„Malfoy?"

„No nazdar, Potter," pozdravil ho Draco a všimol si, že Potter je doslova šokovaný, keď ho zbadal stáť vo dverách. „Chcem s tebou hovoriť."

„O otcovi?"

„Áno, aj o ňom," prikývol Draco. „Smiem ísť ďalej?"

„Iste," odvetil mu Potter a pustil ho dnu. Draco si vyzliekol kabát a zavesil na vešiak, vyzul si topánky a nasledoval Pottera do kuchyne.

Kedysi od matky počul, že dom na Grimmauldovom námestí číslo 12 vyzerá veľmi temne, ale odkedy tu žil Potter s rodinou, ťažko by niekto hádal, že kedysi tento dom patril Blackovcom. Dom pôsobil útulne, to musel Draco priznať. Vyzeral ako domov. Steny neboli tmavé a temné a kuchyňa nebola studená a chladná ako tá na Malfoy Manore. Práve naopak, mala veselé farby a na chladničke boli farebné obrázky, zrejme ešte detí, keď boli ešte mladšie. V umývadle sa umýval hrniec a domáci škriatok Dracovi ihneď núkal tekvicový džús.

„Dal by som si niečo silnejšie," požiadal Draco.

„Kreacher, prosím ťa, prines Malfoyvi pohárik ohnivej whisky," požiadal Potter škriatka. Draco nad tým vyvrátil pohľad. Potter bol vždy milý ku všetkým a ešte aj k starému škriatkovi.

„Aj vám, pán Harry?" spýtal sa ho úctivo škriatok.

„Nie, vďaka, ja si poprosím len ten džús," povedal Potter.

Škriatok poslúchol a o chvíľku už Draco pil svoj pohárik ohnivej whisky. „Potter, počúvaj ma, mám podozrenie na svojho brata ohľadom vraždy môjho otca."

„To je veľmi vážne obvinenie, Malfoy," riekol mu, „máš nejaký dôkaz?"

„Áno, mám," prikývl Draco a povedal mu všetko o dedičstve a dokumente, ktorý podpísal. Potterovi na rovinu povedal, že to všetko urobil kvôli Scorpiusovi, a tiež preto, lebo Angelus vedel o tom všetkom s Rose.

„Malfoy, ale vážne si myslíš, že tvoj brat by bol schopný vraždy?"

„Nenávidel otca a nielen jeho," riekol mu Draco. „Viem, že to dôkaz nie je, lebo pravda je taká, že som ho nenávidel i ja a kopec iných ľudí. Nuž myslím si, že Angelus chcel získať peniaze. Mne na nich nezáleží, už dlhé roky, preto som mu ten dokument odpísal. Je mi to jedno. Nechcem otcove špinavé peniaze."

„Chápem," prikývol Potter. „Nebudem ti klamať a poviem ti, že Angelus Malfoy rozhodne patrí medzi podozrivých. Nuž bez poriadneho dôkazu, môžeme ťažko niečo robiť. Tvoj dôkaz veľmi dôkaz nie je, myslím, že to chápeš."

„Pozri, to že je po Luciusovi ma netrápi," povedal mu Draco. „Ale matka je smutná a ja chcem, aby sa to vyšetrilo, kvôli nej. Bola to vražda a vinník by mal skončiť v Azkabane."

„Postarám sa o to, Malfoy, nemusíš sa báť," prikývol Potter a tváril sa vážne. „Momentálne to celý môj tím rieši. Ohľadom vraždy máš pravdu. Vinník skončí v Azkabane, to sa nemusíš báť."

„A pokiaľ ide o mňa," pokračoval Draco, „na ráno mám alibi. Bol som s Grangerovou a to je ďalšia vec, o ktorej chcem s tebou hovoriť."

„Viem, Hermiona mi vravela. Povedala mi aj o svojom podozrení ohľadom teba a Rose," prikývol Potter. Dracovi bolo jasné, že je informovaný. Prekvapilo ho však, že Grangerová Potterovi povedala o tom, že ráno boli spolu.

