Ani Rose, ani Scorpius neustúpili a tak sa stretli na súdnom pojednávaní. Rose bola nahnevaná, ale mala pri sebe takmer celú svoju rodinu okrem babky a dedka, ktorí strážili Ariesa a tiež aj malého Remusa, lebo Victoire a Teddy chceli byť s Rose. Hoci si Rose nebola úplne istá, na koho strane taký Teddy v skutočnosti stojí.

„Som na tvojej strane," prízvukoval jej, ale neznelo to veľmi tak, keď dodal. „Len ste to mohli vyriešiť aj inak."

Rose to radšej nekomentovala, aj tak by to nemalo vôbec žiaden zmysel.

Aj so Scorpiusom prišla celá jeho rodina. Konečne po rokoch videla Surreyu. Bola ešte krajšia, ako si Rose pamätala a Scorpiusa držala za ruku. Nevenovala Rose vôbec žiaden pohľad, iba sa nežne manželovi prihovárala. Scorpius vyzeral dosť nervózne a to sa prejavovalo aj v komunikácií s ňou, ako si Rose všimla. Surreya ale vyzerala chápavo, aj keď ju pred chvíľkou ohriakol, aby už bola ticho.

Rose si všimla aj Draca Malfoya, ktorý vyzeral, že by bol radšej hocikde inde, len nie tu. Nevyzeral povýšenecky ako obyčajne, alebo sa jej to iba zdalo. Boli tam aj jeho rodičia, aby podporili Scorpiusa v jeho nápade a samozrejme, že nesmel chýbať ani Angelus Malfoy, ktorý sa tváril samoľúbo a očividne si túto situáciu užíval.

V súdnej sieni nastalo ticho, keď sa objavil sudca. Rose sa začala triasť, skutočne triasť. Vôbec netušila, ako toto všetko dopadne. Vedela iba jedno – ak príde o Ariesa, asi to neprežije.

Lucy stisla jej ruku, keď sudca predniesol. „Otváram prípad vo veci návrhu o striedavú starostlivosť a uznania otcovstva maloletého Ariesa Artura Weasleyho. Navrhovateľom je Scorpius Hyperión Malfoy a odporkyňou je matka maloletého Rose Helene Weasleyová."

Rose si ťažko povzdychla a zachytila Scorpiusov nervózny pohľad. Žeby nakoniec oľutoval, že skončili až tu?

Nemohla nad tým premýšľať, lebo ju sudca predvolal vypovedať. Keď sa postavila, lýtka sa jej triasli, ale pobrala sa smerom k nemu. Usadila sa na mieste pre výpovede a sudca jej položil prvú otázku.

„Ako by ste popísali svoj vzťah so synom?"

„Môj vzťah so synom," začala Rose a cítila, ako sa jej trasie hlas. Nikdy nemala problém hovoriť na verejnosti, ale teraz to bolo priveľmi vážne, aby bola pokojná a sebavedomá. „Je veľmi dobrý. Milujem svojho syna. Je celý môj svet."

„Pán Tugwood, môžete položiť otázky svojej klientke," vyzval sudca jej právnika.

Sillius Tugwood prikývol, vstal a začal Rose pokladať otázky, na ktorých sa spoločne dohodli.

„Povedzte mi, slečna Weasleyová, dokázali ste sa vždy o syna postarať sama?"

„Áno, samozrejme. Môjmu synovi nikdy nič nechýbalo. Aj keď som žila v Los Angeles, mala som prácu a tú mám aj teraz. Finančne som stabilná. Nuž postarať sa neznamená iba finančne. Dieťa potrebuje hlavne lásku a ja žijem iba pre neho," odpovedala Rose, ale nedokázala sa uvoľniť.

„Takže s návrhom Scorpiusa Malfoya nesúhlasíte?"

„Nesúhlasím," prikývla Rose. „Nechcem, aby mi niekto vzal syna."

„Ale odkedy ste späť v Londýne, nebránili ste mu v stretávaní so synom?"

