Posledné slová, ktoré Rose povedala, sa niesli súdnou sieňou. Sledovala ako Scorpiusovi zamrzla tvár a nebol schopný slová. Jeho teta Daphne ho stihla chytiť za rameno. A potom začula hrozný krik.

„ZABIJEM ŤA, JA ŤA ZABIJEM, MALFOY!" Išlo samozrejme o krik jej otca Rona. Z ničoho nič sa vyrútil zo sedadiel a nikto ho nestihol zastaviť. Vytiahol prútik, ale v sekunde keď šiel vysloviť kliatbu, mu prútik vyletel z ruky a ďalšie kúzlo ho potiahlo za členok a on spadol na zem.

Hermiona držala v ruke jeho prútik a utekala k nemu, aby ho zastavila, nechcela, aby sa vrhol na Malfoya. Pozrela sa na Harryho, akoby od neho žiadala pomoc, ale jeho tvár bola kamenná ako všetkých ostatných.

Rose sa rozplakala.

Scorpiusova tvár bola úplne biela, ale vrátila sa mu reč. „O čo to tu rozprávaš, Rose?"

„Je to pravda, Scorpius," šepla smutne.

„Toto pojednávanie sa odročuje!" prehlásil sudca. „Do týždňa žiadam vykonanie testov otcovstva, aby sme mohli pokračovať! Opustite moju súdnu sieň!" A sám vstal a odišiel ako prvý zo súdnej siene.

Rose sa nemohla hýbať. Scorpius niečo kričal na svojho otca. Jej otec kričal na Draca Malfoya. Jej mama kričala na otca, aby bol ticho. Rose sa z toho krútila hlava a nakoniec vstala a pobrala sa k rodičom.

„Vysvetlím to," šepla. „Ale nie tu."

„To si píš, že to vysvetlíš!" zamračil sa na ňu otec. „A nechytaj sa ma!" Odtisol ju od seba. „Moja dcéra a ten všivavý kretén!"

„Ron, drž už hubu, do čerta!" nadávala mu Hermiona. Prišiel jej pomôcť strýko George, ktorý držal Rona za rameno, aby sa nevyrútil na Draca Malfoya, ktorý bol práve na ceste preč zo súdnej siene.

Zastavil sa pri nich a pozrel sa na všetkých. „Nerobme tu scény," povedal im.

„Neposmievaj sa, Malfoy," žiadal ho strýko George.

„Ja sa neposmievam, Weasley," odvetil mu Draco Malfoy. „Rose vám to vysvetlí, však Rose?" pozrel sa na ňu.

Slabo prikývla. „Áno, ale nie tu."

Draco Malfoy bez ďalších uštipačných poznámok opustil súdnu sieň a ona mu bola za to vďačná. Scorpiusa museli teta Daphne a Surreya doslova odtiahnuť zo súdnej siene. Hromžil, nadával na Rose i otca, ale ona ho sotva vnímala.

„Poďme, prosím, domov," žiadala Rose svoju matku. „Prosím."

„Áno, poďme," prikývla Hermiona a pozrela sa nešťastne na Rose. „Musíš nám to celé vysvetliť, Rose, pretože nech sa to snažím nejako pochopiť, ja proste..."

„Vysvetlím," prikývla a zotrela si slzy. „Len prosím, poďme domov, prosím... Tati, prosím..."

Ron sa konečne upokojil a prikývol. „Dúfam, že tvoje vysvetlenie bude normálne, Rose, pretože v tejto chvíli sa za teba neskutočne hanbím!"

„Tati..."

„Sklapni, Rose!"

„FAKT DRŽ UŽ HUBU, RON!" kričal na neho George a konečne ho pustil. Objal Rose okolo pliec a vyviedol ju von zo súdnej siene.

***

Scorpius tomu nemohol uveriť. Na pár týždňov si myslel, že má syna. Že má úžasného syna, s ktorým si toľko rozumie, s ktorým sa môže hrať a blázniť. A zrazu to všetko bolo preč.

Ten chlapec mohol byť jeho brat.

