Rose celú noc nespala. Na naliehanie svojej matky nechala Ariesa u starých rodičov, aby nebol v tomto nevhodnom prostredí, ktoré teraz panovalo u nich doma. Chlapček by si určite všimol, že sa niečo deje a to by nebolo dobré. Rose napokon súhlasila, pretože nemala chuť predstierať, že je všetko v poriadku, keď vôbec nič v poriadku nebolo.

Rozhovor so Scorpiusom ju úplne zničil. Bolo to možno aj horšie, ako si kedy predstavovala. Najhoršie bolo, že mal vo všetkom pravdu a ju tak šialene z toho bolelo srdce.

S rodičmi to nebolo o nič lepšie. Otec odišiel ešte toho večera preč a neprišiel ráno. A mama bola zase zatvorená vo svojej spálni. Jediný, kto stál pri nej bol Hugo, ktorý na ňu dozeral a tváril sa, že to zase až taká tragédia nie je. Za to mu bola Rose veľmi vďačná.

„Nechceš aspoň niečo zjesť? Urobím ti špagety?"

„Nie, Hugo, ďakujem," pokrútila hlavou.

„Ani tekvicové pirôžky? Máš ich rada," dodal.

„Nie, vážne, nechcem nič," pokrútila hlavou znova.

„Neboj sa, Rose, podľa mňa to dopadne dobre," povedal jej Hugo a ľahol si k nej na posteľ. Rose pozerala do stropu a on sa tam zahľadel tiež. „So Scorpiusom si spala viackrát. Je tam vyššia šanca, že Aries je naozaj jeho."

Rose štuchla do brata. „Kiežby si mal pravdu, ale býva aj zákon schválnosti..."

„Och, nemysli tak pesimisticky, Rose," povedal jej Hugo a štuchol do nej tiež.

„Dobre, vieš, že som vždy bola taká," riekla mu Rose. „Vždy si pripúšťam ten najhorší možný scenár a okrem toho, sa tým aj tak nič nevyrieši."

„Nič sa tým nevyrieši?" Hugo sa pozrel na sestru. „Vyrieši sa tým veľmi veľa, Rose. Budeš mať syna s mužom, ktorého miluješ."

„A čo z toho, keď som spala s jeho otcom?"

„Tak úprimne, Rosie, radšej mať syna so Scorpiusom, ako s Dracom Malfoyom," prízvukoval jej Hugo. „Uznaj, že mám pravdu."

„Máš pravdu," prikývla. „Ale nič sa nemení na tom, že som Scorpiusa nadobro stratila."

„Ach, Rosie..."

„Stratila som ho, je ženatý a... ja som to proste pokafrala," riekla mu Rose. „Ale áno máš pravdu. Tak veľmi by som chcela, aby bol Aries jeho syn. Vždy som sa za to modlila. Pretože presne ako si povedal, mala by som dieťa s mužom, ktorého som nikdy neprestala milovať."

„Ale mala by si ho prestať milovať," odvetil jej Hugo. „Nechceš predsa do konca života ostať sama a umárať sa pre Scorpiusa Malfoya, alebo?"

„Ja neviem, poriadne som na to nikdy nemyslela..."

„Zaslúžiš si, aby si bola šťastná, Rose. Nemôžeš sa viniť pre jednu chybu, ktorá ani netušíme, ako sa mohla stať. To neznamená, že si kvôli tomu nezaslúžiš byť šťastná a spokojná," riekol jej Hugo. „Hlavu hore. Nejako to prekonáme."

„Kiežby boli tie výsledky čoskoro."

„Budú, budú, neboj sa, Malfoyovci to zariadia," povedal jej Hugo a potom ju pobozkal na líce. „Čoskoro."

***

Scorpius bol ako bez duše. Väčšinu dňa strávil v spálni a odmietal s niekým komunikovať. Nedokázal z izby vyjsť, pretože sa nechcel stretnúť so svojím otcom a nechcel ani čeliť svojim starým rodičom. Nekomunikoval poriadne ani so Surreyou, hoci sa ona snažila. Jednoducho to nedokázal a chcel byť sám so svojimi myšlienkami.

Myslel na rozhovor s Rose a bolo mu z toho všetkého ešte viac smutno. Tak veľmi si želal, aby testy DNA ukázali, že Aries je jeho syn. Nedokázal sa ho vzdať. Jednoducho už nie, priveľmi si toho chlapca obľúbil, aj keď ho poznal tak krátko. Padli si do oka. Neznamená to, že je naozaj jeho?