„Nebránila," povedala Rose. „Len som si nepriala, aby si ho bral na dlhšie, ako napríklad na víkend. Nie som zvyknutá byť bez svojho syna. Avšak samozrejme, že sa s ním stretávať môže, nikdy som nepovedala, že nemôže a ak si to tak Scorpius niekedy vysvetlil, tak to zle pochopil..." Pozrela sa na Scorpiusa, ktorý sa na ňu mračil. „Len si jednoducho neželám, aby mi ho vzal."

„Nikto vám nevezme syna, slečna Weasleyová," povedal jej právnik. „Nemám ďalšie otázky."

Potom sa však do nej pustil Scorpiusov právnik, ktorého meno ani nestihla zachytiť, lebo sa začala skutočne báť. „Slečna Weasleyová, prečo ste nepovedali môjmu klientovi o tom, že ste tehotná?"

„Pretože sme sa rozišli," riekla Rose. „Mali sme sotva dvadsať rokov, za sebou sme mali nepekný rozchod a ja som odišla a zistila som, že som tehotná. Nepovedala som mu to, pretože som nechcela, aby sme spolu boli kvôli dieťaťu, nebolo by to správne voči nikomu z nás a okrem toho som chcela, aby si Scorpius žil svoj život. A on si ho žil. Má skvelú prácu na Ministerstve mágie, oženil sa..."

„A tým ospravedlňujete to, že ste mu zatajili niečo také podstatné?"

„Neospravedlňujem," pokrútila hlavou. „Mala som mu to povedať. Viem, že to bola chyba."

„Povedzte mi, slečna Weasleyová, keď ste taká dobrá matka, spomínate si, čo sa stalo, keď mal maloletý tri roky a vy ste s ním boli v nákupnom centre v Los Angeles?"

„Čože?"

„Odpovedajte, slečna Weasleyová. Čo sa vtedy stalo?" upriamil na ňu pohľad.

Rose mala slzy na krajíčku. Kde toto ten právnik vyňuchal? Slabo pípla: „Stratil sa..., stratil sa tam."

„Stratil sa tam? Prečo?"

„Ja neviem," zosmutnela Rose. „Zrazu som ho nemala pri sebe. Netrvalo to dlho a našla som ho. Chcel len vidieť fontánu..."

„A vy ste nedávali pozor?"

„Dávala, ja..."

„Očividne ste nedávali pozor, slečna Weasleyová. Nemám ďalšie otázky na odporkyňu."

„Môžete sa posadiť na svoje miesto, slečna Weasleyová," riekol jej sudca. Rose sa sotva postavila a prešla pár krokov. Myslela si, že spadne. Cítila sa ponížená. Bolo to tak dávno a nič vážne sa nestalo. Nikdy predtým a ani potom sa jej Aries nestratil. Len náhoda. Bolo jej z toho tak smutno. Keď si sadla, mama ju chytila za rameno a pobozkala ju do vlasov. Nuž cítila sa ďalej mizerne. „Súd predvoláva Scorpiusa Malfoya."

Scorpius sa pobral na miesto, kde sedela pred chvíľkou Rose a čakal na svoj výsluch.

Sudca znova prehovoril: „Pán Malfoy, prečo žiadate o zverejnenie maloletého do striedavej starostlivosti?"

„Pretože som jeho otec," riekol Scorpius. „A prišiel som kvôli Rose o päť rokov jeho života. Samozrejme, že chcem s ním stráviť čo najviac času. Ona ma ukrátila o päť rokov!" Mračil sa a sršala z neho zlosť.

Rose to slabo vnímala, spozornela, až keď mu otázky začal pokladať jeho právnik. Až teraz si všimla, že to je starší muž, rovnako ako jej právnik, ale namiesto pána Tugwooda z toho muža necítila nič dobré. Mala z neho strach a vedela, že to je isto veľmi dobrý vo svojej práci, pretože jeho otázky boli presne mierene.

„Pán Malfoy, ako ste sa cítili, keď ste sa dozvedeli o synovi?"