Môj brat...

Hromžil a nadával. Pobral sa do záhrady, kde kopal do kôry veľkého stromu a do očí sa mu tisli slzy.

Môj vlastný otec a moja... moja Rose...

Ako len mohli? Ako mu mohli niečo také príšerne urobiť? Cítil sa taký zradený a zranený ako už dávno nie. Napínalo ho na vracanie z predstavy svojho otca a Rose v posteli.

„Scorpius..."

„Vypadni!"

„Scorpius," oslovil ho znova otec. „Chcem ti to vysvetliť!"

„Nezaujíma ma to, otec!" skríkol na neho Scorpius a pozrel sa na neho. Jeho otec mal nečitateľný výraz tvár. Vyzeral zvláštne, čudne a Scorpius aj tak nič nechcel počuť. „Seriem na tvoje vysvetlenie, otec!"

„Celé tie roky ma to príšerne mrzí," povedal mu otec. Zrejme sa rozhodol, že mu to aj tak povie, aj keď to bolo Scorpiusovi úplne jedno. Jeho otec spal s Rose. Na to nemohlo byť vysvetlenie, ktoré by mu uľavilo od bolesti. „Ale pravda je, že si nič z toho nepamätám. Pamätám si iba ráno, keď som sa prebral a pri mne bola ona... Rose..."

„Iste, otec," odvetil mu sarkasticky Scorpius.

„Myslím to vážne, Scorpius," pokračoval ďalej Draco Malfoy, tónom akým so Scorpiusom ešte nikdy nehovoril. „Pamätáš si tú oslavu tvojho starkého? Bola to veľká oslava. Bolo tu mnoho ľudí. Pozval si vtedy aj Rose a myslím, že tu bola aj so svojou sesternicou. V ten večer som toho moc nepil. Akosi som nemal chuť..."

„A to ti mám veriť?" spýtal sa Scorpius a pretočil očami.

„Bol to čudný večer," prikývol otec. „Naozaj som mal asi len jeden pohárik bourbonu a viac si nepamätám. Ráno som sa prebral a pri mne bola Rose. Nedokážem ten obraz vymazať zo svojej mysle."

„Choď do riti!" skríkol na neho Scorpius. „Sexoval si s mojou frajerkou!"

„Mrzí ma to, Scorpius, len chcem, aby si vedel ešte jednu vec. Ani Rose si nič viac nepamätala. Rovnako ako mňa ju prekvapilo, keď sa prebrala," riekol mu otec. „Pár dní potom sa s tebou rozišla a odišla."

„A ja vám mám obom uveriť, že si to nepamätáte, áno? Čo sa tým zmení? Spali ste spolu a Aries môže byť tvoj syn. Celý čas si to vedel, však?"

„O Ariesovi? Áno, vedel som o ňom," prikývol otec. „Jeden známy Rose videl v Los Angeles a napísal mi o tom. Vedel som, že má dieťa a myslel som si, že sa nikdy nevráti a to práve z dôvodu, že netuší, kto z nás dvoch je jeho otec. Ale ona sa vrátila..."

„Všetko zničila! Akýkoľvek rešpekt, ktorý som k nej ešte pociťoval!"

„Nebola to jej vina," pokrútil Draco hlavou.

„Nezastávaj sa jej!"

„Viem, že si veľmi nahnevaný, Scorpius a vôbec sa ti nedivím. Len som ti chcel povedať, ako to celé bolo. Vybavím tie testy DNA a potom sa uvidí. Budeme dúfať, že Aries je tvoj syn," vravel mu otec. „Pretože si to obaja zaslúžite. Ty budeš skvelý otec, Scorpius."

„Nechaj ma už, prosím," zaúpel Scorpius. „Vypadni!"

Jeho otec prikývol a potom sa vrátil do domu. Scorpius znova kopol do stromu a zanadával. Otcovo vysvetlenie mu nič nedalo. Čo ho potom, že si to on ani Rose nepamätajú, to predsa neznamená, že sa to nestalo.