Scorpius si povzdychol a vstal z postele práve vo chvíli, keď dnu vošla teta Daphne.

„Viem, že chceš byť sám, ale..."

„Ty tu môžeš byť," povedal jej Scorpius, znova si sadol na posteľ, lebo vlastné nohy ho sotva udržali a nevyhnal ju zo spálne.

Daphne si sadla na kraj postele a usmiala sa na neho. „Dobre to dopadne."

„Myslíš?"

„Neviem, dúfam, slniečko," odvetila mu. „Viem, že si určite praješ, aby bol Aries tvoj syn. Dúfam, že bude. A keby predsa len nebol, tak to tiež nie je také hrozné. So Surreyou predsa môžete mať veľa detí a o chlapčeka neprídeš."

„Áno, ešte môžem mať deti," prikývol Scorpius.

„Ale ty chceš Ariesa," pozrela sa mu do očí. „Pretože Aries ťa spája s Rose."

„Daphne..."

„Ach, Scorpius," Daphne sa na neho smutne usmiala. „Vari si myslíš, že ťa nepoznám?"

„Daphne, ja..."

„Ja ti predsa nič nevyčítam," riekla mu Daphne, „si už predsa dospelý a je to tvoj život."

„Rose mi povedala, že ma nikdy neprestala milovať," šepol Scorpius.

„A tým sa to celé ešte viac komplikuje, však?"

„Keď sa so mnou rozišla, zlomila mi srdce. Vymyslela si veci, o ktorých teraz viem, že neboli pravda. Ako to, že ma už nemiluje...," riekol jej zronený Scorpius.

„V tomto ti veľa rád dať nemôžem," odvetila mu Daphne.

„Prečo si sa nikdy nevydala? Nikdy si nikoho nemilovala?" spýtal sa jej Scorpius.

Daphne sa na neho pozrela celkom zamyslene. „Milovala," riekla a potom sa usmiala. „Niekoho áno, ale to je zložité, Scorpius a hlavne na vydaj som už stará. Nikdy som nebola typ ženy, ktorá sa chcela vydať a asi ani mať deti. Mám teba a to je dôležité. Pravda je, že najviac vo svojom živote milujem teba."

Scorpius prikývol a potom sa schúlil v jej náručí. „Ale zaslúžiš si lásku," šepol jej. „Skutočnú lásku."

„Veď som povedala, že tu niekto je," dodala a pohladila ho po vlasoch.

„Ale je to komplikované?"

„Och, samozrejme, že to je komplikované. Aká by to inak bola láska?" pousmiala sa Daphne a pobozkala ho do vlasov.

„Nikomu nepovieš, čo som ti povedal o Rose, však?"

„Tvoje tajomstvá sú u mňa v úplnom bezpečí, slniečko," prikývla.

***

„Rozmýšľala som, Rose, že by som rada videla tvoje spomienky," povedala jej Hermiona na radu Draca Malfoya. „Stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že ťa niekto mohol začarovať."

„Moje spomienky?"

„Áno, na ten večer a noc," prikývla Hermiona. „Možno tam uvidím niečo, čo by nám pomohlo zistiť, prečo si nič nepamätáš."

„Neviem, mama," bránila sa Rose. „Je to priveľmi súkromné. Nemyslím si, že by si chcela vidieť..."

„Zvládnem to," riekla jej Hermiona. Keď to zvládla u Malfoya, zvládne to aj u svojej dcéry. A aj tak predpokladala, že rovnako ako u neho, aj tak nič neuvidí, iba čiernu tmu na tú noc. Možno však nájde nejaký odkaz v celom tom večery.

Rose sa na ňu pozrela a napokon prikývla. „Tak dobre, mama. Zrejme máš pravdu."

„Ale ak nechceš..."

„Nie, v poriadku. Urob to. Pozri si moje spomienky," prikývla Rose odhodlane, ale tón jej hlasu tak rozhodne neznel.

„Nebude to bolieť, neboj sa," riekla jej Hermiona. „Legillimens."

***

„Ďakujem, že si ma pozval, Scorpius," usmiala sa Rose na Scorpiusa, keď spolu tancovali. „Hoci musím povedať, že tu je veľmi veľa čudných ľudí."

