Rose vošla do svojej starej dievčenskej izby. Aries spal na sedačke, ktorú tam mala a na ňu čakala jej posteľ.

Izba vyzerala, ako keď ju opustila – jej veľká posteľ, pod oknom stôl, naľavo od postele skriňa s množstvo jej šiat z dôb, kedy ešte chodievala do školy, sedačka v rohu, v ktorej rada sedávala a čítala si, a samozrejme knihovnička s množstvom jej obľúbených kníh. Jej mama určite každý týždeň v izbe utierala prach, ako to mala vo zvyku. Po muklovsky, lebo z nejakého dôvodu rada upratovala. Za to Rose ani náhodou. To zrejme zdedila po otcovi, lebo ten ako náhle mal niečo upratať, veľmi rýchlo to urobil svojím spôsobom a vybral hneď prútik. Vďaka kúzlu to mal urobené za pár sekúnd. Ale mama bola iná.

Rose sa veľmi nemohla rozhliadnuť, čo všetko presne tu nechala, lebo bola tma a ona nechcela zobudiť syna. Pred tým než ho uspala, si vybrala z kufra pyžamo, po ktorom teraz siahla, aby sa mohla prezliecť.

Cítila sa smutne. Dopredu vedela, že to s rodičmi bude ťažké a iba horko-ťažko (ak niekedy vôbec) jej odpustia fakt, že im zatajila Ariesa. Nuž ona tak nutne potrebovala vtedy odísť. Keby im povedala, že je tehotná, nedovolili by jej to. Ostala by tu a musela by čeliť všetkému, čo kedy vykonala. Rose si dobre uvedomovala, že pred všetkým ušla. Mala však vtedy iba osemnásť rokov a nevidela iné východisko. Okrem toho bola presvedčená, že teraz, hoci mala o pár rokov viac, by ušla rovnako.

V LA bolo všetko iné, jednoduchšie. Nikto ju nekontroloval a ona mohla dať svoj život ako tak dokopy. Pomohlo jej narodenie synčeka, lebo sa necítila taká sama a mala sa o koho starať. Strýko Percy, teta Audrey a sesternice Molly a Lucy jej boli veľmi nápomocní. Pravda bola, že bez nich by asi bola veľmi stratená. Všetci jej museli sľúbiť, že o Ariesovi nič nepovedia a všetci to dodržali.

V skutočnosti Rose nechcela nikomu ublížiť. Iba chcela chrániť svojho syna a seba.

Boli dni, kedy ľutovala, že odišla.

Boli dni, kedy mala sto chutí poslať mame správu, aby prišla.

Boli dni, kedy sa chcela nutne vrátiť domov.

A potom tu boli také dni, kedy neľutovala nič, kedy jej nikto nechýbal a keby bola rada, že odišla a rozhodla sa vychovávať svojho syna sama. Pretože on bol jej všetkým.

Len jej pár mesiacov trvalo, kým si to uvedomila. Najprv ju zistenie, že je tehotná neskutočne vydesilo a nevedela, čo má robiť. Potom si uvedomila, že si dieťa určite chce nechať, aj keď nikdy nečakala, že by mohlo prísť tak skoro. Áno, Rose vždy chcela najprv kariéru a potom rodinu, ale človek mieni a život mení. To presne sa jej stalo. Nikdy by jej však jej srdce nedovolilo, aby sa dieťatka vzdala. Preto obetovala svoju kariéru, viac menej aj svoj súkromný život a jednoducho prijala fakt, že teraz bude zodpovedná za toho malého človiečika, čo rastie v jej vnútri.

Neuveriteľne sa toho bála už počas tehotenstva. A strach mala stále. Jej srdce mu dokonalo patrilo a ona niektoré noci dokázala iba pozerať na neho ako pokojne spí a žiadala vyššie sily, aby bol jej syn vždy taký veselý a šťastný chlapec. Aby nikdy netrpel a aby mu nikdy nič nechýbalo.

