blaise a pozvala som aj Daphne," vravela mu Narcissa.

„Skvelá spoločnosť, mama, vážne."

„Kedysi to boli tvoji priatelia," namietla Narcissa, ktorá v jeho hlase ihneď spoznala iróniu.

„To bolo sakramentsky dávno, matka," odsekol jej Draco znova. „Ale nerob si nádeje, že Daphne príde kvôli našej rodine, tá príde len preto, lebo tu bude Blaise. Vždy po ňom prahla, už na Rokforte. A celé roky jej to nevychádza," zasmial sa.

„Ja mám Daphne rada," zamračila sa na neho Narcissa. „Je to milá žena a má rada tvojho syna."

„A čo tým chceš povedať, matka? Že by som sa s ňou mal oženiť, alebo?" nadhodil Draco neveriacky. „Hádam sa nebudeme hrať na stredovek. Ja aj tak žiadnu ženu nechcem a už vôbec nie niekoho ako je Daphne Greengrassová. Je to neuveriteľne povrchná ženská."

„V Daphne sa veľmi mýliš, Draco," odvetila mu Narcissa. „Samozrejme, že som tým celým nechcela povedať, že by si sa mal s ňou oženiť. Iba som sa jej zastala a naozaj som rada, že Scorpiusa má tak rada. Majú spolu veľmi pekný vzťah. Možno by si si to všimol, keby si sa trocha zaujímal o svojho syna a svoju rodinu, Draco."

„Mne je z tejto rodiny dosť zle, vieš, matka," vravel jej Draco a vedel, že ju to raní a hoci to nerobil rád, niekedy mal pocit, že jeho matka stále nevidí, ako ich rodina klesla a stále sa snaží obhajovať všetky nezmysly a bojí sa priznať, že ich rodina nie je čo bývala.

„Vieš, Draco, nikto ťa v tomto dome nedrží," povedala mu Narcissa urazene.

„Nemám ten pocit."

„Si tu dobrovoľne," dodala.

„Vieš, vždy som si myslel, že máš v sebe viac hrdosti," riekol jej Draco a postavil sa od stola. „Ale to ako si fotrovi všetko s Angelusom odpustila, to na mňa neurobilo žiaden dojem. A mňa nebaví sa hrať na dokonalú rodinku, takže ten sobotný obed vynechám. Môžeš pozvať namiesto mňa môjho drahého bračeka!"

„Draco," zúfalo ho oslovila matka, ale Draco vyšiel z jedálne a nevenoval jej ani pohľad.

Narcissa sa mračila na svoje jedlo. Bola hrdá, keby tak Draco vedel, že to jej hrdosť a pýcha ju stále držali pri Luciusovi. Vo svojom vnútri by už dávno utekala, už pred rokmi, niekam veľmi, ale naozaj veľmi ďaleko. Svojmu synovi to nedokázala priznať. Jediná, ktorá vedela o jej skutočných pocitoch, bola jej sestra Andromeda.

***

„Čau, mama," pozdravil Hugo Hermionu, len čo zišla dole do obývačky.

„Dobré ráno, mami," pousmiala sa na ňu Rose.

Hermiona obom prikývla. „Raňajkovali ste? Dáte si niečo?"

„Raňajkovali sme," prikývla Rose. „Nerob si starosti. Aj Aries s tatkom raňajkovali. Sú v záhrade."

„Idem si urobiť kávu," odvetila Hermiona a potom zmizla v kuchyni. Hlava ju bolela a žalúdok mala na vode.

Kým si robila kávu, vošiel do kuchyne aj Ron. „Už si vstala?"

„Ako vidíš, áno," prikývla.

„Kde si bola v noci?" spýtal sa jej okamžite a ona nič iné ani nečakala.

„Prejsť sa," odvetila mu automaticky. „Bolo toho na mňa moc. Dobre, že si dal vedieť Hugovi, že sa Rose vrátila." Zmenila rýchlo tému, aby jej nepokladal žiadne ďalšie otázky, ohľadom jej nočného výletu.

„Nezdalo sa mi správne, že by to nevedel medzi prvými," povedal jej Ron. Hermiona si zatiaľ nalievala kávu do šálky. „Ostane kúsok kávy aj pre mňa? Decká sú v záhrade."