„Starý otec má veľa čudných známych," prikývol Scorpius. „Nebudem ti klamať, ale určite ti prišlo, že tí ľudia nie sú práve najlepší a že mnohí z nich pravdepodobne mali niečo spoločné s Veď-Vieš-S-Kým, ale neboj sa, za hodinku môžeme niekam vypadnúť."

„To je v poriadku, Scorpius, našťastie je už dávno po ňom," riekla mu Rose.

„Hej, ale určite by si veľa z tých ľudí zaslúžilo trest," povedal jej Scorpius. „Ale o tom je už asi škoda hovoriť."

„Nič im zrejme nedokázali," prikývla Rose. „Ale nehovorme o nich."

„Máš pravdu, láska," usmial sa na ňu Scorpius, urobil s ňou otočku a potom ju pohladil po líci. „Som rád, že si dnes večer tu. Že si so mnou."

„Nikde inde by som nechcela byť ako v tvojom náručí," opätovala mu úsmev Rose. „Kedy máš ten pohovor na Ministerstve?"

„V utorok," odvetil jej Scorpius. „A čo ty? Už si sa rozhodla, v čom pokračovať?"

„Kdeže, som nerozhodná," zasmiala sa. „Plánujem si zajtra k tomu všetkému sadnúť a konečne sa rozhodnúť, čo ďalej chcem robiť vo svojom živote. Ale neboj sa, metlobalové tímy som už zavrhla. To by som bola stále odcestovaná a nemohla by som byť s tebou. To by som nechcela."

„Určite metlobal nie?"

„Určite nie," prikývla.

„Dúfam, že to nie je iba kvôli mne."

„Nie, myslela som ešte na všetky tie zranenia a tak," zasmiala sa Rose. „A aj tak to nie je povolanie, ktoré by som mohla robiť celý svoj život. No uvidím ešte. Idem trocha robiť spoločnosť Lucy, možno by si mal ísť pozdraviť pár dedkových známych." Dodala, keď pieseň skončila.

Scorpius prikývol a ona zamierila k Lucy, ktorá niečo akurát jedla. Rose si sadla k stolíku vedľa nej a naliala si do čaše z tekvicového džúsu. „Veľmi sa nudíš?"

„Ale nie," pokrútila hlavou jej sesternica. „Kto je tam ten muž?" spýtala sa a ukázala na blonďavého muža, s ktorým už Rose mala tú česť.

„To je Scorpiusov strýko Angelus Malfoy, nevlastný syn Luciusa Malfoya," riekla jej Rose.

„Tak to som teda netušila," prekvapene sa na ňu pozrela Lucy. „Ale nikdy som sa nad Malfoyovcami veľmi nezamýšľala."

„Myslím, že sa o ňom vie už niekoľko rokov, od vojny, asi," rozprávala jej Rose. „Scorpius mi to vravel, ale tiež som veľmi nechcela vyzvedať. Viem, že jeho mama bola Bellatrix Lestrangeová."

„To fakt?" Lucy sa uškrnula. „To je celkom sila nemyslíš?"

„Myslím," prikývla Rose a medzi ľuďmi si všimla babičku Scorpiusa. Vyzerala síce dokonalo elegantne, ale v pohľade mala niečo tak smutne prázdne.

„Nie si hladná?" spýtala sa jej Lucy.

„Nie, stačí mi džús," povedal jej Rose.

Ešte chvíľku sa zhovárali, keď Lucy hlasno zazívala. „Nepôjdeme už? Spoločnosť ma aj tak veľmi nebaví."

Rose sa pozrela na hodinky, ktoré dostala od rodičov k svojim osemnástim narodeninám a prikývla. „Dobre, nájdem Scorpiusa a môžeme ísť. Chcem sa ešte rozlúčiť."

„Jasne," prikývla Lucy. „Pozdrav ho aj odo mňa. Počkám ťa tu."

Rose prikývla, vstala od stolíka a hľadala Scorpiusa. V dave ho veľmi nevidela, tak sa pobrala na poschodie, lebo si myslela, že by mohol byť vo svojej izbe. Čo by aj bolo najlepšie, aspoň by na rozlúčenie mali súkromie. Vybehla schody.

A zrazu bolo ostala tma. Čierna tma.

***

Rose otvorila oči a vykríkla.