Nuž niečo mu chýbalo a čím bol starší, tým častejšie sa začal vypytovať na svojho otca. Keď sa to stalo prvýkrát, Rose ostala zaskočená a nevedela ako reagovať. Povedala mu, že sa o tom porozprávajú, keď bude starší. A Aries to pravidelne skúšal, či už starší je.

Rose si nebola istá, či na pravdu bude niekedy starý dosť. A ona rovnako.

Pomyslela na Scorpiusa a na to, čo jej mama povedala. Oženil sa pred rokom a pravda bola, že ona nevedela, čo vôbec cíti. Milovala ho ešte? Žiarlila, že sa oženil s inou ženou?

A čo Scorpius? Myslí niekedy na ňu ešte? Spomenie si vôbec na jej meno, alebo ju pochoval so spomienkami niekde do hĺbky seba samého a svoje srdce otvoril novej láske?

Rose mala toľko otázok na samú seba, na ktoré nevedela odpovedať a rovnaké množstvo otázok mala aj na Scorpiusa.

Teraz bola doma a šanca, že sa s ním znova stretne bola vysoká. Nuž nebola na to pripravená.

Bude vôbec niekedy?

***

„Si v poriadku?" Surreya si ľahla ku Scorpiusovi do postele a pobozkala ho na líce. „Zdáš sa mi smutný."

„Pohádal som sa s otcom, respektíve sme si vymenili len pár slov a tie neboli práve najlepšie," odvetil jej Scorpius.

Surreya smutne prikývla. Vedela, že jej svokor má ťažkú povahu a videla, že Scorpius tým trpí, ale nevedela, ako ich vzťahu pomôcť. Nemohla predsa len tak nakráčať za svojím svokrom a povedať mu, čo si o ňom skutočne myslí. Veľa dobrých vecí si o ňom nemyslela. Niekedy poriadne neverila Scorpiusovým slovám, keď jej rozprával historky zo svojho detstva, kde sa Draco Malfoy javil ako ukážkový otec a naozaj veľmi milý človek. Keby Scorpiusa dobre nepoznala, myslela by si, že si to vymýšľala, alebo idealizuje. „Je mi to ľúto, Scorpius."

„Čo už," povzdychol si, „nemal by som to brať tak osobne. Nechápem, prečo som si celé tie roky nezvykol na to, ako sa správa."

„Pretože taký nebol vždy," odvetila mu Surreya a zložila si hlavu na jeho hrudi. „A ty by si bol rád, keby znova bol takým otcom, ako si pamätáš."

„To by sa musela vrátiť mama a to je nereálne, lebo zomrela."

„Možno by sme naozaj mali pouvažovať nad tým, že budeme bývať sami," načrtla znova túto tému. „Keby ste sa otcom videli po menej, možno by vám to obom prospelo."

„Možno," prikývol a pobozkal ju do vlasov. „Nuž neviem."

„Nerada ťa vidím smutného, Scorp," odvetila mu, zodvihla hlavu a pozerala sa mu do očí. „Potom som z toho smutná aj ja," dodala.

„Nechcem, aby si bola smutná, Su," pohladil ju po líci.

„Tak nebuď ani ty, prosím," žmurkla na neho a potom ho pobozkala na pery. Pritúlila sa k nemu ešte bližšie. „Mysli na to, že ty raz budeš najlepší otec na svete."

„Myslíš?"

„Som o tom presvedčená," usmiala sa na neho.

„Kiežby sa nám už podarilo mať bábätko, bol by som fakt šťastný," opätoval jej úsmev.

„Aj ja," prikývla. „Snáď sa nám to už čoskoro podarí."

„Prečo sa o to nepokúsiť hneď?" navrhol.

Surreya sa na neho usmiala a nežne prikývla. Scorpius vyhľadal jej pery a pobozkal ju.

***

Draco zakotvil v jednej z krčiem v Šikmej uličke. Mal plné zuby tohto dlhého dňa, plné zuby svojej matky, ktorej sa nepáčilo, že veľa pije a plné zuby toho kreténa Angelusa, ktorého by najradšej zabil, ak by za to nemusel ísť do Azkabanu. Pravda bola, že mal plné zuby celého svojho života.