„Sklamane, nahnevane, zúfalo, ale v podstate šťastne. Potešil som sa, že mám syna, ale bol som nešťastný, že som prišiel o toľko rokov s ním, že som o ňom nevedel, nevidel som ho vyrastať, nepočul som jeho prvé slovo, nevidel jeho prvé kroky. Nebol som pri veľmi veľa dôležitých veciach a z toho som bol zúfalý. Sklamane a zúfalo som sa cítil voči Rose, že mi to zatajila. Nebolo to od nej správne."

„O syna máte očividne veľký záujem?"

„Samozrejme, že mám. Je to môj syn, je to úžasný chlapec, milujem ho."

„Nemám ďalšie otázky na svojho klienta."

„Pán Tugwood, vaše otázky?" vyzval ho sudca.

Tugwood sa postavil zo svojho miesta a potom zamieril ku Scorpiusovi a položil mu prvú otázku. „Pán Malfoy, videli ste doteraz syna vždy, kedy ste chceli?"

„Áno, videl," prikývol Scorpius. „Ale to nestačí! Rose si myslí, že mi môže diktovať, kedy sa s ním budem stýkať a na koľko hodín, ale takto to predsa nefunguje."

„Nefunguje," prikývol Tugwood. „Čas s dieťaťom vám určuje súd. Vy však žiadate striedavú starostlivosť. Myslíte si, že to je voči matke maloletého správne? Doteraz sa o syna starala sama a vy jej ho teraz chcete vziať."

„Ja jej ho nechcem vziať!" zamračil sa Scorpius. „A od nej bolo správne, že mi ho zatajila na dlhých päť rokov?"

„Neodpovedajte na otázku otázkou, pán Malfoy," upozornil ho Tugwood. „Príde vám správne žiadať do osobnej starostlivosti dieťa, ktoré sotva poznáte? Viete na čo má Aries Weasley alergiu?"

Scorpiusa otázka zaskočila. Musel pokrútiť hlavou. „Neviem."

„Na orechy a jahody," odvetil mu právnik. „A viete, aká je jeho obľúbená farba?"

„Zelená," povedal Scorpius svoju obľúbenú farbu.

„Červená," opravil ho Tugwood. „Viete z čoho má váš syn strach?"

„Nie, neviem a viete prečo to neviem?!" skríkol Scorpius. „Pretože mi Rose päť rokov tajila, že spolu máme dieťa!"

„Upokojte sa, pán Malfoy!" ohriakol ho sudca. „Pán Tugwood, máte na navrhovateľa ďalšie otázky?"

„Nie, pán sudca, myslím, že ich viac netreba. Pán Malfoy o svojom synovi takmer nič nevie," povedal Tugwood pokojne.

„Posaďte sa, pán Malfoy," povedal sudca. „Súd predvoláva prvého svedka. Slečnu Lucy Weasleyovú."

Lucy si uhladila svoj modrý kostým. Žmurkla na Rose a potom sa pobrala vypovedať. Usadila sa a pozrela sa na Tugwooda, ktorý jej prvý pokladal otázky. „Slečna Weasleyová, vy ste celých päť rokov žili v Los Angeles so svojou rodinou a boli pri tom, keď sa maloletý narodil. Viete nám povedať, aká matka je odporkyňa?"

„Najlepšia, pane," odvetila Lucy a usmiala sa. „Rose to vždy skvelo zvládala, pritom si uvedomte, že mala dvadsať rokov, keď sa matkou stala. Vždy sa Ariesovi venovala, vstávala v noci k nemu, neexistuje nič, čo by z nej robilo zlú matku. Ani to, že sa jej raz vyšmykol v nákupnom centre. No a čo? Také veci sa bežne stávajú."

„Takže si nemyslíte, že je dobrý nápad, aby súd vyhovel žiadosti pán Malfoya?"

