Hermiona hromžila, keď otvorila vchodové dvere a prekliaty Draco Malfoy ju znova chytil za ruku a odmiestnil sa s ňou do svojho bytu.

„Musíš ma vypočuť!" Trval na svojom.

„Odchádzam!" ozrejmila mu to, ale on ju chytil za ruku a nedovolil jej odísť.

„Potrebujem tvoju pomoc!"

„Seriem ti na to! Ako si mohol? S mojou dcérou a potom..., no so mnou!" Takmer sa od jedu rozplakala. Bolo jej z toho naozaj nevoľno, keď si uvedomila, čo sa stalo. „Si neskutočne nechutný chlap, Malfoy, naozaj neskutočne!"

„Vysvetlím ti to...!"

„Nechaj ma!" kričala na neho. „A nedotýkaj sa ma! Zneužil si moju dcéru!"

„To by som nikdy neurobil," povedal jej Malfoy zúfalo. „Ver mi, že niečo také by som nikdy neurobil. Žiadnej žene a už vôbec nie tvojej dcére. Nikdy by som neublížil zámerne Scorpiusovi. Preto potrebujem, aby si ma vypočula. Môžeš to pre mňa urobiť!"

„NIE!"

„Tak ma vypočuj kvôli Rose, prosím," požiadal ju ešte raz. „Je to dôležité!"

Chvíľku medzi nimi panovalo ticho. Hermiona mala čo robiť, aby sa naozaj nerozplakala od toho všetkého. Plne si uvedomovala, čo sa stalo a cítila sa ako taká špina. Avšak viac bola nahnevaná na Malfoya, ktorý celý ten čas vedel, čo sa stalo a ešte dostal do postele k tomu všetkému aj ju. Nenávidela ho za to. Lenže teraz ten istý Malfoy stál pred ňou a v očiach mal skutočne zúfalstvo. Chcela odísť, ale nemohla. Niečo ju tam celý ten čas držalo, až napokon prikývla. „Ale skráť to!"

„Prisahám, že som Rose nezneužil," povedal jej ako prvé. „Naozaj prisahám."

„Rose trvala na tom, že to tak nebolo," prikývla Hermiona. „Zastala sa ťa."

„A rovnako prisahám, že ma Rose nijako nezviedla," dodal Malfoy.

„Tak na to som ani na sekundu nepomyslela!"

„Neviem, čo všetko ti Rose povedala, ale ja som povedal Scorpiusovi to, čo si pamätám. Bolo to na oslave narodenín môjho otca. Mal som len jeden pohárik, pretože som sa bál piť v prítomnosti ľudí, ktorí tam boli. Rôzne indivídua, niektorí ešte z čias Voldemorta, nepochytaní smrťožrúti. Človek proste nemohol predvídať, čo sa stalo. Potom som sa utiahol do svojej izby a ďalej si nepamätám nič. Až ráno, kedy som sa prebral a ona ležala vedľa mňa. Tiež si nič nepamätala."

„Áno, to nám povedala," prikývla Hermiona. „Že sa ráno prebrala vedľa teba a..."

„Bolo to vážne hrozné, nemohol som uveriť a nemohol som si spomenúť, čo tam robí...," vravel jej Malfoy a celý čas jej hľadel do očí. „Ona sa rozplakala, bolo mi to vážne ľúto. Nemohol som to pochopiť. Chcel som to vymazať..."

„Nejde to vymazať, Aries môže byť aj tvoj syn!"

„Ja dúfam, že nie je..."

„Aj ja dúfam, že nie je!" zamračila sa a stisla pery do úzkej čiarky.

„Neviem, prečo mi to nenapadlo skôr, ale Daphne mi vnukla myšlienku, že ma niekto mohol očarovať, alebo aj Rose. Z pomsty. Vážne, Grangerová, bolo tam veľmi veľa pochybných ľudí. Niekto sa možno chcel pomstiť mne a možno aj tebe a Weasleymu skrz vašu dcéru."

„Priznám sa, že to napadlo aj mne," prikývla Hermiona. „Keď mi to Rose všetko povedala o tom, že si nič nepamätá, tak som si uvedomila, že sa niečo také mohlo stať. Ale kde je dôkaz, že si ju neočaroval ty, aby si sa pomstil mne a Ronovi?"

