„Je to Scorpiusov syn," vydýchla Rose. „Vďaka ti, dobrotivý Merlin! Aries je Scorpiusov syn!" potešila sa a potom sa hodila Hugovi do náručia. Ešte stále plakala. Hugo ju pohladil po chrbte a žmurkol na matku, ktorej tiež očividne padol kameň zo srdca.

„To je dobré, Rose," povedala jej mama.

„Áno, Rosie, už sa nemusíš trápiť, že nevieš, kto je jeho otec," riekol jej Hugo. „Všetko bude zase v poriadku."

„Nebude," pokrútila Rose hlavou a odtiahla sa od brata. „Scorpius bude pokračovať v tom nemožnom súde, aby sa mi pomstil za to, čo sa stalo."

„Rose, upokoj sa," žiadala ju matka. „Možno žiaden súd pokračovať nebude. Scorpius bude určite isto rád, že Aries je jeho."

„Áno, to bude, má ho veľmi rád," usmiala sa Rose. „Ale aj tak sa bojím, že súd pokračovať bude, aby si Scorpius niečo dokázal a..."

„Netrep toľko, Rose!" ohriakol ju Hugo. „Scorpius nie je taký."

„Nebýval taký," pripustila Rose. „Ale už neviem, čo od neho môžem, alebo nemôžem od neho čakať. Zmenil sa. Veľmi sa zmenil," dodala zronene.

***

Scorpius si niekoľkokrát prečítal list, až kým si bol istý, že si všetko prečítal správne. Aries je jeho syn.

Skutočne jeho syn.

Jeho syn!

Po tvári mu tiekli slzy šťastia a spokojne vstal z postele a rozbehol sa von zo spálne. Surreya už bola v práci, tak šiel novinku zvestovať aspoň babičke.

„Babi, je môj!" vyhŕkol, len čo dobehol do jej spálne. „Môj syn!"

Narcissa Malfoyová sa na neho pozrela a usmiala sa. „To som rada, Scorpius," prikývla.

„Ani nevieš, aký som šťastný. Je to môj syn. Tak veľmi som sa bál, že nebude, že mu budem musieť povedať, že nie som jeho ocko, ale ja som... som!" Rozprával jej nadšene a mal pocit, že by pri tom dokázal od šťastia aj tancovať.

„Teším sa s tebou, Scorpius," odvetila mu babička.

Scorpius k nej podišiel a potom ju objal. „Ďakujem, babi. Musím ho vidieť!" rozhodol sa.

***

„Do čerta, tak už povedz niečo, Draco!" zlostila sa Daphne, keď Draco niekoľko minút mlčal.

Nakoniec to nevydržala a vytrhla mu list z ruky. Prečítala si výsledky. Istá zhoda s Dracom tam bola, ale všetko ukazovalo na Scorpiusa. Daphne si vydýchla a potom sa usmiala. „Tak je dobre, no nie?"

„Isteže," prikývol Draco. „Vďaka Merlinovi."

„A nie si ani trocha sklamaný, že nemáš ďalšieho syna?" načrtla Daphne a zodvihla obočie.

„Ja mám dieťa len s Astoriou," odvetil jej Draco a vzal si od nej list. Zložil ho a schoval si ho do vrecka na nohaviciach.

„Je to veľmi dobrá správa," prikývla Daphne a usmiala sa. „Scorpius bude isto šťastný."

„To je jediné dôležité, Daphne," súhlasil s ňou.

„Veď ja viem," prikývla a pohladila ho po ruke. „Sľubujem, že prídeme na to, čo sa v tú noc stalo. Som si istá, že to zvládneme."

„Myslíš?"

„No tak, Draco hlavu hore!" žmurkla na neho a stisla jeho ruku. „Všetko sa dá do poriadku."

„Nie som istý, Daphne..."

„Prečo?"

„Scorpius nebude šťastný, aj keď zistíme pravdu," vysvetlil jej jednoducho a potom sa postavil z pohovky.

„Prečo by nebol?"

„Dobre vieš, prečo Scorpius nebude šťastný. Naivne som si myslel, že so Surreyou šťastný je, ale viem, že nie je," riekol jej Draco.