„Psst!" priložil jej ruku na ústa. „Prosím ťa, nekrič. Zobudíš ich..."

Zmätene na neho hľadela a potom si všimla, že je nahá. Pritiahla si prikrývku čo najviac k tvári a on sňal svoju ruku z jej úst. „Netuším, ako sa to stalo. Nič si nepamätám," povedal jej okamžite.

Stále na neho hľadela, neskutočne sa hanbila a nemohla uveriť tomu, čo sa práve teraz deje. Potiahla nosom a zavrela oči. „Ani ja si nepamätám...," šepla.

„Prisahám, že by som ťa nikdy..."

„Prečo si nič nepamätám!" hnevala sa a udrela päsťou do postele. „Chcela som sa rozlúčiť so Scorpiusom, pretože ma Lucy už ťahala domov a viac si nepamätám..."

„Upokoj sa," žiadal ju.

Ale ona sa sotva upokojila. Vstala z postele, zbierala zo zeme svoje oblečenie, pričom veľmi plakala. Nepozerala sa na neho. Zatvorila sa v kúpeľni na niekoľko minút a určite tam zúfalo plakala.

V kúpeľni sa rýchlo obliekla a zúfalo sa rozplakala. Snažila sa spomenúť, čo sa stalo, ale v mysli mala úplnu tmu. Nepamätala si na nič viac, iba na to, ako sa išla rozlúčiť so Scorpiusom. Ako je potom možné, že sa zobudila v posteli vedľa Draca Malfoya a ešte k tomu nahá? Nemohla to urobiť, nemohla... a určite nie dobrovoľne. Niečo také jednoducho nemohla byť pravda.

Musí to byť zlý sen, musí. Rose sa oprela o luxusnú vaňu a snažila sa prebudiť. Nefungovalo to, pretože už bola hore.

„Merlin, čo sa to stalo, čo?" pýtala sa.

Vyšla z kúpeľne a pozrela sa na Draca Malfoya, ktorý sa zatiaľ tiež obliekol. „Ako..., ako sa to mohlo stať?" spýtala sa ho.

„Neviem," pokrútil hlavou. „Mrzí ma to, Rose..."

„Ja som to nemohla urobiť, nie, nemohla," rozplakala sa znova. „Milujem Scorpiusa, ja..."

„Neviem, čo na to povedať. Neviem si predstaviť v akom vesmíre by som strávil noc s tebou."

„Očividne v tomto," odvetila. „Čo budeme teraz robiť?"

„Scorpius to nesmie vedieť!" povedal jej rázne.

„Scorpius," vyslovila jeho meno a znova sa rozplakala. „Nedokážem s tým žiť, ja..."

„Naozaj si nepamätáš? Nič viac?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Ale ja som vôbec nič nepila, pán Malfoy. Prisahám, že nie. Ja som..." klesla na zem a rozplakala sa.

Vstal z postele a podišiel k nej. Pomohol jej späť na nohy a usadil ju na posteľ. „Tiež som nič nepil, Rose. Ako je možné, že si nič nepamätáme?"

Pokrútila hlavou a stále plakala. „Musím ísť preč."

„Áno, to je dobrý nápad," prikývol.

„Musím ísť domov," zopakovala a potom si utrela slzy rukami. „Okamžite!"

„Ešte je veľmi skoro, nikto nebude hore, odprevadím ťa k dverám."

„Nemusíte," odvetila mu.

„Rose, toto sa nikdy nestalo, dobre?"

„Kiežby to bola pravda..."

„Kiežby," prikývol Draco a potom otvoril dvere na svojej izbe. Pozrel sa na chodbu a prikývol. „Poď, rýchlo..."

***

Hermiona hľadela na svoju dcéru. Stalo sa presne to, čo si myslela. Aj v jej mysli skutočne chýbala spomienka na to, čo sa v tú noc skutočne udialo. V podstate ani nič iné nečakala a teraz si už bola úplne istá, že jej dcéru niekto očaroval. Ale rozhodne si nebola istá, či niekto očaroval aj Malfoya. Všetko to koniec koncov mohla byť jeho práca.

„Videla si niečo?"

„Určite ťa niekto očaroval," rozprávala jej Hermiona. „Tá spomienka tam jednoducho nie je. Vyšla si hore na poschodie a potom si sa prebrala ráno."