„Nebuď smiešna!"

„Nie som smiešna!"

„Nikdy by som úmyselne neublížil Scorpiusovi! On ju miloval... a pravda je, aspoň si to myslím, že napriek tomu, že sa oženil so Surreyou, ktorú má skutočne veľmi rád..., nuž aj napriek tomu si myslím, že Rose nikdy milovať neprestal..."

Hermiona po tvári stekala slza. „Myslíš?"

„Áno," prikývol Malfoy. „Musíš mi veriť, že by som mu nikdy neublížil. Ja viem, že sa ma zase spýtaš – prečo by som ti mala veriť, Malfoy? – ale vážne potrebujem, aby si mi verila. A aby si mi pomohla."

„A ako ti mám pomôcť, Malfoy?"

„Legilimencia," povedal jej jednoducho. „Dostaň sa mi do hlavy a pozri si moje spomienky. Možno tam nájdeš niečo, od čoho by sme sa mohli odraziť, ak ma naozaj niekto očaroval."

„Nikdy som to nerobila," odvetila mu Hermiona, ktorú jeho nápad prekvapil. „A okrem toho, dobre viem, že ťa Snape učil Oklumenciu."

„Mne to nešlo," priznal sa jej Draco.

„Môžeš mi tie spomienky aj tak blokovať," riekla mu.

„Nepoužijem Oklumenciu, ak na mne prevedieš Legilimenciu," prisľúbil jej.

„Prečo by som ti mala veriť, Malfoy?" Predsa len mu musela položiť túto otázku.

„Nerobím to kvôli sebe, Grangerová. Robím to kvôli Scorpiusovi a Rose a aj preto, lebo naozaj chcem zistiť, čo sa v ten večer a v noc stalo. Verím, že ti na tvojej dcére záleží rovnako ako mne na synovi a preto by si mi mala veriť, Grangerová!"

„Nuž ako som ti povedala, nikdy som to nerobila."

„Som si istý, že to zvládneš."

Hermiona sa nadýchla. „Tak dobre, Malfoy," prikývla napokon. „Poďme si pozrieť tvoje spomienky na ten večer." Dodala, aj keď si nebola istá, či to vôbec chce vidieť. Zahŕňalo to všeličo a ona mohla vidieť skutočne rôzne veci a bola si istá, že sa jej to páčiť nebude. Ak však niekto očaroval jej dcéru, tak to potrebuje vedieť, aby si to mohla s dotyčným vybaviť.

Malfoy prikývol, položil svoj prútik na stôl a potom zavrel oči. „Som pripravený."

Hermiona nebola, ale napokon vybrala svoj prútik a namierila ho na Draca Malfoya. „Legilimens!"

***

Draco si nalial pohárik bourbonu a necítil sa vôbec dobre. Sledoval ľudí, ktorí prišli na Manor, aby oslávili narodeniny Luciusa Malfoya vo veľkom štýle. Boli tam rôzni ľudia, niektorých poznal a niektorých ani nie. O niektorých dobre vedel, že len tak-tak unikli Azkabanu po páde lorda Voldemorta. V podstate aj ako on sám, alebo aj ako jeho otec. Oboch ich vykúpila jeho matka, keď Voldemortovi klamala do očí a tak pomohla k jeho porazeniu.

Osadenstvo v dome na Malfoy Manore sa mu ani trocha nepáčilo. Očakával problémy a tak sa odložil prázdny pohárik od alkoholu stranou. Dnes nebolo rozumné piť. Možno bude musieť zasiahnuť a rozhodne bude lepšie, keď bude triezvy.

So slušnosti prehodil pár slov s niektorými ľuďmi, hlavne s Blaisom, s ktorým si mal v podstate vždy, čo povedať. Letmo pozdravil Goyla a Notta. A vo veľkom sa snažil vyhnúť Pansy Parkinsonovej. Chvíľku ľutoval, že Daphne je odcestovaná a on nemohol večer stráviť aspoň v jej prítomnosti. Predsa len mu bola zo všetkých jeho spolužiakov najbližšia a to hlavne skrz Astoriu.

Astoria.

Znova mu tak šialene chýbala.

Keby si tu len bola, Astoria...