Daphne prikývla. „Surreya je dobré dievča, ale viem, čo tým chceš povedať. Ja si tiež prajem iba to, aby bol Scorpius šťastný. Aj za cenu, že to jedného dňa ublíži Surreyi."

„To Scorpius neurobí, on taký nie je. Radšej bude do konca života nešťastný, akoby jej mal zlomiť srdce," riekol jej Draco. „Poznám svojho syna."

„Nikdy nevieš, Draco," nesúhlasila s ním. „Takto by bola nešťastná iba Surreya a tá je ešte mladá a ešte môže stretnúť niekoho, kto by ju miloval a ona jeho. Keby však zostal s ňou, napriek tomu, že jeho srdce volá po Rose, tak by bol nešťastný on, Rose, Aries a v konečnej podstate aj Surreya. Tak čo je lepšie, Draco, hm?"

„Láska je na hovno," zhodnotil Draco.

„Áno, je," súhlasila s ním.

„Čo? Vari sa ti nedarí so ženatým Lasičiakom?"

„Prestaň, Malfoy, nič s ním nemám!" ohriakla ho Daphne.

„Merlin, Daphne, ty nevieš klamať," uťahoval si z nej Draco. „Si celá červená v tvári. Povedz mi, miluješ toho kreténa?"

„Sklapni, už!"

„Ty ho vážne miluješ?"

„A keby áno, tak čo?"

Draco sa zasmial. „Máš na viac, Daph!"

„Čo ty o tom vieš?" spýtala sa ho a mračila sa na neho, pritom jej horela tvár. „Vôbec ho nepoznáš. Je to veľmi dobrý človek. Možno trocha zložitý, ale má srdce na tom správnom mieste a je ku mne veľmi milý a pozorný."

„Čo len ten vie dať? Veď nemá zase ani knút," zasmial sa Draco.

„Lásku," odpovedala Daphne jednoducho jedným slovom. „Môže mi dať lásku, Draco. Ja nič viac od mužov nepotrebujem. Kúpim si čo chcem za svoje peniaze. Chcem len lásku a pozornosť a tu od Rona mám. Tak už s tým prestaň, dobre?"

Draco vyvrátil oči na strop. „Ako chceš, Daphne."

„Vieš, Draco, možno by si aj ty ešte mohol niekoho stretnúť. Zaľúbiť sa znova. Nemyslím si, že by to Astorii vadilo," vravela mu Daphne.

„Vo svojom živote som miloval iba raz, drahá Daphne, a viac nemienim. Moje srdce patrilo a patrí iba jej," povedal jej a vzal do ruky fotografiu, ktorú mala Daphne na komode. „Žiadna nie je ako Astoria."

„To síce nie, ale možno existuje nejaká, ktorá by ťa mohla zaujať," povedala Daphne.

Draco netušil, prečo sa mu v mysli vybavila tvár Grangerovej. Položil fotografiu späť na komodu. „Veľa táraš, Greengrassová," povedal jej. „Už pôjdem. Maj sa!" A rýchlosťou blesku sa vyparil.

Daphne podišla ku komode a vzala do rúk fotografiu svojej sestry. „On na nejakú myslí, však? Len kvôli tvojej pamiatke sa hanbí to priznať. Nuž, sestrička, nedopusť, aby bol do konca života sám, lebo mi ešte ostane na krku a ja sa o neho odmietam starať! Vieš si predstaviť zatrpknutého Draca Malfoya na dôchodku?"

***

Rose sa pobrala do Brlohu, aby konečne vzala domov svojho syna. Dlho ho objímala a pusinkovala. Odmietla obed u babičky, ale prisľúbila, že príde v sobotu. Pobrala sa s Ariesom domov, keď pred dverami stretla Scorpiusa.

„Videl som výsledky," povedal jej.

„Áno, ja tiež," prikývla.

„Ahoj, poklad." Scorpius si kľakol ku synovi. „Ako bolo v Brlohu?"

„Super, stále som sa hral s Remusom," riekol mu Aries. „Ale teraz by som sa rád hral s tebou? Pôjdeme si stavať lego?"

