Dracom správa o smrti Luciusa vôbec neotriasla. Nemal pocit, že by sa s Potterom rozprávali o smrti. Bolo to, akoby mu Potter povedal, že mal na raňajky palacinky. Asi takú dôležitosť tejto správe prikladal.

„Počúvaš ma, Malfoy?" spýtal sa ho Potter, keď nijako nereagoval.

„Ale áno," prikývol Draco. „Len mi to je jedno."

„Bola to vražda," oznámil mu Potter.

„A ja som podozrivý?" spýtal sa a zamračil sa okamžite.

„To zatiaľ nevieme posúdiť," riekol mu Potter ďalej. „Našli ho v dome radosti a prostitútka, ktorá s ním bola, bola tiež mŕtva, takže ona ho nezabila. Oboch zabili smrtiacim zaklínadlom a žiadne stopy zatiaľ nemáme..."

„Tak by ste mali začať pátrať," usmerňoval ho Draco. „Ja s tým nič nemám, Potter. Oznámim to matke. Radšej vynechám tú pasáž s bordelom a štetkou."

„Malfoy, kto by chcel zabiť tvojho otca? Mal by niekto motív?"

„Vážne sa ma toto pýtaš, Potter?" nadvihol Draco obočie a posmešne dodal. „Zabúdaš, kto bol môj otec? Smrťožrút, vrah, zbabelec, idiot... mám ti menovať koľko ľudí by ho chcelo zabiť? Bude to ako hľadať ihlu v kope sena, ale verím, že na to prídeš, ako vždy na všetko, Svätý Potter."

Potter nereagoval na urážky, čo Draco mierne vyviedlo z miery, pretože mal chuť sa s ním doťahovať. Jednoducho sa aj so svojím tímom rozlúčil a dodal, že mu ozve a že možno bude musieť tiež ísť na vypočúvanie, keďže sa jedná o vraždu.

Dracovi to bolo jedno. Mal alibi, bol predsa v práci a predtým bol chvíľku s Grangerovou. A čo bolo najdôležitejšie, svojho otca nezabil. Niežeby si to často neželal, ale nikdy by to neurobil.

Vošiel do domu a čakala ho neľahká úloha. Aj keď jeho matka Luciusa už dávno nemilovala, aj keď ho neznášala, správa o jeho smrti ju určite zasiahne. Draco to tiež musel oznámiť aj Scorpiusovi a vedel, že jeho tá správa zasiahne zo všetkých najviac. Mal starého otca rád a Lucius mal rád Scorpiusa (dokonca viac ako Draca).

Zaklopal na dvere žltého salónika a potom vošiel dnu. Matku tam našiel. Pila čaj a pritom si prezerala akési staré fotoalbumy z doby, kedy bola ešte dievčatko.

„Musím ti niečo povedať, mama," riekol Draco a posadil sa do žltého kresla oproti nej.

Narcissa položila album na stôl a on videl jej fotografiu za mlada. Nebola na nej iba ona, ale aj jej sestry – tety Bellatrix a Andromeda. Vyzerali tam tak šťastne a spokojne. Ako len tie dievčatá z fotografie dopadli? Bellatrix bola mŕtva, teta Andromeda zronená, lebo sa nedokázala ani po rokoch spamätať zo smrti svojho manžela a dcéry. A jeho matka? Žena s ťažkou depresiou, nešťastná, nervózna, sklamaná životom a mužom, za ktorého sa vydala.

„Čo sa deje, Draco?"

„Otec je mŕtvy!"

„Čože?" prekvapene sa na neho pozrela. „Čo si to povedal?"

„Našli ho mŕtveho. Niekto ho zabil. Pred chvíľkou tu bol Potter a povedal mi to," odpovedal jej Draco.

„Kde ho našli?" spýtala sa Narcissa.

„Matka...," zaúpel Draco.

„V bordeli?"

„Ako vieš...?"

„Chodil tam často," odvetila mu Narcissa a v jej pohľade sa objavil smútok. „Roky..., kto ho zabil, Draco?"

„Nemám ani poňatia. Nepriateľov mal predsa dosť, mama," odvetil jej Draco a hľadel na ňu. Jeho matka bola bledá ako stena a v očiach sa jej leskli slzy. Nakoniec ho zrejme ešte stále milovala, aj keď si to isto nebola ochotná priznať. Luciusova smrť ju bolela. Draco to vedel. „Potter a aurori to vyriešia, nemusíš sa báť."

„Chcela by som byť sama, Draco," požiadala ho.

„Mám poslať správu Andromede?" navrhol.

Jeho matka prikývla. „Áno, chcela by som hovoriť so sestrou," dodala a pozrela sa na fotografiu. Aj Draco na ňu chvíľku hľadel. „Andy mi bude rozumieť."