Vychutnával si chuť bourbonu, keď sa dvere na krčme otvorili a dnu vošla žena v kašmírovom plášti. Všimla si ho a prisadla si k nemu, pretože nikde inde nebolo voľne a on mal celý stôl pre seba. „Zlý deň?" spýtala sa ho.

„Sadla si si na zlé miesto," odvetil jej.

Mávla nad ním rukou a u čašníka si objednala to isté, čo mal Draco. „Je mi to fuk, mám priveľmi zlú náladu, aby ma tvoje urážky rozčuľovali, Malfoy. Prišla som si dať pár pohárikov a pôjdem preč. Ak chceš, zhovárať sa nemusíme."

„S tebou by som sa veru nemal o čom zhovárať, Grangerová," odsekol jej Draco.

„Grangerová-Weasleyová," opravila ho. „Ešte pár mesiacov predpokladám," dodala a vypila ihneď pohárik, ktorý jej čašník doniesol a požiadala ho rovno o ďalšie dva.

„Weaslík ma inú?" zvedavo sa opýtal. Okrem toho sa vyžíval v bolesti iných a pokiaľ išlo o ňu spôsobovalo mu to nesmiernu radosť. Hlavne teraz, keď mal naozaj zlú náladu a mohol si ju na niekom vybiť.

„Možno," mykla plecami. „Nie som si istá, či to chcem vedieť."

„Nehovor mi, že si želáš, aby bol šťastný," zasmial sa Draco.

„Samozrejme, že nie," pokrútila hlavou. „Sú dni kedy ho preklínam a nenávidím. Ale potom si spomeniem, že sme spolu zažili veľa pekného a máme dve deti a... to je jedno, jednoducho neviem. Niekedy uvažujem, v ktorom momente sa môj život takto neskutočne posral. Či to nebolo hneď na začiatku, či som si to celú tú dobu iba nenahovárala, či sme celý ten čas na seba iba nehrali divadielko, hm? Ja proste neviem..."

„Ešte veľa vecí sa v živote poserie," odvetil jej Draco.

„Och, o tom som sa dnes znova presvedčila," prikývla a vypila ďalší pohárik. „A čo tvoj fajnový život?" dodala a uškrnula sa na neho.

„Do toho ťa hovno!"

„Ale no tak, Malfoy, práve som ti povedala niečo z môjho vnútra, skús mi to oplatiť," riekla mu. „Ako sa má tvoj nevlastný brat?" nadhodila zákerne. Spoznal to z jej tónu hlasu.

„Očividne výborne, keď príde ako slepé kura k zrnu, čiže k veľkému dedičstvu, ktoré malo byť moje," zamračil sa Draco.

„Viem si predstaviť, ako nesmierne ťa to štve," vysmievala sa mu. „Prísť o polku dedičstva je asi nepríjemné."

„Čo ty vieš o prachoch, hm? S Weaslíkom ste aj tak žili z výplaty do výplaty, však?" vysmial sa jej rovnako. Vedel, že ich finančné pomery nie sú nič extra. Jej práve dvakrát dobre neplatili za jej nezmyslené výskumy ohľadom domácich škriatkov a hoci bol Weasley auror, každý kto pracoval na Ministerstve mágie vedel, že toto povolanie sa preceňuje.

„A ako sa má Scorpius?" zmenila tému.

„Fajn," odvetil jej.

„Je šťastný?"

„Prečo by nebol?"

„Iba sa pýtam," odvetila mu. „Oženil sa predsa, no nie? Aká je tvoja nevesta?"

„Z veľmi dobrej a čistokrvnej rodiny, Grangerová," odsekol jej Draco.

„Chápem, z toho si určite šťastný. Je určite viac než ideálna pre tvojho syna," uškrnula sa na neho opäť a on mal chuť vypichnúť jej niečím oči.

„A ako bonus k tomu ju Scorpius skutočne miluje a ona jeho," odvetil jej pobavene. „Spokojná?"

„Ak si spokojný ty, Malfoy," mykla plecami. „Pôjdem," dodala a postavila sa zo stoličky. „Uži si pokojný a ničím nerušený večer."