„Pravda je, že mi to nikdy predtým nenapadlo," priznal sa mu Draco. „Na to, že by sme mňa, alebo Rose mohol niekto prekliať, prišla Daphne. A Grangerovú to tiež napadlo. Videla moje spomienky a aj spomienky Rose. Je tam čierna tma. Preto potrebujem Veritaserum, Potter!"

„To je nezákonné."

„Nevrav," uškrnul sa Draco. „Ale toto je vážne. Potrebujem ho, lebo som presvedčený o tom, že aj za týmto je Angelus."

„Malfoy, prosím ťa, nemôžeš ho podozrievať zo všetkého," pokrútil hlavou Potter. Povedal presne to, čo Grangerová, alebo Daphne. Vari sa na neho dohodli? Prečo mu nikto neverí?

„Prečo by som nemohol?" spýtal sa ho Draco a potom pokračoval. „Som si tým istý. Spomeň si na náš šiesty ročník. Bol si presvedčený, že som prijal znamenie a vedel si, že niečo plánujem a nikto ťa nepočúval, Potter. Až kým sa nestalo, čo sa stalo. Keby ti verili, keby ťa počúvali, mohlo sa veľa veciam zabrániť."

„To je iné, Malfoy. V prvom ročníku som si myslel, že Snape chce ukradnúť Kameň mudrcov a bol to Quirell. V druhom ročníku som si myslel, že si Slizolinov potomok a ukázalo sa, že to je Voldemort. V treťom ročníku..."

„Sakra, Potter!" ohriakol ho Draco. „Ale v tom šiestom si mal pravdu!"

„Malfoy, nemôžem len tak predvolať Angelusa a dať mu Veritaserum. Okrem toho, neviem či ho na oddelení vôbec máme. Vieš, zdá sa, že existoval iba jeden človek, ktorý ho dokázal presne namiešať. A čo je najdôležitejšie je fakt, že pri vypočúvaní ho nepoužívame. Je to metóda, po ktorej sa siaha až keď nič iné nezaberá. Po pochytaní takmer všetkých smrťožrútov sme už neriešili veľmi vážne prípady."

„Toto je vážne, Potter," nesúhlasil s ním Draco. „Som si istý, že taká Grangerová by to namiešala."

„Keby aj áno, Malfoy, tak by to trvalo. Nie je to ľahký elixír, to hádam vieš," odvetil mu Potter. „A znova sme tam kde sme boli – nemáš dôkaz."

„Ja to, do prekliateho zadku, viem!" zvolal Draco. „Ale odhalím ho. Som si istý, že je za tým Angelus a nikto ma nepresvedčí, že nie je!"

„Ach, Malfoy."

„Je mi fuk, či mi pomôžeš, alebo nie," pokračoval Draco a potom sa postavil od stola. „Dúfam, že vyriešiš aspoň vraždu môjho otca."

„Vyriešim," prisľúbil mu Potter. „A čo sa týka Rose..., mám ju veľmi rád a ak vás dvoch niekto preklial, tak si odpyká. Nuž ak nemáme dôkaz, nemôžeme len tak impulzívne jednať, Malfoy. Už nie sme malé deti ako kedysi."

„Ako myslíš, Potter," pokrútil Draco hlavou. „Prídem na to aj sám. Pretože si zaslúžime všetci pravdu, čo sa vtedy stalo. Nerobím to kvôli sebe, to vôbec nie. Robím to kvôli tomu malému chlapcovi a kvôli Scorpiusovi. Možno aj kvôli Rose. Je to dobré dievča a nezaslúži si, aby si ľudia o nej mysleli, že je dáka pobehlica."

„Máš pravdu, Malfoy," prikývol Potter. „Rose je veľmi dobré dievča, len urobila pár chýb."

„Je pochopiteľné, prečo nepovedala o dieťati nikomu," zastal sa jej Draco. „Našťastie je ten chlapec môj vnuk. Nezaslúži si, aby jeho matku nejako osočovali. A ja si potrebujem znova získať svojho syna. Pretože Astoria...," odmlčal sa. Nemusí všetko vešať Potterovi na nos.

