Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

24. Kvôli môjmu synovi


Na druhý deň bola Hermiona v Brlohu, aby Ariesovi vzala vlasy na testy DNA. Poslala ju Rose a poslala ju s tým aj rovno do nemocnice, pretože sa tam nechcela stretnúť so Scorpiusom a ani s Dracom Malfoyom.

Hermiona sa usmiala na vnuka, keď za ním prišla. „Je ti tu dobre?"

„Áno, stále sa hráme s Remusom. A kedy pôjdem domov? Je už mama zdravá?"

„Ešte jej je troška zle, ale bude v poriadku, neboj sa," usmiala sa na vnuka. „Myslím, že zajtra si už po teba príde. Len nechcela, aby si aj ty bol chorý a vie, že tu ti bude dobre. Je tu veľa jedla a kakaa, však?"

„Áno, áno," rozprával jej Aries a Hermiona ho nadšene počúvala. Hľadela na chlapčeka a naozaj dúfala, že to je Scorpiusov syn. Predstava, že by jej vnuk bol syn Draca Malfoya jej stále naháňala hrôzu.

„Poď, miláčik, do kúpeľne, nečesal si sa dnes? Vlasky ti stoja," riekla mu a zaviedla ho do kúpeľne, kde mu prečesala jeho blonďavé vlásky. Aries vybehol potom späť do izby, lebo ho volal malý Remus. Hermiona vybrala z kefy na vlasy pár jeho vlasov a starostlivo ich schovala. Potom zbehla dole po schodoch do kuchyne, aby sa rozlúčila s Molly.

„Ako sa má Rose?" spýtala sa jej starostlivo Molly.

„Dosť mizerne," riekla jej Hermiona. „Je tu Ron?"

„Ron tu nebol vôbec," odvetila jej Molly. „Myslela som si, že je doma s vami."

„Nie, nie je," pokrútila hlavou Hermiona. „Nevidela som ho od toho večera, čo bol súd. Večer odišiel."

„Asi bude u Harryho," povedala Molly.

„Asi áno," prikývla Hermiona, ale nebola si tým úplne istá. Stále sa nemohla zbaviť pocitu, že by Ron mohol mať inú ženu. Ale nechcela na to teraz myslieť. Dôležitá teraz bola Rose. To bolo podstatné a Rona bude riešiť potom. Zabudla sa včera Ginny spýtať, či je Ron u nich, ale koniec koncov bola rada, že radšej pravdu nevie. „Pôjdem už zaniesť vlasy do nemocnice na testy DNA."

„Myslela som si, že zostaneš na obed..."

„Prepáč, Molly, ale ja vôbec nemám hlad," pokrútila Hermiona hlavou. „Potrebujem toto všetko vyriešiť. Ohľadom Rose a Ariesa..."

„Je mi to všetko tak ľúto," riekla jej Molly. „Ginny mi vravela, čo si o tom myslíš."

„Moju dcéru niekto očaroval, Molly," prikývla Hermiona. „A ak zistím, že to niekto urobil preto, aby sa pomstil mne a Ronovi, tak prisahám, že ho zabijem! Pretože také veci sa nerobia cez moje deti, to nie!"

Molly, ktorá ju úplne chápala, prikývla.

***

Ron bol naozaj u Harryho a Ginny, pretože nemal chuť byť nikde inde. V Brlohu by do neho mama zapárala, u Daphne by mohol naraziť na Malfoyvcov a byť doma znamenalo neustále myslieť na to, čo sa stalo. Vlastne na to myslel aj keď bol na Grimmauldovom námestí číslo 12. Stále mal obrovskú chuť zabiť Malfoya, priam neuveriteľnú.

Ale Harry na neho dozeral a ak na neho nedozeral Harry, tak to bol James, alebo Lily. Určite na príkaz jeho sestry.

„Nehovor mi, že ty ho nemáš chuť zabiť," povedal Ron Harrymu.

„Naozaj si Hermiona myslí, že niekto mohol Rose očarovať?"

„Očaroval ju Malfoy!" trval na svojom Ron.

Harry si očividne taký istý nebol. „Nuž neviem, Ron. Malfoy rozhodne nie je príkladný človek, ale prečo by to robil? Prečo by toľko ublížil vlastnému synovi? Ak ho chcel rozoštvať s Rose, tak sa to dalo určite aj jednoduchšie."