„Myslím, že to v prvom rade ublíži Ariesovi," povedala Lucy úprimne. „Ten chlapec je na svoju mamu zvyknutý. Miluje ju, rovnako ako ona jeho. Áno, určite sa teraz teší, že spoznal svojho otca, ale nemyslím si, že by chcel tráviť polku mesiaca u neho doma. Možno by si zvykol, to netvrdím, len si myslím, že voči nemu to nie je správne. Rose je jeho zázemie, je to jeho matka, vie, že sa vždy môže na ňu spoľahnúť. Scorpiusa v podstate nepozná. Je to unáhlené rozhodnutie, ktoré v prvom rade ovplyvní Ariesa. Nie je to správne."

„Ďakujem, slečna Weasleyová, nemám na vás ďalšie otázky," prikývol Tugwood.

A Lucy si do parády vzal Scorpiusov právnik. „Slečna Weasleyová, napadlo vám niekedy dohovoriť odporkyni, aby o synovi povedala Scorpiusovi Malfoyovi?"

„Áno."

„Ale nepočúvla vás?"

„Nie, nepočúvla. Ale som len jej sesternica a priateľka. Rose mala svoje dôvody, ktoré som vždy rešpektovala a sama vám ich tu predniesla. Nehovorím, že jej rozhodnutie bolo správne, ale bolo to jej rozhodnutie."

„Tvrdíte, že maloletý pána Malfoya nepozná. Prečo tomu tak je?"

„Prečo? To je hádam jasne, pozná ho len pár týždňov."

„Ale mohol ho poznať odmalička?"

„Mohol, ale nie je to tak. Podľa mňa je zbytočné o tom diskutovať!" Nedala sa Lucy.

„Nevravte," uškrnul sa na ňu právnik. „Povedzte mi, kde ste boli vtedy, keď sa maloletý stratil matke v nákupnom centre?"

„Bola som s ňou."

„A tiež ste si nevšimli, kedy chlapec zmizol?"

„Nevšimla," prikývla Lucy. „Prosím vás, čo je to je za hlúposť? To z Rose nerobí zlú matku. Ariesovi sa vtedy nič nestalo. Neutrpel kvôli tomu žiadnu ujmu, ani len neplakal, keď sme ho našli pri fontáne. Tešil sa, že tú fontánu vidí. Skôr Rose sa vydesila."

„To je váš názor, slečna Weasleyová," vravel jej Scorpiusov právnik. „Pamätáte si, keď mal maloletý prvýkrát horúčku? Čo urobila vtedy odporkyňa?"

„Bola zúfalá, ako každá matka, ktorá nevie pomôcť svojmu dieťaťu, ktoré iba plače a niečo ho bolí," riekla Lucy.

„Bola pri tom aj vaša matka, však? Audrey Weasleyová?"

„Áno," prikývla Lucy.

„Čo jej radila?"

„Aby vzala malého na pohotovosť," riekla Lucy a zosmutnela. „Pretože mal veľmi vysokú horúčku. Ale Rose chcela počkať a ísť až ráno k lekárke. Veď ani vy isto neutekáte s horúčkou hneď na pohotovosť!"

„Ale nakoniec na tú pohotovosť išla, však? Respektíve váš otec, Percy Weasley, zasiahol. Vzal ju i malého na pohotovosť. Čo tam odporkyni povedali?"

Lucy mlčala.

„Čo jej tam povedali, slečna Weasleyová?"

„Že ohrozila život svojho syna, keď neprišla ihneď," šepla Lucy smutne. „Rose bola iba vystrašená, bola to pre ňu nová situácia! A nakoniec to dobre dopadlo. Pre Merlina!" zanadávala.

„Nemám už na vás ďalšie otázky, slečna Weasleyová."

Lucy sa vrátila na svoje miesto a smutne sa pozrela na Rose, ktorá plakala. Vyvolávalo to v nej veľmi smutne spomienky. Vtedy veľmi pochybila a vždy si to vyčítala.

Miesto Lucy zaujala Surreya ako svedok druhej strany. Prvý ju vypočúval Scorpiusov právnik.

„Pani Malfoyová, ako sa váš manžel cítil, keď sa dozvedel, že má dieťa?"

„Bol smutný," riekla Surreya a pozrela sa na Scorpiusa. „Veľmi, pretože päť rokov je naozaj dlhá doba. A zároveň bol naozaj šťastný, lebo deti má rád a predstava, že má syna ho nadchýnala."