Ale Astoria už bola niekoľko rokov mŕtva. Dracov pohľad zablúdil k synovi. Usmieval sa na pekné ryšavé dievča a hoci by Draco pri ňom rád videl hocijakú inú, nemohol si nevšimnúť, aký je Scorpius v prítomnosti toho dievčaťa šťastný. Celý žiaril a niečo jej rozprával. Ona sa smiala a potom ju vyzval do tanca.

Draco ich dlhú dobu sledoval. Mal nutkanie sa usmiať, ale nakoniec to potlačil. Želal si, aby bol jeho syn šťastný, skutočne šťastný. Viac šťastný ako bol on s Astoriou. Pretože jeho syn si to zaslúžil. Bol to úžasný chlapec a vyrastal z neho skutočne skvelý mladý muž. Draco vedel, že to v živote ďaleko dotiahne, pretože chlapec bol celá jeho matka. Iba výzor zdedil po ňom. Scorpius mal to najčistejšie srdce na svete a on nechcel, aby mu niekedy niekto ublížil.

Po smrti Astorie sa ich vzťah podstatne zhoršil, pretože Draco upadal do hrozných depresií ako tesne po vojne. Bez Astorie všetko prestávalo dávať zmysel a hoci vedel, že jeho zmyslom života by mal byť jeho syn, akosi bez nej nič nefungovalo. Vedel, že by sa na neho hnevala, žeby sotva bola pyšná, ale on ju toľko miloval, že jednoducho nedokázal existovať. Bola svetlom, nádejou, láskou, bola všetkým...

„Krásna oslava, však?" Prisadol si k nemu ten otravný hmyz.

Draco vyvrátil pohľad. „Prišiel si kaziť vzduch?" spýtal sa Angelusa.

Angelus sa na neho uškrnul a pokrútil hlavou. „Očividne je tvoj večer celý skazený, ako tak na teba pozerám. Už nevládzeš ani len piť, to je vážne smutné."

„Nemám chuť sa s tebou zhovárať," povedal mu Draco rázne. „Mohol by si ísť otravovať niekoho iného? Ohurovať bývalých smrťožrútov a vyťahovať od nich informácie o tvojej drahej matke."

„O svojej drahej matke viem toho dosť veľa," odvetil mu Angelus.

„Možno ti niekto odprisahá, že sa o teba tak veľmi chcela starať," uškrnul sa na neho Draco. „Že ťa možno milovala."

„Všetci vieme, že Bellatrix nikoho nemilovala," povedal mu Angelus a v jeho hlase bolo cítiť trpkosť voči vlastnej matke.

„Okrem Temného pána," oponoval mu Draco. „Hoci aj tu by sa dalo polemizovať, či išlo o lásku, alebo posadnutosť. V jej prípade určite o posadnutosť."

Angelus zamrmlal: „Všetci vieme, že láska je slabosť."

„Myslíš?"

„Viem," prikývol Angelus. „Pozri sa, čo urobila s tebou!"

„A čo so mnou urobila?"

„Zničila ťa."

Draco pokrútil hlavou. „Vieš, Angelus, možno niekedy prídeš na to, že láska rozhodne slabosť nie je. Dlhé roky som si myslel to isté, čo ty. Ale nie. Láska ma nezničila. To, že Astoria vošla do môjho života, bolo to najlepšie, čo sa v živote stalo. Láska mi ukázala, že napriek všetkému, čo som prežil a napriek tomu všetkému zlému, čo som si o sebe myslel, som mohol byť šťastný. Ona vo mňa verila. S ňou bol môj život úplne v poriadku."

„Ale už nikdy v poriadku nebude," doplnil ho Angelus.

„Nebude," prikývol hlavou Draco, lebo to bola pravda. Vôbec netušil, prečo mu to všetko hovorí. Zrejme sa len snažil obhájiť svoju lásku k Astorii. Pretože ona dokázala nemožné. Urobila z neho iného človeka, avšak jej smrťou sa zase vracal do starých koľají, hoci sa za to nenávidel. „Ale nikdy by som neľutoval, že sa to stalo. Roky s Astoriou boli najkrajšie roky v mojom živote a áno, máš pravdu, môj život už v poriadku nikdy nebude!"