Astoria by sotva na neho mohla byť pyšná. Ale on to vyrieši kvôli nej. Dá do poriadku svoj vzťah so synom. Pretože nikoho iného na svete nemal tak rád, ako svojho syna. Plod lásky medzi ním a Astoriou.

Ach, Astoria, chýbaš mi. Daj mi silu, aspoň ty mi pomôž objasniť to.

„Idem, Potter," povedal Draco.

„Keby si niečo zistil ohľadom smrti svojho otca, alebo si predsa len našiel nejaký dôkaz ohľadom tej noci, daj mi vedieť, Malfoy," požiadal ho Potter.

„Akoby som mal na výber. Si auror, Potter," uškrnul sa na neho Draco a potom sa pobral z kuchyne. V hale sa obul a obliekol si kabát a potom sa pozrel na chlapca, ktorý prežil. Respektíve už muža, ktorý prežil. „Informuj ma aj ty."

„Isteže, pekný večer, Malfoy."

„Maj sa, Potter," prikývol Draco a potom opustil dom svojho nepriateľa z Rokfortu. Teraz už neboli nepriatelia, neboli nimi už dlho. Boli len známi. Napriek všetkému ho Draco nemal rád, ale teraz ho potreboval. A Potter potreboval jeho. Pretože mali spoločné ciele – vyriešiť, čo sa stalo v tej inkriminovanej noci.

***

Na druhý deň prišiel Scorpius za Ariesom. Pritom Rose povedal, čo sa stalo jeho starému otcovi. Rose mu popriala úprimnú sústrasť a Scorpius sa išiel hrať s Ariesom. Keď bol po pár hodinách na odchode, zastavila ho.

„Vážne ma to mrzí, Scorpius, viem, že si mal starkého veľmi rád," riekla mu Rose. Videla, že Scorpius sa trápi, že je z toho nešťastný.

„To som mal," prikývol Scorpius. „Ale už to nezmením, len dúfam, že chytia toho, kto to urobil a zatvoria ho do Azkabanu."

„Určite áno, pracuje na tom môj strýko a predpokladám, že aj môj tatko," vravela Rose.

„Predpokladáš?"

„No vieš," povzdychla si ťažko Rose, lebo ju bolelo to vysloviť, „môj tatko sa so mnou dvakrát nerozpráva. Od toho súdu."

„To ma mrzí, Rose," povedal jej Scorpius úprimne. „Určite ho to prejde."

„Dúfam, že áno. Neurobila som nič zlé, aj keď mnohí si myslia opak. Najhoršie je, že tvoj strýko sa postaral o to, aby to bolo v novinách. Našťastie ma nevyhodili z práce, ale ľudia sa na mňa čudne pozerajú. Myslia si, že som štetka. Predpokladám, že si to naďalej myslíš aj ty," povedala smutne.

„Netáraj, Rose," povzdychol si tento raz Scorpius. „A nechcem sa o tom baviť, áno?"

„Ako chceš," prikývla. „Majú už nejakých podozrivých?"

„Ohľadom starkého vraždy?"

„Áno."

„Neviem, vieš, nemám silu sa o to zaujímať," riekol jej Scorpius. „Chcem si uctiť jeho pamiatku, chcem za ním smútiť. Predpokladám, že môj otec sa o to zaujíma viac. Dnes večer bude aj čítanie starkého testamentu. Je to hrozné, však? Ešte ani nemal pohreb, ale už sa bude riešiť dedičstvo."

„Mrzí ma to."

„Starký si vraj urobil testament, preto sa to ide tak skoro riešiť. Inak by všetko zdedila babička," vysvetľoval jej Scorpius.

„Myslíš, že ho niekto mohol zabiť kvôli dedičstvu?"

„Čože? Nie!" zamietol to rázom Scorpius. „Lebo to by znamenalo, že by ho zabil niekto z rodiny."

„Prepáč, to bol hlúpy nápad," ospravedlnila sa Rose.

„Musím už ísť, Rose," povedal jej Scorpius. „Sľúbil som Ariesovi, že pre neho zajtra pôjdem do škôlky a vezmem jeho i Remusa do parku. Napíšem Teddymu."