„Aký je podľa vás otec?"

„Veľmi sa o malého zaujíma," usmiala sa Surreya. „Mohol to vyriešiť ako iní. Kúpiť chlapcovi veľa darčekov, aby mu vynahradil tých päť rokov života, ale Scorpius taký nie je, pane. On mu chce venovať to najdrahšie, čo má – svoj čas, svoju lásku. Scorpius sa do svojho syna zaľúbil na prvý pohľad."

„Poznáte maloletého aj vy?"

„Nie, ešte som sa s ním nestretla," riekla Surreya. „Rose si to nepraje."

„Prečo si to Rose Weasleyová nepraje?"

„To sa musíte spýtať jej, pane," povedala Surreya a zachytila pohľad Rose.

„Slečna Weasleyová, postavte sa!" vyzval ju sudca. Rose sa ledva postavila a vyľakane na neho hľadela. „Prečo si neprajete, aby sa pani Surreya Malfoyová stretávala s maloletým?"

„Pretože tú ženu nepoznám. Nedôverujem jej."

„Nikdy ste sa nestretli?" pýtal sa ďalej sudca.

„Poznáme sa letmo zo školy, ale inak nie. Ako som povedala, nepoznám ju a preto som si doteraz nepriala, aby sa stretla s Ariesom. Nikdy som však nepovedala, že sa raz stretnúť nemôžu, len som žiadala Scorpiusa, aby s tým počkal. Môj syn je maličký, niektoré veci ešte nechápe. Scorpius však nechcel čakať a tlačil na mňa, lebo syna chce zoznámiť so svojou manželkou."

„Posaďte sa!" nakázal jej sudca a potom vyzval Scorpiusovho právnika, aby pokračoval vo vypočúvaní Surreye.

„Tak sme sa dozvedeli, pani Malfoyová, že vám slečna Weasleyová nedôveruje. Nemám na vás ďalšie otázky."

„Tugwood, vaše otázky?"

„Áno, vaša ctihodnosť," prikývol Tugwood a podišiel k Surreyi Malfoyovej. „Pani Malfoyová, vy a pán Malfoy nemáte deti, však?"

„Zatiaľ nemáme deti," povedala Surreya. „Ale plánujeme ich."

„A čo myslíte, že sa stane, keď ich budete mať?"

„Budeme rodina."

„A spadá do tejto rodiny aj maloletý Aries?"

„Samozrejme, že áno, je to Scorpiusov syn," prikývla Surreya.

„Čiže si nemyslíte, že by chlapec bol odsunutý na druhú koľaj, keď sa do vašej rodiny narodí bábätko, ktoré bude vyžadovať oveľa väčšiu starostlivosť ako maloletý?"

„Nemyslím si to. Samozrejme, že bábätko vyžaduje viac starostlivosti, ale veľa ľudí má predsa viac detí..."

„To máte síce pravdu, pani Malfoyová, ale Aries Weasley nie je váš syn. Chtiac, alebo nechtiac budete medzi deťmi robiť rozdiely," riekol jej Tugwood.

„Námietka, vaša ctihodnosť!" vykríkol Scorpiusov právnik. „To je osobné konštatovanie, pána Tugwooda!"

„Zamieta sa," riekol sudca. „Pokračujte, pán Tugwood."

„Môžete mi, prosím, odpovedať pani Malfoyová? Budete medzi deťmi robiť rozdiely?"

„Budem sa snažiť, aby to tak nebolo. Zatiaľ so Scorpiusom vlastné dieťa nemáme," povedala Surreya a Rose vycítila, že je z toho smutná. Zrejme po deťoch veľmi túžila. „Je ťažké odpovedať na niečo, čo som zatiaľ nezažila. Aries je syn môjho manžela, je jeho súčasťou a ja svojho manžela milujem a podporujem. Prijať a milovať jeho syna nemám problém. Mám deti veľmi rada. Sama po nich túžim."

„Ďakujem za vašu odpoveď, pani Malfoyová a nemám viac na vás otázky," riekol jej Tugwood.