Ron aj tak trval na svojom. „Harry, ak niečo neurobím, tak sa zbláznim!"

„Vražda Malfoya nie je riešenie, Ron. Musel by som ťa zatknúť a naozaj by som nerád za tebou chodil do Azkabanu," riekol mu Harry. „Chápem, že si zúfalý a nahnevaný, ale vážne, nie je to riešenie. Mal by si zájsť za Rose."

„Nechcem ju vidieť..."

„No tak, Ron..."

„Nie, Harry, vážne," povedal Ron smutne. „Celé roky nám všetkým iba klame."

„Bola zranená..., veľmi mladá a... nakoniec sa možno ukáže, že za to naozaj vôbec nemôže, ak ju niekto začaroval."

„Harry, ja viem, všetko to viem," prikývol jeho najlepší priateľ, „ale asi potrebujem vychladnúť. Nerád by som povedal Rose niečo, čo by som potom ľutoval."

„To je pravda," prikývol napokon aj Harry. „Mal by si však prestať aj myslieť na Malfoyovú vraždu."

„Kiežby sa to dalo..."

***

Hermiona zaniesla Ariesove vlasy do nemocnice kvôli testom DNA a stretla sa na chodbe so Scorpiusom.

„Dobrý deň," pozdravil ju slušne.

„Ahoj, Scorpius, práve som zaniesla Ariesove vlásky," riekla mu. „Vraj by výsledky mali byť do dvadsaťštyri hodín."

„Áno, aj ja som ich práve prišiel odovzdať," prikývol Scorpius a vyzeral vážne zronene.

„Mrzí ma, čo všetko sa stalo, Scorpius," povedala mu Hermiona a potom mu povedala aj to, čo zistila. Myslela si, že by si zaslúžil vedieť, že Rose a ani jeho otec neklamú. „Použila som na Rose Legilimenciu a naozaj si nič nepamätá ohľadom tej noci. Akoby tá spomienka neexistovala. Vieš myslím si, že ju mohol niekto očarovať."

„Môj otec?"

„To som nepovedala," pokrútila hlavou Hermiona. Nemohla mu povedať, že videla aj spomienky jeho otca. Stále na to myslela. Celkovo dosť na neho myslela. V tých spomienkach bolo tak veľa. Hlavne ako neustále myslel na Astoriu a ako o nej hovoril. Nemohla to dostať z hlavy. Draco Malfoy musel svoju ženu neuveriteľne milovať. Hermiona rozmýšľala aj nad tým, či aj ju Ron niekedy toľko miloval, ako Draco miloval Astoriu. Nakoniec usúdila, že to radšej nechce vedieť, lebo by z odpovede mohla byť aj poriadne sklamaná.

„Vážne si myslíte, že to neurobila dobrovoľne?"

„Určite nie," zastala sa svojej dcéry Hermiona.

„Kto by ju len očaroval a prečo?"

„To naozaj neviem, Scorpius, ale určite na to prídem," povedala mu Hermiona. „Pretože niekto mojej dcére zámerne ublížil a ublížil tým pádom aj môjmu vnukovi. V podstate aj tebe. A nie to voči Rose fér. Nič z toho, čo sa stalo. Som si istá, že sa nič z toho nestalo dobrovoľne. Určite nie zo strany Rose."

Scorpius prikývol, ale Hermiona si nebola istá, či jej verí. Z jeho pohľadu to určite tiež nebolo jednoduché. Hermiona sa len potrebovala pred ním zastať svojej vlastnej dcére. „Idem zaniesť tie vlasy," povedal napokon. „Majte pekný deň, pani Weasleyová."

Prikývla a potom odišla z nemocnice. Rozmýšľala, že by sa spojila Malfoyom, aby zistila, či už niečo zistil. Ale potom si to rozmyslela a radšej zamierila domov, aby robila spoločnosť nešťastnej Rose.

***

„PUSŤ MA, TY KRETÉN!"

Draco držal Angelusa pod krkom. „Až keď mi povieš, prečo si ma očaroval!"

„Čo-čo to trepeš...!" Angelus bol v tvári celý červený a ledva už lapal po dychu.

Draco uvoľnil zovretie, pretože ho nemal v pláne zabiť skôr, ako mu Angelus povie pravdu o tom, že to bol on, kto ho vtedy pred rokmi očaroval a Rose Weasleyovú tiež. „Povedz pravdu, ty hajzeľ!"