„Iste," prikývla a pokúsila sa o úsmev.

„Maj sa, Rose," povedal jej Scorpius, ale úsmev jej neopätoval.

Potom odišiel a ona osamela. Mala nutkanie ho objať a pobozkať. Povedať mu, že to bude všetko dobré, že sa smrť jeho starého otca vyrieši. Ale nenabrala na to odvahu. Správal sa k nej chladne, aj keď sa pred pár dňami pobozkali. Určite to veľmi ľutoval, ale ona nie. Stále na ten bozk myslela. Vždy pred zaspávaním a niekedy aj behom dňa. Ten okamih patril medzi tie najkrajšie v jej živote. Dával jej akúsi nádej, že možno to medzi ňou a Scorpiusom nie je ešte stratené. Bola to však márna nádej. To si však dostatočne neuvedomovala.

***

„Ron, ja sa nechcem hádať!" okríkla ho Daphne. Prišiel k nej, nadával na Draca a jeho rodinu a Daphne už toho mala plné zuby. Netušila, prečo to vôbec rieši s ňou. Musel predsa vedieť, že ona nebude stáť na jeho strane, ale na strane svojej rodiny. A to ich toľko rozdeľovalo.„Chápem, že Draca neznášaš a že sa ti nepáči, čo sa stalo medzi ním a tvojou dcérou, ale pochop, že to nechcem miešať do nášho vzťahu. Ja si nemyslím, že by bol Draco vinný. Myslím si presne to isté, čo tvoja žena!"

„Prosím ťa, Daphne..."

„Ron, dosť!" skríkla na neho. „Buď prestaneš, alebo tam sú dvere!" ukázala na vchodové dvere.

„Daph..."

„Myslím to vážne, Ron," riekla mu. „Draca i tvoju Rose niekto očaroval, som si tým istá. Preto nechcem, aby si ho v mojej prítomnosti očierňoval. Viem, že to je komplikovaný človek, ale nie je to bastard, ako si o ňom myslíš."

„To je tvoj názor!"

„Samozrejme, že je," prikývla Daphne. „Asi by si tu nemal byť. Mal by si ísť za dcérou..."

„S Rose to je teraz zložité," priznal sa jej Ron a pozrel sa dole na svoje červené ponožky. Očividne sa hanbil za to, že sa s dcérou poriadne nerozpráva.

„Ty to robíš zložitým. Rose ťa potrebuje, potrebuje tvoju lásku. Je v tom isto nevinne. Verím, že to je dobré dievča," vravela mu Daphne.

„Samozrejme, že je!" Odtrhol pohľad od ponožiek a pozrel sa jej do očí.

„Tak potom?"

„Nemôžem sa zmieriť s faktom, že spala s Malfoyom!"

„Neurobila by to, lebo by chcela!"

„Aj tak je to otrasné!" pokrútil hlavou Ron. „Zrejme máš pravdu, Daphne. Mal by som ísť. Ale nie za Rose. Mali by sme si aj my dvaja dať pár dní pauzu."

„Áno, Ron," prikývla, hoci jej to bolo ľúto. Ron sa však správal tvrdohlavo, hádal sa s ňou a ona takto ďalej nemohla pokračovať. Rozhodne potrebovali pár dní. „Trvám však na svojom. Tvoja dcéra ťa potrebuje. Aj tvoj syn ťa potrebuje."

„Prečo do toho miešaš aj Huga?" spýtal sa jej.

„Pretože aj voči nemu sa správaš ako hlupák. Mal by si byť rád, že máš dve zdravé deti. Ja nemám ani jedno," povedala mu.

„Chceš dieťa, Daphne?"

„Kedysi som chcela," prikývla smutne. „Nebolo mi dopriate. Ale mám svojho synovca, predsa. Moje slniečko."

„Daphne," oslovil ju Ron, podišiel k nej a pohladil ju po líci. „Nikdy som si neuvedomil, že ťa to trápi."