„Iste," prikývla, vybrala ďalšiu šálku, kde vyliala zvyšok kávy, ktorú urobila. „Na," podala mu šálku.

„Čo bude ďalej?" spýtal sa jej Ron. Akoby čakal, že ona príde s nejakým nápadom, ktorý zrazu vyrieši ich problémy mávnutím čarovného prútika. Koniec koncov, vždy bol taký, tak prečo si na to doteraz nezvykla?

„No čo asi," mykla plecami. „Budeme sa tváriť, že sa na Rose nehneváme a budeme rozmaznávať nášho vnuka."

„Ja som rád, že je Rose doma."

„Veď aj ja," prikývla Hermiona. „Ale päť rokov, Ron? A nepovedala nám to. Nedôverovala nám dostatočne, aby nám povedala, že je tehotná? Mám pocit, akoby som ako matka zlyhala. Znova."

„To nie je pravda, Hermiona," povedal jej Ron.

„Vážne?" posmešne sa na neho pozrela. „Ty si mi to už raz povedal a ja na to nikdy nezabudnem, Ron!"

„Vtedy nešlo o Rose."

„Ale išlo tiež o moje dieťa, naše dieťa," vravela mu Hermiona a snažila sa nerozplakať. „Ty si mi povedal, že to je moja vina, že to je moje zlyhanie. Že som zlá matka..., že...," nevydržala to a po tvári jej začala tiecť slzy.

Ron na ňu chvíľku hľadel, ale nič nepovedal, aby ospravedlnil svoje slová. Hermiona nevedela, či to bolo preto, lebo nevedel ako sa ospravedlniť, alebo preto, že si to všetko naďalej myslel. Chcel vyjsť z kuchyne, keď mu do cesty vošla jeho vlastná sestra.

„Ránko," usmiala sa Ginny. „Vyzeráte obaja hrozne. Čo sa stalo?" spýtala sa.

„Rose sa vrátila," povedal jej Ron.

„Vážne?" Ginny sa potešila a nadšene pobozkala brata na líce. „To je skvelá správa a nie dôvod na tieto príšerne výrazy."

„Neprišla sama," dodal Ron.

„Niekoho v LA stretla? Je to fešák? Nenapínajte ma dlhšie," usmievala sa a oči jej žiarili.

„Je to náš vnuk," odsekol jej Ron a potom okolo nej vyšiel z kuchyne.

Ginny sa pozrela na Hermionu, ktorá prikývla. „Rose ma dieťa, Ginny," riekla jej Hermiona. „A my sme o tom celé tie roky nevedeli. Náš vnuk má už päť rokov a je to celý Malfoy."

„Takže so vzťahu so Scorpiusom," spracovávala informáciu jej švagriná. „Tak to je teda prekvapenie. A Rose to už vie? Že sa Scorpius oženil?"

„Áno," prikývla Hermiona.

„Prečo mám pocit, že neplačeš kvôli Rose?" spýtala sa jej Ginny. „Hádali ste sa s Ronom predtým než som prišla kvôli Hugovi?"

„Neviem, či sme sa hádali..."

„Ron je imbecil," zhodnotila Ginny. „Ak sa neurazíš, rada by som vyobjímala Rose a chlapčeka."

„Sú v záhrade," odvetila jej Hermiona.

Ginny prikývla, vstala a potom odišla do záhrady. Hermiona držala hrnček so svojou kávou, keď ju z tej vône naplo. Počula udrieť vchodové dvere, tak jej bolo jasné, že Ron odišiel.

A všetko bolo ešte viac hore nohami. 

Pozn. autorky:

Hugo trocha prekvapil Rose, ale hlavne svojich rodičov. Áno, ich správanie je trocha nevhodné, hlavne Ronovo a budeme s tým bojovať celú poviedku. Uvidíme, ako sa s týmto priznaním postavy stotožnia. Každopádne sa môžete tešiť aj na Hugovho priateľa, objaví sa už čoskoro a myslím, že sa vám bude páčiť (ide o vymyslenú postavu). Neviem, koľko sa mi podarí v poviedke venovať tejto téme, takže nečakajte nejakú veľkú love story medzi Hugom a jeho priateľom Marcom, predsa len sú okrajové postavy. 

Ako sa Vám páčila kapitola?