Naplo ho znova na vracanie, keď si ich predstavil spolu v posteli. Ako mu to mohli urobiť? Vtedy by Rose zniesol prvé aj posledné. Miloval ju. A aká silná bola jej láska? Ľahla do postele s jeho otcom.

Nechutné...

***

Rose sa s rodičmi a Hugom vrátili domov. Všetci ostatní odišli, aby ich nechali samých. Teta Ginny síce chcela ostať, ale Hermiona ju vyviedla von. Toto museli riešiť ako úzka rodina a hoci Hermiona vedela, že Ginny len chcela pomôcť, požiadala ju, aby odišla.

„Rose," oslovil ju Hugo. „Donesiem ti vodu?"

„Áno, ďakujem," prikývla Rose a klesla na sedačku.

Otec sa posadil do kresla a mama do druhého. Hugo sa o chvíľku vrátil a podal sestre pohár s vodou. Rose sa napila a potom im všetko povedala.

„Stalo sa to na oslave narodenín Luciusa Malfoya," začala Rose. „Scorpius ma tam vtedy pozval. Boli sme tam aj s Lucy. Bolo tam veľmi veľa ľudí, všade veľa jedla, alkoholu a celkovo to bola taká čudná oslava. Takmer nikoho som nepoznala. Možno okrem Angelusa Malfoya a Andromedy. Prisahám, že som sa alkoholu ani nedotkla, naozaj nie... a potom ráno som sa prebrala nahá vedľa Draca Malfoya..."

„Rose!" Hermiona vykríkla. „On ťa..., on..."

„Nie!" Rose rázne pokrútila hlavou. „Nie, mami, to naozaj nie! Ja som si nič nepamätala, naozaj vôbec nič a už vôbec nie to, ako som sa dostala do jeho izby. A on si to nepamätal tiež. Bolo to príšerne. Vyzeral dosť zničene z toho všetkého."

„On si nič nepamätal, lebo bol isto na mol, ako vždy!" zamračila sa mama.

„Nie, mami, nebol," zastala sa ho znova Rose. „Povedal mi, že mal iba jeden pohár nejakej whisky, že inak vôbec nepil, pretože sa mu nepáčilo osadenstvo v dome. Vraj tam bolo veľa bývalých smrťožrútov a on sa bál, že by musel zasiahnuť, keby niečo. Preto vôbec nepil. Napriek tomu si ani jeden z nás nič nepamätal. Dohodli sme sa, že to nikomu nepovieme. Lenže ja som nemohla ďalej byť so Scorpiusom. Rozišla som sa s ním a chcela som vypadnúť a ďalej to už poznáte... zistila som, že som tehotná a preto som sa nechcela vrátiť nikdy. Pretože som nevedela, ja som nevedela..."

„...či syn je Aries," doplnil ju Hugo. „Chápeme..."

„Áno, preto," prikývla Rose smutne. „Vždy som však dúfala, že je Scorpiusov."

„Možno je," chlácholil ju Hugo a pobozkal ju do vlasov. „Vyzerá viac ako Scorpius, než ako Draco Malfoy," dodal.

„Dozvieme sa to čoskoro," povedala Hermiona.

„Preto som to nikomu nepovedala," pokračovala Rose. „Okrem Lucy. Ona od začiatku vedela o všetkom. Povedala mi, že som sa jej na tej oslave vyparila chvíľku potom, ako sme sa dohodli, že odchádzame. Ale keďže ma nikde nevidela a Scorpiusa tiež nie, tak usúdila, že sme niekde sami a rozhodla sa odísť. Netušila, že nie som so Scorpiusom."

„Rose, znie to celé čudne," zhodnotila mama.

„Viem," prikývla Rose nešťastne.

„Nie, nechápeš," pokrútila hlavou. „Uvedomuješ si, že ťa mohol prekliať?"

„Kto?"

„Malfoy, kto iný!" ozval sa konečne otec. „Zabijem ho! Prisahám, že ho zabijem!"

„Ron, dosť!" skríkla na neho znova Hermiona. „To nevieme, či to bol Malfoy. A prestaň s týmito trápnymi rečami. Všetci vieme, že ho nezabiješ."