„Raz som bola tehotná," povedala napokon Daphne. Veľa ľudí o tom nevedelo. Dokonca ani Draco to nevedel. Vedela to len jej sestra a matka. „Ale potratila som. Dieťa bolo choré."

„To mi je ľúto." Ron ju objal.

Daphne neplakala, bolo to dávno a ona už toho anjelika oplakala. Prekvapilo ju, že sa jej Ron nespýtal, kto bol otcom jej dieťaťa. „Tak to bolo, Ron. Ale už je to dávno. Mal by si si však vážiť, že máš deti. Miluj ich aj napriek ich chybám. Máš deti, máš preto v živote všetko."

„Povedal som, že pôjdem, ale nemôžem ťa tu len tak nechať," riekol jej Ron.

Daphne sa od neho odtiahla. „Som v poriadku, Ron. Prosím ťa, urovnaj to s Rose. Potrebuje ťa a porozmýšľaj aj nad tým všetkým s Hugom. To že je inak orientovaný, neznamená, že je chorý. Je to stále tvoj syn. Snaž sa ho pochopiť. Buď rád, že je šťastný. Zrejme si to neuvedomuješ, ale úplne šťastný bude až vtedy, keď ho prestaneš odsudzovať."

„Je to zložité, Daphne..."

„Nie, to naozaj zložité nie je!" pokrútila hlavou a potom otvorila vchodové dvere. „Tak sa maj, Ron Weasley."

„Daph..."

„Odíď," potiahla ho za kabát a donútila ho odísť.

Pevne dúfala, že vypočuje jej slová. Naozaj mal na svete všetko, keď mal svoje dve zdravé deti. A každý má svoje chyby. Ron Weasley ich mal napríklad neúrekom a predsa len ho milovala.

***

Scorpius i Surreya sa pobrali do pracovne, kde na nich čakal právnik Luciusa Malfoya. Jeho babička, otec a strýko Angelus tam už boli. Všetci pokrvní dedičia Luciusa Malfoya. Právnik sa pustil do čítania testamentu, ale Scorpius ho poriadne nevnímal.

Až kým právnik neprečítal jednu dôležitú vetu. „Ja, Lucius Brutus Malfoy, odkazujem celý svoj majetok svojmu jedinému vnukovi Scorpiusovi Hyperionovi Malfoyovi!"

„Čože?" vyhŕkli naraz Scorpius a Angelus.

„Áno, tak to tu píše," pokračoval právnik. „Všetok Luciusov majetok je odteraz tvoj, Scorpius," pozrel sa na neho. „Okrem tohto domu, lebo ten patrí tvojej babičke. Kedysi dávno ho prepísal na ňu."

Scorpius tomu nemohol uveriť, ale očividne nebol taký sklamaný ako Angelus. Zachytil otcov pohľad, ten sa na neho mierne usmial. A babička Narcissa sa tvárila náramne spokojne.

„To je podvrh!" namietol Angelus. „Otec nemohol všetko odkázať iba jemu!"

„Tak to tu stojí, pán Malfoy!"

„Napadnem ten testament! Toto je zase váš trik!" otočil sa Angelus na rodinu a rozčuľoval sa. „Určite ten testament nenapísal otec. Však si našiel spôsob, ako so mnou vypiecť, však, Draco?"

Draco sa pokojne postavil zo stoličky. „Napadni si, čo chceš, Angelus. Ja s tým nemám nič spoločné. Vypiekol s tebou náš drahý a milý papá. A vieš čo? Hádam to je jediná dobrá vec, čo v živote urobil!" A potom opustil pracovňu.

Pozn. autorky:

Lucius trocha vypiekol s Angelusom :D :D :D no Draco má očividne pravdu, že to je to jediné dobré, čo urobil :D čo vy na to?

Ozaj, ktorý pár v poviedke máte najradšej?

a.) Scorpius a Rose

b.) Ron a Daphne

c.) Draco a Hermiona (ak to možno nazvať párom)

d.) Scorpius a Surreya

alebo nejaký iný? Angelus a Lucy? :D

Na mojom profile už nájde prológ k sľubovanej #Dramione poviedke.