„Prečo zo všetkého viníš mňa? Môžem ja vari za to, že si zatúžil po frajerke svojho syna? Si fakt nechutný, ale zase máš celkom vkus, to musím uznať, lebo tá mladá je fakt krásna!" smial sa Angelus.

Draco mu vrazil päsťou do tváre. „Nikdy by som sa jej dobrovoľne nedotkol!"

„Ja viem, je polovičná," zasmial sa Angelus a zotieral si krv, ktorá mu začala tiecť z nosa. „Ale očividne si sa ulakomil už aj na také."

„ZAVRI SI HUBU!"

„Neviem, čo chceš odo mňa počuť, braček. Nemám nič spoločné s tým, z čoho ma obviňuješ. Mne je úplne jedno, či si spal, alebo nespal s frajerkou svojho syna. Len Blaise by si mal dať pozor, aby si náhodou nepretiahol aj jeho dcéru, keď už máš slabosť na Scorpiusove dievčatá," uškrnul sa na neho Angelus.

Draco mu znova jednu vrazil. „NEVERÍM TI!"

„Tak si pre mňa za mňa zaobstaraj Veritaserum," mykol plecami Angelus.

„Ešte sme neskončili!" varoval ho Draco.

„Nevrav," zasmial sa Angelus. „Mám pre teba riešenie, Draco. Jednoducho si priznaj svoje chyby a bude sa ti lepšie žiť."

Draco nad ním pokrútil hlavou a potom opustil jeho byt. Veď on z neho pravdu dostane. Nepodarilo sa mu ju z neho vymlátiť, ale spôsob určite nájde. Aj keby mal vyrobiť Veritaserum a naliať ho Angelusovi do gágora. Pravdu rozhodne zistí.

***

Scorpius odovzdal svoje vlasy v nemocnici a potom myslel na to, čo mu povedala mama Rose. Rozmýšľal nad tým, že by mohla mať pravdu a preto sa mu v mysli rodila otázka, kto by niečo také Rose urobil a prečo?

Áno, v ten večer tam bolo veľa čudných ľudí a niekto z nich ju naozaj očarovať mohol. Celá tá pomsta mohla byť namierená na jeho otca a Rose bola iba v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

Ale čo by sa tým zmenilo? Tak či tak sa to stalo. Rose tak či tak strávila noc s jeho otcom. Aj keď nie dobrovoľne, ale strávila.

Scorpius sa vrátil domov. Surreyu našiel v záhrade, ako maľovala obraz. Často sa tomu venovala, keď bola smutná. Vedel, že je smutná kvôli nemu, ale nemohol si pomôcť. Včera večer skutočne nemal chuť na nežnosti a nedokázal v sebe potlačiť ani myšlienky na Rose. Veď mu povedala, že ho nikdy neprestala milovať.

On v hĺbke svojho srdca vedel, že lásku k nej tiež úplne nepochoval.

Nechcel však ubližovať svojej manželke. Podišiel k nej a pobozkal ju do vlasov. Pozrel sa na plátno. Maľovala farebné kvety v záhrade. „Je to krásne."

„Vďaka," usmiala sa na neho. „Bol si v nemocnici?"

„Áno, zajtra budú výsledky," prikývol.

Surreya odložila štetec a otočila sa na neho. „Ako sa cítiš?"

„Dosť zle. Zrejme to bude najdlhších dvadsaťštyri hodín v mojom živote," povedal jej Scorpius úprimne. „Ten včerajší večer ma skutočne mrzí."

„Aj mňa," odvetila mu. „Neboj sa, Scorpius, nejako to už dopadne. Viem, že si praješ, aby bol Aries tvoj syn a ak bude, tak sa budem úprimne tešiť s tebou. Nuž ako som ti povedala včera, ak by nebol, tak sa nič nedeje. My predsa budeme mať deti spolu. A o Ariesa úplne prídeš."

„Je to zložité, Su," pokrútil Scorpius hlavou. „Ten chlapec je pre mňa veľmi dôležitý."

Surreya prikývla, ale neusmievala sa viac. „Už nič viac urobiť nemôžeš, iba počkať na výsledok."

„Viem," prikývol Scorpius. „Ako som povedal, bude to dlhý deň."

***

„Ahoj," Daphne pobozkala Draca na líce, keď prišiel k nej do bytu. „Tak, čo si zistil?"