Draco vstal z kresla a prikývol. „Idem jej napísať. A mrzí ma to, mama."

Neodpovedala, iba otočila ďalšiu stránku na svojom fotoalbume. Draco opustil žltý salónik a pobral sa napísať list tete Andromede, aby prišla a dohliadla na jeho matku.

A potom vyčkával, kým domov príde Scorpius, aby túto správu zdelil aj jemu.

***

Lucy sa vyfintila na stretnutie s Angelusom. Podarilo sa jej kúpiť zelené úzke šaty s dlhým rukávom, pri ktorých vynikli jej ryšavé vlasy, ktoré si nechala rozpustené. Trocha výraznejšie sa namaľovala a na pery si naniesla červený rúž. So svojím vzhľadom bola spokojná a rovnako bola rada, že sa jej podarilo vyhnúť dedkovi, keď odchádzala z Brlohu, lebo isto by ju nikam takto nepustil.

Angelus už na ňu čakal v kaviarni a keď ju zbadal, zoširoka sa usmial. Pomohol jej vyzliecť kabát a odsunul jej stoličku ako pravý gavalier.

„Veľmi vám to pristane, Lucy," zložil jej kompliment.

Lucy sa zapýrila a usmiala sa na neho. „Ďakujem, naozaj veľmi. Mohli by sme si tykať, však?"

„To prenechám na dámu," odvetil jej Angelus.

„Som Lucy," žmurkla na neho a podala mu ruku.

„Angelus." Namiesto toho, aby si potriasol s jej rukou, jej ju chytil do tej svojej a pobozkal jej ju. Áno, Angelus Malfoy naozaj vedel urobiť dojem na ženy. „Si vážne krásna, Lucy."

„Už mi toľko nelichoť, lebo ešte si na to zvyknem," zasmiala sa Lucy.

Angelus zatiaľ objednal dve kávy a pýtal sa Lucy na Los Angeles. Potom sa zhovárali trocha o práci. Lucy bola ako v siedmom nebi. Angelus bol šarmantný, zábavný a neskutočne krásny. Stále mala pocit, že sa iba červená a vyznieva pri ňom ako hlupaňa. Určite si musel všimnúť ako na ňom visí pohľadom a ako ho neustále skúma. Mal také záhadne šedé oči, krásne vykrojené pery a čarovný úsmev. Lucy bolo jedno, ako priezvisko nosí a že ju Rose pred ním varovala. Rovnako jej bolo jedno aj to, že bol o dosť starší ako ona.

Bolo jej to všetko jedno aj vo chvíli, kedy jej navrhol, že môžu ísť na víno – na víno k nemu do bytu. A bolo jej to jedno, aj keď s ním vliezla do postele.

***

Scorpius sa vrátil domov. Trocha sa zdržal v práci. Chcel sa ešte zastaviť za Ariesom, ale bolo už dosť veľa hodín. Prekvapilo ho, že v hale na neho čaká otec, ktorý sa tváril dosť zvláštne.

„Niekto vari zomrel?" spýtal sa Scorpius zo žartu.

„Scorp," oslovil ho otec.

Scorpiusovi to v okamihu doplo. Niekto naozaj zomrel. „Kto zomrel, tati?"

„Starý otec," riekol mu.

„Čože? Ale..., to nie," Scorpius zledol a posadil sa na schody. „Čo sa stalo? Infarkt?"

„Nie," pokrútil jeho otec hlavou a sadol si vedľa neho na schody. „Ide o pravdepodobne o vraždu."

„Vraždu? Ale kto by chcel starkého zabiť?"

„Obávam sa, že veľmi veľa ľudí," zhodnotil situáciu jeho otec. „Vyrieši sa to. Svätý Potter na tom samozrejme pracuje."

„Je mi z toho dosť smutno, tati," povedal mu Scorpius a po tvári mu tiekla slza. „Nemôžem uveriť tomu, že starkého niekto zabil."

„Len pokojne smúť, synak," odvetil mu Draco a poťapkal ho po ramene. „Viem, že si mal starého otca rád a on mal skutočne rád teba. Myslím, že nikoho nemal na svete toľko rád ako teba."

„Myslíš?"

„Nemyslím, viem."

„Nemôžem tomu celému uveriť, vážne nemôžem...," riekol Scorpius a oprel si hlavu o otcovo rameno. Potichu plakal a otec pri ňom sedel celý ten čas.

***

„Harry?" Hermionu trochu prekvapilo, keď sa u nej doma objavil nečakane jej najlepší priateľ. „Stalo sa niečo?"

„Zabili Luciusa Malfoya," povedal jej Harry, len čo vošiel dnu a vyzliekol si kabát. „V dome radosti v Zašitej uličke. A zabili aj prostitútku, ktorá bola s ním. Nebola to samovražda a ani sa nezabili navzájom. Prešetrili sme ich prútiky a nevyšla ani z jedného smrtiaca kliatba. Tak isto môj tím vyšetril všetkých zamestnancov. Myslel som si, že by si mohla nejako pomôcť."