„Čokoľvek, čo chceš, chlapček," usmial sa na neho Scorpius a postrapatil mu vlásky.

„Tak poď, ocko, poď," podal mu Aries ruku, keď Rose otvorila dvere na dome. Aries si vyzul topánky a kabát a vybehol hore na poschodie.

Scorpius pomohol Rose s kabátom a potom si vyzliekol svoj a oba zavesil na vešiak. „Som šťastný, že je môj."

„Aj ja, Scorpius," prikývla.

„Idem sa s ním hrať," povedal jej.

„Iste," prikývla. „Zabavte sa."

Scorpius jej venoval krátky úsmev a potom si rýchlo vyzul topánky. Následne vybehol hore po schodoch.

Rose sa oprela o dvere a usmiala sa tiež. Bola naozaj veľmi šťastná, že Aries je Scorpiusov syn. Vždy to podvedome tušila, ale bála, že sa mýli. Nuž nemýlila sa. Spadol jej obrovský kameň zo srdca, hoci vedela, že Scorpiusa späť nezíska. Každopádne s ním bude mať dokonca života niečo spoločné – spoločného syna.

***

Surreya sa vrátila domov, kde narazila na Draca, ktorý spokojne sedel v kresle a pil svoju obľúbenú whisky.

„Ahoj," pozdravil ju veselo.

„Ahoj, čo tá dobrá nálada?" spýtala sa ho.

„Vari ti Scorp nepovedal tie dobré správy?" spýtal sa jej na oplátku Draco. „Aries je jeho syn."

Surreya sa na neho pozrela. Netušila, že už prišli výsledky a vôbec sa jej nepáčilo, že jej Scorpius nedal vedieť. „To je skvelé, viem," zaklamala a snažila sa tváriť, že ju táto informácia neprekvapila. „Veľmi sa so Scorpiusom teším."

„Áno, je to skvelá správa," prikývol Draco a dopil zvyšný obsah pohárika. „Ako bolo v práci?"

„Nič zvláštne," odvetila mu. „Prepáč, Draco, ale idem sa prezliecť, po ceste domov som si trocha zašpinila nohavice."

„Iste," prikývol Draco.

Surreya vybehla na poschodie, zavrela za sebou dvere na spálni a nahnevane klesla na posteľ.

Prečo jej Scorpius nedal vedieť?

A kde vôbec je?

„Určite si s ňou," zamračila sa. „Do pekla!" zanadávala. „Prečo si sa musela vrátiť, Rose?"

***

Scorpius strávil s Ariesom celé popoludnie a aj večer. Dokonca sa navečeral so svojím synom, nedokázal od neho odísť. Potom ho uložil do postele a keď syn zaspal, zišiel dole na prízemie.

Zbadal Rose sedieť na verande na schodíkoch. Na sebe mala hrubú deku a on vyšiel za ňou. Posadil sa vedľa nej a ona mu podala druhú deku, ktorá bola prevesená cez zábradlie verandy.

„Ďakujem," povedal jej.

„Nemáš za čo, je to len deka."

„Nehovorím o deke," odvetil jej. „Hovorím o tom, že ti ďakujem, že si ma dnes nechala tak dlho so synom. Ani nevieš, čo to pre mňa znamená."

„Ale viem," povedala mu a pozrela sa mu do očí. „A viem, čo to znamená pre neho."

„Aj tak ti ďakujem, Rose," venoval jej krátky úsmev.

„Som rada, že ste sa zabavili," riekla mu. „Naozaj sa teším z tých výsledkov. V hĺbke svojho srdca som si inú možnosť ani nechcela pripustiť, Scorpius. Vážne som po celú tu dobu dúfala, že to je tvoj syn. Keby nebol, neviem, či by som to prežila a vôbec neviem, čo by som potom povedala jemu..."

„Na tom nezáleží, Rose, lebo tá situácia nenastala," skočil jej do rečí Scorpius. „Je to môj syn a nebudem sa už k tomu vracať. Nikdy."

„Ale nezmizne to, vieš..."