Následne sa pohol od Angelusa preč a vyšiel hore schodmi. Utiahol sa do svojej izby, pretože už mal tej oslavy plné zuby. Nechcel myslieť na Angelusa a ani na svoju rodinu. Hľadel von oknom, myslel na Astoriu...

A zrazu ostalo v jeho mysli prázdno. Čierna tma.

***

Keď sa ráno Draco prebudil, v okamihu cítil, že sa niečo deje. Otočil hlavu a nemohol uveriť tomu, čo sa deje.

Ležala vedľa neho, ešte spala. Ryšavé vlasy boli takmer po celom zelenom vankúši. Bola nahá a on bol nahý tiež. Takmer vykríkol.

Čo to, do pekla...?

Nepamätal si. Zavrel oči, naozaj silno, snažil sa spomenúť si, prečo je v jeho posteli, ale nedokázal si vybaviť nič viac ako len rozhovor s Angelusom a prekliate Luciusove narodeniny.

Nie, toto nemohla byť pravda.

Hocijaká iná, ale nie ona.

Ona nemôže ležať nahá v jeho posteli, proste nemôže!

Zrazu sa pretočila, otvorila oči a keď ho zbadala, vykríkla.

„Psst!" priložil jej ruku na ústa. „Prosím ťa, nekrič. Zobudíš ich..."

Zmätene na neho hľadela a potom si všimla, že je nahá. Pritiahla si prikrývku čo najviac k tvári a on sňal svoju ruku z jej úst. „Netuším, ako sa to stalo. Nič si nepamätám," povedal jej okamžite.

Stále na neho hľadela, v tvári bola červená, netušil, či od zlosti, alebo od hanby. Potiahla nosom a zavrela oči. „Ani ja si nepamätám...," šepla.

„Prisahám, že by som ťa nikdy..."

„Prečo si nič nepamätám!" hnevala sa a udrela päsťou do postele. „Chcela som sa rozlúčiť so Scorpiusom, pretože ma Lucy už ťahala domov a viac si nepamätám..."

„Upokoj sa," žiadal ju.

Ale ona sa sotva upokojila. Vstala z postele, zbierala zo zeme svoje oblečenie, pričom veľmi plakala. Nepozerala sa na neho. Zatvorila sa v kúpeľni na niekoľko minút a určite tam zúfalo plakala.

Draco sa snažil spomenúť si. Nie, určite tomu dievčaťu neublížil. Nemohol byť predsa. Taký nebol. A takisto nemohol mať okno kvôli alkoholu. Takmer nič nepil a keby aj bol opitý, nevyspal by sa s ňou. V opitosti sa mu ponúkalo mnoho žien a on aj tak mal isté zábrany. Dokonca raz aj voči Daphne, keď ho opitá zvádzala. Aj on mal vtedy vypité a dokázal ju odmietnuť. Samozrejme, že ráno bola za to vďačná.

Nič si nepamätal. Mal v mysli úplnú tmu.

Vyšla z kúpeľne, kompletne oblečená a tvár mala bledú a oči úplne červené. „Ako..., ako sa to mohlo stať?" spýtala sa ho.

„Neviem," pokrútil hlavou. „Mrzí ma to, Rose..."

„Ja som to nemohla urobiť, nie, nemohla," rozplakala sa znova. „Milujem Scorpiusa, ja..."

„Neviem, čo na to povedať. Neviem si predstaviť v akom vesmíre by som strávil noc s tebou."

„Očividne v tomto," odvetila. „Čo budeme teraz robiť?"

„Scorpius to nesmie vedieť!" povedal jej rázne.

„Scorpius," vyslovila jeho meno a znova sa rozplakala. „Nedokážem s tým žiť, ja..."

„Naozaj si nepamätáš? Nič viac?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Ale ja som vôbec nič nepila, pán Malfoy. Prisahám, že nie. Ja som..." klesla na zem a rozplakala sa.

Draco vstal z postele a podišiel k nej. Pomohol jej späť na nohy a usadil ju na posteľ. „Tiež som nič nepil, Rose. Ako je možné, že si nič nepamätáme?"

Pokrútila hlavou a stále plakala. „Musím ísť preč."

„Áno, to je dobrý nápad," prikývol.

„Musím ísť domov," zopakovala a potom si utrela slzy rukami. „Okamžite."