„Ach, poď ďalej," riekla mu. „Urobím nám kávu a ty mi zatiaľ povedz, čo ešte vieš."

„Nič moc," pokračoval ďalej Harry, keď vošli do kuchyne. „Čistá práca, žiadne stopy."

„Podozriví?"

„Veľmi veľa ľudí...," povedal jej. „Malfoy tvrdí, že je isto stále veľmi veľa ľudí, čo by chceli jeho otca zabiť. Samozrejme, že podozrivý je aj on."

„To je smiešne, Harry. Malfoy nie je vrah."

„Musíme prešetriť celú rodinu. Aj Narcissu."

„Ani ona nie je vrah, Harry. A keby chcela Luciusa zabiť, tak obaja vieme, že by to urobila veľmi dávno," pokračovala Hermiona.

„A potom tu je ešte aj Angelus Malfoy," riekol Harry.

Hermiona si spomenula, ako Malfoy obvinil brata zo všetkého, čo sa stalo pred rokmi. Určite ho teraz berie aj ako podozrivého, čo sa týka vraždy ich otca. Hermiona pokrútila hlavou.

„Scorpius nie je jediný podozrivý z tej rodiny. Celý čas bol v práci, overili sme si to. Ale Malfoy v práci nebol. Meškal do nej. K vražde prišlo niekedy ráno," pokračoval Harry.

„Bol so mnou," povedala Hermiona.

„Čože?"

„Malfoy bol ráno tu. So mnou. Vieš, po tom, čo sa stalo na súde, nejako sa snažíme vyriešiť tú vec medzi ním a Rose," rozprávala mu Hermiona a povedala mu všetky podrobnosti o tom, čo si myslí ona, a čo si myslia Malfoy a Greengrassová. „Aby som to zhrnula bol so mnou a vieš, že o tom by som ti neklamala, takže má alibi tiež."

„Aj tak ho prešetríme," trval na svojom Harry.

„Nuž ako chceš..."

„Hermiona, chcem pomôcť aj v tej vašej veci," navrhol sa Harry. „Vieš, že mám Rose veľmi rád. Keby si čokoľvek potrebovala."

„Ďakujem a zatiaľ mám iba jednu prosbu."

„Nemám to povedať Ronovi?"

„Presne," prikývla.

„Nepoviem mu to, aj keď nerád pred ním mám tajomstvá," riekol jej Harry. „Avšak chápem ťa, obaja poznáme Rona."

„Vybuchol by, keby sa dozvedel, že na niečom spolupracujem s Malfoyom," prikývla Hermiona. A možno by bol schopný vraždy, keby sa dozvedel iné veci o nej a Malfoyovi. To si bola Hermiona úplne istá.

***

„Ach, Scorpius, to s dedkom ma veľmi mrzí," objímala ho Surreya, keď sa aj ona vrátila domov z práce a Scorpius jej povedal o tejto smutnej správe. „Je mi to ľúto."

„Láska." Scorpius sa schúlil v jej náručí a naozaj mu bolo šialene mizerne.

„Ale vražda? To je hrozné. Dúfam, že sa to skoro vyrieši. Normálne sa teraz bojím," vravela mu Surreya a znela naozaj znepokojene.

„Áno, znie to hrozne. Vieš, starký mal veľa nepriateľov," vravel jej Scorpius a pozrel sa jej do očí. Potom ju pohladil po tvári. „Ty sa nemusíš ničoho báť."

„Ja sa bojím každý deň," priznala sa mu Surreya. „O teba, o ocka..."

„Tiež dúfam, že sa to čoskoro vyrieši a starkého vraha pošlú do Azkabanu," prikývol Scorpius a potom ju znova objal.

***

„Scorpius je z toho na dne," vravel Draco Daphne, keď jej išiel zvestovať správu o úmrtí Luciusa. „Nemohol tomu uveriť, že Luciusa niekto zabil. Musel som si kusnúť do jazyka, aby som mu neodpovedal niečo typu – ja nemôžem uveriť, že sa to nestalo už skôr."

„Som rada, že si sa udržal," zamračila sa na neho Daphne. „Chudák môj chlapček, určite jej veľmi smutný, mal Luciusa rád."

„A on mal rád prekvapivo jeho, aj keď Astoriu neznášal," mračil sa Draco. „Vraj mala priveľmi rada muklov a bola veľmi dobrá, no veď poznala si tie jeho klasické pindy. Ty si vždy vraj bola pre mňa lepšia voľba."

„Ja by som sa za teba nikdy nevydala, Draco," uškrnula sa na neho Daphne. „Ale vráťme sa k tej vražde. Nepáči sa mi to."