„Viem, ale chlapec je môj. Mne na inom nezáleží..."

„Vôbec ti na mne nezáleží?" spýtala sa ho.

„Si matka môjho syna, samozrejme, že mi na tebe záleží," odvetil jej.

To nebola odpoveď, ktorú chcela Rose počuť, ale aspoň jej nepovedal, že mu je úplne ukradnutá. Schúlila sa ešte viac do deky a potláčala to, že sa jej znova chcelo plakať. Nenávidela sa za to. Nikdy toľko neplakala, ako teraz, keď sa vrátila domov. Slzy vždy považovala za slabosť.

„Aj mne na tebe záleží, Scorpius," odvetila mu smutne. „Viac akoby malo."

„Nehovor o tom znova, Rose," požiadal ju.

„Viem, si ženatý," prikývla. „Nič som tým povedať nechcela, nič viac. Iba toľko, že mi na tebe záleží a nikdy neprestane. Si predsa otec môjho syna."

„Mal by som ísť domov," povedal jej Scorpius. „Surreya sa isto bude hnevať. Nejako som jej nestihol povedať o výsledkoch. Letel som rovno sem za synom."

„Mal by si ísť," prikývla. „Určite sa bude hnevať."

Scorpius sa stále nepostavil k odchodu. Pozrel sa na Rose a smutne sa usmial. „Ten súd, Rose," povedal jej. „Stiahnem svoju žiadosť, ak mi dovolíš uznať Ariesa za svojho a dať mu svoje priezvisko."

Rose na neho vyvalila svoje oči. „Vážne ju stiahneš?"

„Áno," prikývol.

„Ďakujem, Scorpius," povedala a slzy sa jej z ničoho nič spustili z očí. „Samozrejme..., samozrejme, že mu môžeš dať svoje priezvisko a uznať ho za svojho."

„Ďakujem, Rose," prikývol a pozrel sa jej do očí. Potom jej bruškami prstov zotrel slzy z líca.

„Všetko ma to tak mrzí, Scorp," pripustila a trocha sa od neho odtiahla, lebo jej po celom tele nabehli zimomriavky. „Môžeš s ním tráviť toľko času, koľko chceš."

„Naozaj?" prekvapene sa na ňu pozrel.

„Áno," prikývla.

„To som vážne šťastný," usmial sa na ňu.

„Len na to choď pomaly, dobre? Najprv jednu noc u teba, kým si ho vezmeš na celý víkend, alebo týždeň..."

„V poriadku, Rose, som rád, že sa vieme aj rozumne dohodnúť," vravel jej Scorpius.

„Prehnala som to, ja..., bála som sa..."

„Odpúšťam ti," povedal jej.

„Vďaka, Scorpius," usmiala sa na neho a pohladila ho po líci. Nedokázala spustiť svoju ruku, nechala ju jemne priloženú na jeho líci.

„Rose...," oslovil ju.

„Ja, prepáč, prepáč," šepla a sňala ruku z jeho líca. Chcela sa obrátiť od neho a hľadieť radšej pred seba, aby nemala také nutkanie sa mu vrhnúť okolo krku a pobozkať ho, keď ju prekvapil on. Vzal jej tvár do rúk skôr, ako sa stihla odvrátiť.

Tak rýchlo sa to zrazu stalo. Scorpius priložil svoje pery na tie jej a spojil ich v bozk. Rose mala pocit, že jej srdce vynechalo úder a že nevie normálne dýchať. Prešlo toľko rokov, čo sa poslednýkrát pobozkali a teraz sa to práve stalo znova.

Scorpius vždy bozkával dokonalo a ona mala pocit, akoby jej dal úplne prvý bozk v živote. Chcelo sa jej lietať, hoci si myslela, že jej krídla ostali už navždy potrhané.

Vedela, že to o chvíľku bude Scorpius ľutovať, ale napriek tomu si chcela ten bozk vychutnať, aj keby mal byť posledný, ktorý jej venuje.

Tento okamih patril iba im dvom. 

Pozn. autorky:

Pevne verím, že Vás táto kapitola potešila :) ale aj tak sa teším na Vaše reakcie :)