„Ešte je veľmi skoro, nikto nebude hore, odprevadím ťa k dverám."

„Nemusíte," odvetila mu.

„Rose, toto sa nikdy nestalo, dobre?"

„Kiežby to bola pravda..."

„Kiežby," prikývol Draco a potom otvoril dvere na svojej izbe. Pozrel sa na chodbu a prikývol. „Poď, rýchlo..."

Rose to nemusel viackrát hovoriť, okamžite vyletela z jeho izby a zbehla dole schody. Sledoval ju zo schodiska. Otvorila dvere a vyšla von. Potom ich za sebou zatvorila a už jej nebolo.

Draco nemal ani len poňatia, čo sa to stalo.

***

Hermiona stála oproti Dracovi Malfoyvi a spýtavo na neho hľadela. „To je všetko?"

„To je všetko," povedal jej.

„Bola tam tma, akoby tá spomienka neexistovala," riekla mu.

„Áno, ja viem," prikývol.

Hermiona prikývla. Ešte stále mala pred očami Rose, ktorá bola zmätená a šokovaná z toho, keď sa ráno prebudila po boku Draca Malfoya. Hermione bolo ľúto, keď ju videla toľko plakať, že sama mala slzy na krajíčku.

„Čo si myslíš?" spýtal sa jej Malfoy. „Myslíš si, že nás niekto očaroval?"

„Vyzerá to tak. Ak to nie je tvoja hra, Malfoy!"

„Prečo by som to robil?"

„Ja neviem," povedala a pokrútila hlavou.

„Nevšimla si si niečo čudné?"

„Jediné čudné bolo počúvať ťa, ako Angelusovi radíš o láske," odsekla mu.

„Myslím to vážne, Grangerová!"

„Nevšimla, ale okrem Angelusa a Blaisa si sa v ten večer poriadne s nikým rozprával," vravela mu Hermiona. „Robí to z nich podozrivých?"

„Z Angelusa určite!"

„Pozri, Malfoy, viem, že svojho brata nemáš rád a áno mal by motív, ale nemôžeš na neho ukazovať prstom neustále," riekla mu Hermiona vážne. „Možno nemôže za všetko zlo."

„A možno môže!"

„To nepopieram," prikývla. „Čo chceš s tým robiť?"

„Vytiahnem to z neho, aj keby som ho mal zabiť!" povedal jej Malfoy vážne a potom otvoril svoje vchodové dvere. „Ďakujem za všetko, Grangerová. Skús podrobiť Rose tomuto istému. Možno v jej spomienkach niečo nájdeš."

„Neviem, či chcem na svojej dcére praktizovať Legilimenciu," povedala mu Hermiona.

„Navrhni jej to a uvidíš, či bude súhlasiť."

„Dobre," prikývla.

„Dám ti vedieť, keď si pohovorím s bratom," ubezpečil ju. „Aj ty mi daj vedieť, keby si niečo zistila zo spomienok, Rose. Je to pre mňa dôležité."

Hermiona si stále nebola istá, či mu môže veriť. Mohol spomienky upraviť, blokovať ich, len aby ju získal na svoju stranu a ona nebola taká naivná, aby mu teraz na všetko skočila. Bude musieť Rose presvedčiť, aby sa mohla pozrieť aj na jej spomienky.

Nevedela, čomu môže a čomu nemôže veriť. Netušila, ako sa dostali do tejto nočnej mory. Akoby toho už neniesla na ramenách dosť. Pozrela sa na Malfoya a vybavila si, čo všetko sa medzi nimi odohralo v tomto byte a potom si uvedomila, že strávil noc aj s jej vlastnou dcérou. Bolo jej z toho na vracanie. Bez pozdravu opustila jeho byt. Vyšla na ulicu. Nedokázala sa ani len premiestniť. Potrebovala vzduch. A hlavne potrebovala, aby jej niekto povedal, že nič z toho nie je pravda.

Jej vnuk predsa nemôže byť syn Draca Malfoya. Jednoducho nemôže. 

Pozn. autorky:

Vitajte pri novej kapitole, kde sme nazreli do hlavy Draca Malfoya počas inkriminovanej noci. Stanú sa s Hermiony a Draca spojenci, aby sa to všetko vyriešilo?