„Vravela som ti, že si naozaj nič nepamätám," prikývla Rose. „Kto ma očaroval?" šokovane na ňu hľadela dcéra.

„Netuším, ale prídem na to," zhodnotila Hermiona zamyslene. „Mrzí ma, že si tým musíš prechádzať, Rose."

„Ďakujem," prikývla Rose. „Chvíľku som si myslela, že si o mne myslíš zlé veci. Žeby som bola schopná mať pomer s Dracom Malfoyom."

„To by som si nikdy nemyslela, Rose."

„Ale vyzerala si celá veľmi prekvapená, keď som ti to všetko hovorila," riekla jej Rose.

„Pretože ma to celé naozaj prekvapilo, ale nikdy som nepomyslela na to, že by si sa zahrávala so Scorpiusom. Viem, že si ho ľúbila, Rose a vtedy ma váš rozchod skutočne prekvapil. Keď si povedala, že si to nepamätáš, tak som ti verila," povedala jej Hermiona a potom ju pobozkala na čelo. „Vyrieši sa to, sľubujem."

„Ale nič sa tým nezmení. Jednoducho sa to aj tak stalo," povzdychla si Rose.

„Nie tvojou vinou."

„To síce nie, ale Scorpius ma bude aj tak nenávidieť," povedala Rose smutne. „A ak Aries nebude jeho syn, tak to bude tiež veľmi smutné."

„Čoskoro sa dozvieme celú pravdu," prisľúbila jej Hermiona.

***

Surreya večer vyšla z kúpeľne a na sebe mala tenkú ružovú košieľku na ramienka. Scorpius už ležal v posteli. Ľahla si tiež a pritúlila sa k nemu. Potom ho pobozkala a pohladila po líci.

„Su, teraz vážne nie," odmietol ju.

„Scorpius, dokedy sa chceš takto tváriť?" vytkla mu.

„Ja vážne nemám chuť," povedal jej rázne. „Celú noc som nespal, možno sa mi túto noc podarí zaspať."

„Takmer celú noc si bol preč," odsekla mu. „Pretože si bol s ňou!"

„Chceš mi robiť žiarlivostnú scénu, alebo o čo ti ide? Povedal som ti ráno, že som s Rose musel hovoriť!"

„Musel ako musel," zamračila sa. „Pre Merlina, Scorpius, však spala s tvojím otcom!"

„Nechcem sa o tom rozprávať, Surreya," rázne jej povedal Scorpius.

„A čo vôbec chceš, Scorpius?" spýtala sa ho a mračila sa na neho. „Nechceš sa so mnou zhovárať, nechceš so mnou tváriť deň a ešte dokonca sa so mnou ani nechceš milovať! Nemôžem uveriť tomu, že ti stále na Rose záleží! Je mi ľúto, že to takto dopadlo a že Aries nemusí byť tvoj syn, ale čo také hrozné by sa stalo, keby nebol? My predsa budeme mať svoju rodinu, svoje deti. Nič nie je stratené, Scorpius..." Potláčala slzy.

„Surreya, prepáč, ale naozaj chcem spať," povedal jej a potom sa jej otočil chrbtom a zhasol lampu na svojom nočnom stolíku.

Surreya si pritiahla prikrývku vyššie a po tvári jej tiekli slzy.

„Prosím neplač," požiadal ju.

„Daj mi pokoj, Scorpius!" odsekla mu.

Scorpius sa napokon otočil k nej a vzal ju do náručia. „Neplač," požiadal ju znova. „Pochop, že je toho na mňa veľa. Prepáč."

Surreya slabo prikývla a zotrela si slzy. Triasla sa, ale aj tak bola rada, že je aspoň v jeho náručí. Nemôže ho stratiť. Zbláznila by sa bez neho. Nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. „Dobrú noc, Scorpius a ty prepáč mne. Len z celej situácie tiež nie som nadšená a keď si smutný ty, som aj ja."

Pohladil ju po vlasoch a potom ju do nich pobozkal. „Dobrú noc."

Pozn. autorky:

Hermiona si pozrela aj spomienky Rose a už si je istá, že ich niekto očaroval ... uvidíme kto :) Surreya začína byť žiarlivá a Scorpius sa išiel posťažovať svojej tete na všetko, čo sa deje. Čo hovoríte na kapitolu?

Čo si myslíte, kto je otec Ariesa? Scorpius, alebo Draco?