Sudca vyhlásil prestávku, po ktorej oznámi výsledok pojednávania. Rose všetci podporovali, ale ona chcela hovoriť s Tugwoodom, ktorý si k nej razil cestu.

„Nevyzerá to dobre," riekol jej. „Derby je veľmi dobrý právnik a so sudcom má veľmi priateľské vzťahy, hoci to tak nevyzerá."

Rose slabo prikývla. Videla Scorpiusovho právnika ako jedná so Scorpiusom a všimla si, že Lucius Malfoy vyrazil za sudcom. Vedela, že nemajú šancu, jednoducho to vedela. Bolo jej z toho smutno.

„Nemôžem prísť o svojho syna," šepla mu.

„Môžem vás predsa ešte znova predvolať," riekol jej Tugwood. „Slečna?"

Rose sa musela rozhodnúť. „Nemôžem prísť o svojho syna," zopakovala a pozrela sa na právnika. „Predvolajte ma. Ja..., ja poviem pravdu o Ariesovi..."

„Mrzí ma to, slečna."

„To predsa nie je vaša vina," povedala. „Som rada, že tu ste a že ma obhajujete."

„Stojíme pred veľmi vplyvnými ľuďmi, slečna," odvetil jej.

„Urobte, čo sme si povedali. Predvolajte ma ešte raz, aby som doplnila svoju výpoveď."

„Si si istá?" podišla k ním Lucy a počula kúsok ich rozhovoru.

„Áno, mala si pravdu, Lucy, mala som to urobiť hneď," šepla Rose a potom ju Lucy objala.

„Bude to strašne, ale musím to povedať. Inak prídem o Ariesa a to nemôžem, to by som neprežila."

Sudca sa vrátil a pojednávanie pokračovalo. Právnici mali predniesť svoje návrhy. Sillius Tugwood urobil to, čo s Rose naplánovali.

„Vaša ctihodnosť, ešte raz by som chcel vypočuť svoju klientku," požiadal sudcu.

„Slečna Weasleyová," prikývol sudca. „Právnik vás ešte raz vypočuje."

Rose sa nadýchala, pozrela na Lucy, ktorá na ňu povzbudivo žmurkla. Podišla k sudcovi a posadila sa do kresla na vypočúvanie. Všetko jej tŕplo, vedela, že sa ocitne v absolútnom pekle a že sklame naraz niekoľko ľudí. Ale nemohla dovoliť, aby jej Scorpius vzal syna.

Koniec koncov, možno na to ani nemal právo.

„Slečna Weasleyová, existuje podľa vás dôvod, prečo by návrhu pána Scorpiusa Malfoya nemalo byť vyhovené?"

„Áno," šepla Rose.

„Poviete nám to?"

„Áno," prikývla znova. „Nemôžem prísť o svojho syna, jednoducho mi ho nemôže len tak vziať. Je to môj syn...," rozplakala sa Rose. „Dôvoď je..., dôvod je..." triasol sa jej hlas.

„Dôvod, slečna Weasleyová?"

Rose preglgla. „Ja neviem, či je Scorpius Malfoy otcom môjho syna!"

V súdnej sieni nastal šepot, keď Scorpius vykríkol. „Čo to trepeš, Rose? Podobá sa na mňa! Je to môj syn!" kričal na ňu. Surreya a Angelus ho museli držať, pretože mal očividne chuť za ňou utekať a vytĺcť jej tento nezmysel z hlavy.

Nebol to nezmysel a Rose to dobre vedela. Pozrela sa na neho a pokračovala. „Ja viem, že sa na teba podobá, Scorpius," povedala smutne. „Ale dôvod nemusí byť taký, že je to tvoj syn. Vieš, Aries..., on môže byť..., môže byť totižto aj tvoj brat..." 

Pozn. autorky:

Buuuuum! Tak nám prasklo tajomstvo Rose, aj keď niektorí ste to tipovali. Ale nebojte sa, ešte to bude mať svoju veľkú dohru, ale o tom potom.