„Zabil by som ho, keby si mi vrátila prútik..."

„Nevrátim ti to a prestaň. Je to veľmi vážna situácia. Nepočul si, čo povedala tvoja dcéra. Ten dom bol vtedy plný bývalých smrťožrútov. Nemusíš zo všetkého viniť Malfoya. Niekto ich mohol prekliať oboch..."

„A čo by z toho ten niekto mal?" spýtal sa Ron a nadvihol obočie.

„Neviem," pokrútila hlavou.

„Hermiona, prosím ťa... Malfoy využil situáciu, to je celé... a zneužil moju dcéru. A mne je z toho pekne zle. Moja dcéra a môj najhorší nepriateľ. Čo môže byť ešte horšie, čo?" pýtal sa a mračil sa na dcéru i na jej matku.

„Veľa iných vecí," poznamenala Hermiona a potom odišla do kuchyne. Ron sa pobral do záhrady a Hugo si prisadol k Rose.

„Ty mi veríš?"

„Jasne, že ti verím," prikývol Hugo. „Hádam by si dobrovoľne nemala pomer so Scorpovým otcom. To by sa nepodobalo na moju Rose..."

„Myslíš, že má mama pravdu? Nikdy mi nenapadlo myslieť si, že ma mohol niekto prekliať," vravela mu Rose.

„Možno má," prikývol Hugo.

„Scorpius mi to nikdy neodpustí..."

„Ja len dúfam, že Aries je jeho syn," povedal jej Hugo. „To by ho obmäkčilo a okrem toho už si Ariesovi povedala, že on je jeho otec."

„Nikdy som nevyslovila, že je Scorpius jeho otec," uviedla na pravú mieru Rose. „Ale máš pravdu, Ariesovi som to nejako naznačila a neviem, čo urobím, ak to nebude pravda. Musela som to však celé povedať, pretože som sa bála, že mi ho vezmú..."

„Vezmú ti ho len cez moju mŕtvolu, Rose," prisľúbil jej Hugo a potom staršiu sestru objal.

„Scorpiusa som dnes navždy stratila," povedala nešťastne.

„Zlatko," Hugo ju pohladil po líci a chcel jej niečo povedať, ale nakoniec zatvoril ústa.

„Pokojne to povedz, Hugo, povedz, že som ho stratila už dávno. Ja viem, že je ženatý, ale mohla som mať sny, no nie? Že raz budeme rodina. Aries, on a ja..., ale teraz to už nejde a vôbec to nepôjde, ak Aries jeho syn nebude, ja viem..."

„Mrzí ma to, Rose," šepol jej Hugo a potom ju znova objal.

***

Draco sa vrátil do svojej izby. Sadol si na posteľ a z pod vankúša vytiahol fotografiu Astorie. Prešiel po nej prstom a šepol. „Mrzí ma to, láska. Keby si tu len vtedy bola..., nikdy by sa nič také nestalo. Odpusť mi, láska..."

„Draco!" Daphne vošla do jeho izby a on nestihol schovať fotografiu. Všimla si ju a zostala stáť na mieste.

„Daphne, chcem byť sám..."

„Toto bol ten dôvod, však?"

„Aký dôvod, Daphne?"

„Pre toto si sa správal ku Scorpiusovi tak odporne! Výčitky, však?"

„Daphne, nekrič," požiadal ju Draco a potom prikývol. „Ale áno, máš pravdu. Nemohol som sa synovi dívať do očí, ale prisahám ti, že to ľutujem každý jeden deň."

„Astoria by bola z teba veľmi sklamaná..., ako si mohol, Draco? Bola to Scorpiusova láska, jeho priateľka a on ju miloval ako nikoho nie. Ani Surreyu toľko nemiluje a TY TO DOBRE VIEŠ!" vyčítala mu Daphne.