„Nedramatizuj, Daphne," ohriakol ju Draco a zamieril do kuchyne v jej byte. Otvoril chladničku a vybral víno. Otvoril ho skôr, ako stihla zaprotestovať, že ho má na neskôr. „Čakáš Lasičiaka?"

„Áno," prikývla. „Ale odvolám to, ak chceš."

„Nie, nemusíš, len som ti chcel povedať, čo je u nás nové," pokrútil Draco hlavou a nalial si za pohár, ktorý do seba veľmi rýchlo lupol.

„Ešte si mi to nepovedal celé. Nepovedal si mi, čo presne máš na srdci," riekla mu Daphne a hľadela mu priamo do očí.

Áno, poznala ho ako svoje topánky, čo sa mu rozhodne nepáčilo, ale na druhej strane to bol dôvod, prečo jej vždy dôveroval. „Fajn," prikývol. „Myslím si, že fotra zabil Angelus kvôli dedičstvu."

„Prečo by to robil?"

„Pretože ma vydieral a ja som sa dedičstva vzdal. Podpísal som mu zmluvu, že sa vzdávam," priznal sa jej Draco.

„Prečo si to urobil?"

„Pretože vedel o mne a Rose a ja som nechcel, aby to povedal Scorpiusovi. Urobil som to kvôli Scorpiusovi," vysvetľoval jej Draco.

„Počkaj!" Daphne vykríkla. „Ako to, že Angelus vedel o tebe a Rose?"

„Neteš sa predčasne, Daphne," odvetil jej Draco. „Vedel to preto, lebo som mu to raz povedal. Bol som na mol a on to využil. Povedal som mu cennú informáciu, ktorú samozrejme použil proti mne. Čakal na to síce roky, ale vieš, mne to je jedno. O peniaze mi nejde. Len hovorím, že si myslím, že ho zabil. Pretože teraz celé dedičstvo Malfoyovcov zostane v jeho rukách."

„Povedal si o tom Potterovi?"

„A veril by mi?"

„Mal by si mu to povedať, Draco. Pretože ako poznám Pottera, isto berie za podozrivého aj teba," vravela mu Daphne. „Ak si naozaj myslíš, že je za tým Angelus, prečo si ho doteraz ešte neudal?"

„Neviem, akosi mám pocit, že ho viním zo všetkého zlého v mojom živote," riekol jej Draco.

„No a?"

„Jednoducho mi niekto povedal, že by som to nemal robiť."

„Kto?"

„To je fuk, Daph," pokrútil Draco hlavou. „Pôjdem, lebo sa tu vážne nechcem stretnúť s Lasičiakom. Mal by som ešte viac pokazený deň, ako už mám."

„Si debil," zhodnotila Daphne.

„Zájdem za Potterom," povedal jej napokon. „Aj keď to je iba podozrenie, mal by to prešetriť. Máš pravdu, Greengrassová a preto ťa často neznášam. Tak sa maj."

„Draco, kto je tá žena?" spýtala sa ho, keď si obliekal kabát.

„Aká žena?"

„Ty vieš dobre aká žena."

„Ser na to, Daph, áno? Nepoviem ti to!"

„Fajn," prikývla a zložila si ruky na prsiach. „Som rada, že má na teba celkom dobrý vplyv. Možno ešte nie si úplne stratený prípad, Malfoy," uškrnula sa na neho.

Pokrútil nad ňou hlavou a potom odišiel. Odmiestnil sa rovno na Grimmauldovo námestie číslo 12, kde býval Svätý Potter. Aj keď opäť možno preháňal, chcel aby sa to prešetrilo. Dedičstvo mu bolo ukradnuté, ale ak za tým naozaj stál Angelus, chcel ho vidieť v Azkabane. A bolo na čase prebrať s Potterom aj svoje podozrenie ohľadom inkriminovanej noci s Rose Weasleyovou.

Pozn. autorky:

Dnes trocha viac Draca ... nabudúce bude rozhovor medzi ním a Harrym, čo bude zaujímavé. A Daphne má ozaj pravdu, že Hermiona má na Draca akýsi zvláštny vplyv.

Mimochodom plánujem aj novú #Dramione poviedku, čo ste už mohli zachytiť na mojom profile, ale ešte neviem presne povedať, kedy bude. Teraz dopisujem HEAL THE WORLD a tiež aj toto, už mi nechýba veľa, tak sa potom môžete tešiť, lebo viem, že mnohí máte #Dramione radi :) prezradím, že to opäť bude príbeh, kde budú dospelí a tento raz pôjde o temnejší príbeh, pretože bude rodiť nový Temný Pán, respektíve Vládca temna. Čoskoro zverejním aj cover na mojom Instragrame, tak ma ešte nesledujete ---> Densi10.