„Áno, ten začne, keď odídeš," prikývol Draco.

Grangerová nad ním pokrútila hlavou a kráčala k baru, aby zaplatila za svoje poháriky. Draco ju sledoval a akosi od nej nemohol odtrhnúť zrak, až kým neodišla. On tam ďalej sedel, čo to popil a keď mu čašník priniesol účet, bolo tam toho menej, ako naozaj vypil.

„Čo to má znamenať?" spýtal sa ho Draco. „Mal som ich viac."

„Tá pekná žena ich za vás pár zaplatila. Vraj na tom finančne nie je tak mizerne, ako si myslíte," odvetil mu čašník.

Draco zúril, mal chuť ju prekliať. Naozaj nechcel nikdy vo svojom živote niečo dlžiť Hermione Grangerovej! Tá mrcha s ním pekne vypiekla. Merlin, ako ju len neznášal. A celú jej prekliatu rodinu.

***

Keď Rose ráno vstala, Aries v izbe nebol. Našla ho v obývačke pri televízore ako pojedal hrianky spoločne s jej otcom. Mamu nikde nevidela. Zrejme ešte nevyšla zo svojej spálne.

„Dobré ráno," pozdravila Rose, pobozkala Ariesa do vláskov.

„Pozrieme si rozprávku, mami?"

„Áno, iste," prikývla a posadila sa na gauč. Aj ona si vzala jednu hrianku.

„Za chvíľku príde Hugo, poslal som mu správu, myslím si, že by nebolo fér, keby sa to nedozvedel medzi prvými," oznámil jej otec.

„Máš pravdu, tati," prikývla. „Kde je mama?"

„V noci sa vrátila neskoro," odvetil jej otec a zamračil sa.

„Ona niekde bola?"

„Áno, počul som ju odísť a vrátila sa až niekedy po tretej," rozprával jej. „Zrejme sa len bola prejsť." Presviedčal sám seba o tejto pravde. Hermiona taká nebývala. Nevyparila sa len tak, ani keď mali veľké problémy. Ronovi sa to vôbec, aleže vôbec nepáčilo.

„Aha," prikývla Rose a nechcela sa o tom ďalej rozprávať. Tiež sa jej to k mame veľmi nehodilo. Zrejme ju správa o vnukovi naozaj poriadne vzala a Rose sa začala cítiť ešte viac mizerne. „Počuj, tati, smiem sa niečo spýtať?"

„Áno," prikývol.

„Vieš s kým sa oženil...? No veď vieš?"

„So Zabiniho dcérou," odvetil jej Ron.

„So Surreyou?"

„Ty ju poznáš?"

„Zo školy," odvetila Rose. „Chodila o dva ročníky nižšie ako my. Priatelili sa vtedy spolu skrz svoje rodiny. Pamätám si, že bola už vtedy naozaj krásna."

„Ty si krajšia," odvetil jej Ron automaticky.

„To hovoríš iba preto, pretože som tvoja dcéra," povedala Rose a usmiala sa na neho za lichôtku.

Ron jej opätoval úsmev a chytil ju za ruku. „Stále k nemu niečo cítiš?"

„Ja ani neviem," odvetila mu Rose úprimne. „Päť rokov som ho nevidela a snažila som sa na neho zabudnúť. Ale ja naozaj neviem, čo sa stane, keď ho znova uvidím. Možno sa moje srdce roztopí a ja budem cítiť to, čo predtým. Naozaj neviem... a čo ty? Ľúbiš ešte mamu?"

„Ach, Rosie," Ronovi sa zatriasol hlas. „Ak mám byť úprimný, asi ti musím odpovedať podobne. Ja neviem..."

„To je smutné," povedala Rose a oprela si hlavu o jeho rameno.

„Áno, Rosie, to je veľmi smutné," prikývol jej otec pochmúrne. 

Pozn. autorky:

Vitajte pri druhej kapitole príbehu :) ako sa Vám páčila? Čo hovoríte na Dramione stretnutie? :D