„Viem," prikývol Draco. Vždy to vedel. Scorpius nikdy nezabudol na Rose Weasleyovú a vždy ju miloval. Dokonca si bol istý, že ju miluje ešte aj teraz, keď už bol ženatý s inou ženou. Pozrel sa na Daphne a povedal jej všetko, čo sa toho večera stalo. Presne tak isto, ako to povedal Scorpiusovi.

Daphne si sadla na kraj jeho postele. „Nič si nepamätáš?"

„Nie, nič," prikývol.

„Smutné," povedala. „Nebola som na tej oslave," spomínala si. „Ale to nikoho neospravedlňuje."

„Nenávidím sa za to, Daphne," povedal jej Draco úprimne. Počúvala ho a hoci sa na neho stále mračila, neodišla. Sedela tam a očividne sa pokúšala nájsť nejako vysvetlenie. „Viem, že Astoria by sotva na mňa bola pyšná."

„Je to hrozne, Draco a iba dúfajme, že ten chlapec nie je tvoj syn..."

„Ja ani nechcem, aby bol môj syn... Ja mám iba jedného syna. Syna s Astoriou..."

„Astoria," Daphne vyslovila jej meno s veľkou dávkou lásky a rešpektu a pozrela sa do Dracovych rúk, v ktorých naďalej zvieral jej fotografiu. Usmievala sa na nej a bola tam taká krásna. „Ona bola úžasná."

„Najlepšia na svete," prikývol Draco. „Ona bola svetlo v temnote, ona bola všetkým. Mojím všetkým. Nikdy som nikoho nemiloval tak, ako ju a nikdy nebudem. Bez nej nikdy nič nemalo zmysel..."

„Nemalo..."

„Nechcel som nikdy zničiť jej pamiatku a už vôbec som nechcel nikdy ublížiť nášmu synovi. Ale urobil som to a nikdy si to neprestanem vyčítať," riekol jej Draco. „Celé tie roky som s tým musel žiť. Bol som vinný za jeho nešťastie, za jeho sklamanie sa v láske..., ja som to tak neuveriteľne posral!"

„Och, máš pravdu, nebudem sa s tebou hádať," prikývla Daphne, ale potom ho chytila za ruku. „Aj mne Astoria chýba, každý jeden deň. Tiež som taká, aká som iba vďaka nej. Ona je stále tu. Neustále cítim jej prítomnosť a mal by si ju cítiť aj ty. Verím, že nám pomôže vyriešiť toto všetko."

„To sa nedá vyriešiť, Daphne."

„Všetko sa dá vyriešiť," povedala mu Daphne.

„Astoria by to povedala tiež," prikývol Draco.

„Bude to veľmi ťažké, Draco, aby si dal dokopy svoj vzťah so Scorpiusom. A možno tu Astoria nie je. Ona by verila, že to zvládneš, totižto..., ale ja v to verím tiež. Verím v teba, Draco Malfoy, aj keď si totálny idiot a kretén. Kvôli Astorii to ale všetko do poriadku dáš. A teraz sa ešte raz vráťme k tomu večeru, niečo mi na tom nesedí..."

„Čo ti na tom nesedí?"

„Ani jeden si nič nepamätáte. Pochybujem, že bola Rose opitá a vliezla ti len tak do postele a ty si využil situáciu. To nie je tvoj štýl, Draco Malfoy, ani keby si bol ozaj na mol," uškrnula sa na neho. „To predsa obaja vieme." Začervenala sa.

„Daphne, ja..."

„To je jedno," pokrútila hlavou a usmiala sa. „Draco, podľa mňa je v tom niečo viac. Niekto vás mohol oboch prekliať. Povedal si, že dom bol plný smrťožrútov. Takže, kto z nich ťa neznášal najviac? A kto z nich by mal niečo aj proti Scorpiusovi? Aby zabil dve muchy jednou ranou? Alebo to môže byť niekto, kto chcel ublížiť dvom členom Zlatého tria, hm?" spýtala sa ho.

Pozn. autorky:

Tak, čo si myslíte vy? Majú Hermiona a Daphne pravdu, že ich mohol niekto prekliať? A kto?

Milujem Daphne <3 aj vy?