„Angelus zapieral!"

„Je zatiaľ jediný podozrivý?"

„On jediný ma neznáša k smrti!"

„To je síce pravda, ale nemyslím si, že by neznášal aj Scorpiusa," riekla mu Daphne. „A čo by vôbec mal voči Rose Weasleyovej?"

„Zrejme mu iba vošla do cesty," vravel Draco. „A zdalo sa mu to ako fajn nápad. Rozoštvať ma s mojím synom skrz jeho frajerku!"

„Draco," oslovila ho Daphne a zadívala sa mu do očí. „Ja viem, že je Angelus kretén, ale je tu aj možnosť, že s tým naozaj nič nemá."

„Musím zohnať Veritaserum."

„Vyrába sa dlho," povedala mu Daphne.

„Grangerová to isto vyrobí! Alebo ho majú na Rokforte!"

„Potom, čo Snape zomrel? Sotva," pokrútila hlavou Daphne. „A nemôžeš len tak niekomu naliať do pitia Veritaserum. Potrebuješ na to povolenie."

Zjazvenec mi ho dá, veď ide o jeho neter!"

„Potter nevyrieši všetko. Draco, upokoj sa," žiadala ho Daphne. „Potrebujeme plán. Pochybujem, že si Angelus od teba vezme niečo na pitie. Skús sa trocha upokojiť. Viem, že to je ťažké a bol by si rád, keby sa to všetko vyriešilo. Ale si priveľmi roztržitý a môžeš to celé ešte zhoršiť."

Draco si sadol na sedačku a potom prikývol. „Prosím ťa, urob mi kávu."

„Iste," prikývla. „Spal si vôbec posledné dni?"

„Vôbec," pokrútil hlavou. „Hneď ráno som bol v nemocnici odovzdať vlasy na testy DNA. Potom som bol zmlátiť Angelusa a teraz som tu, lebo by som sa inak zbláznil."

„Vyriešime to," prisľúbila mu Daphne. „Kvôli Scorpiusovi, áno?"

„Áno, kvôli nemu," prikývol Draco a zahľadel sa na fotografiu, ktorú mala Daphne na rímse kozuba. Malý Scorpius pod vianočným stromčekom mu z nej kýval. Draco sa usmial. „Kvôli môjmu synovi."

***

Na druhý deň priniesla sova Rose list. Rose si ho vzala, ale nebola schopná otvoriť obálku a vybrať ho z neho. Jednoducho zamrzla v pohybe.

„Otvoríš to?" spýtal sa jej Hugo nedočkavo.

„Príšerne sa bojím..."

„Ale budeme vedieť výsledok," riekol jej Hugo. „Otvor to!" žiadal ju.

Rose prikývla a potom s trasúcimi sa rukami otvorila obálku. Do kuchyne vošla aj jej mama a hľadela na Rose s obálkou v ruke. Rose si prečítala celý list.

„Tak?" dožadoval sa odpovede stále nedočkavý Hugo.

Rose sa pozrela na brata a rozplakala sa.

***

Scorpiusovi sova tiež priniesla obálku s rovnakým obsahom. Sedel v spálni a niekoľko minút iba hľadel na zabalený list. Tiež sa výsledku bál. Chcel ho vedieť, ale jednoducho mal strach to otvoriť.

Čo ak tam nebude to, čo by tak veľmi chcel?

Nakoniec vzal obálku do rúk, otvoril ju a vybral z nej starostlivo zabalený list. Začítal sa do neho a potláčal hrču, ktorá sa mu vytvorila v hrdle.

***

Draco strávil zvyšok včerajšieho dňa a aj celú noc u Daphne, lebo zaspal na sedačke a ona ho nechcela budiť. Sova s výsledkami testov DNA ho však našla aj tam. Zvieral obálku v ruke a Daphne na neho nedočkavo hľadela.

„Prosím ťa, otvor to!"

„Áno," prikývol a trhal obálku. „Nech už to máme za sebou. Nie je nutné to odďaľovať!" 

Pozn. autorky:

Ahojte, tento týždeň kapitola o deň skôr, lebo zajtra isto nebudem stíhať. Myslím, že za záver ma máte isto chuť zabiť, ale trocha napínavé to byť predsa musí. 

Tak čo myslíte, ako vyšli testy DNA?

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro