„Potrebujem od teba pomoc!" Scorpius sa vrátil domov a vtrhol svojmu otcovi do spálne.

Draco sa na neho pozrel a odložil bokom fľašu, ktorú si po ceste domov tajne kúpil. Práve si ju chcel otvoriť a naliať si pohárik, keď ho Scorpius vyrušil. Scorpius vyzeral dosť nahnevane a jeho prekvapilo, čo sa mohlo stať. „A čo potrebuješ?"

„Právnika," povedal mu Scorpius.

„Na čo ti je právnik?"

„Kvôli Ariesovi. Chcem striedavú starostlivosť!"

„Čože?"

„Prosím ťa, otec, vari ti nemusím vysvetľovať, čo to je," zamračil sa na neho Scorpius. „Dáš mi kontakt na nejakého dobrého právnika, alebo nie?"

„Posaď sa!"

„Nie!"

„Scorpius!" Draco zodvihol hlas. „Posaď," ukázal na svoju posteľ. „Porozprávame sa o tom."

Scorpius nakoniec poslúchol. Sadol si na posteľ svojho otca a stále na neho zamračene hľadel. „Ak mi nepomôžeš ty, starký mi isto nejaký kontakt dá," pripomenul otcovi, že bol síce jeho prvá voľba, ale nie posledná.

„Čo presne sa stalo medzi tebou a Weasleyovou?" spýtal sa ho Draco. „Prečo ti vôbec napadlo niečo také ako striedavá starostlivosť?"

„Pretože ona nie je normálna!" vyhŕkol zo seba Scorpius. „Nechce, aby som bol so synom viac, nechce, aby som ho vzal do svojho domu a zoznámil s tebou, alebo Surreyou, babičkou... proste sa správa akoby bol iba jej. Nestačí, že mi ho päť rokov tajila? Nechápem, čo si o sebe myslí. Ale stačilo! Je to aj môj syn a ja sa o neho chcem starať, veď som premeškal päť rokov. Chcem ho mať pri sebe častejšie ako na pár hodín v zasranom parku! Chápeš ma?"

Draco rozumel tomu, čo mu syn hovorí. Mierne prikývol. „Áno, chápem, že s tým chlapcom chceš byť čo najviac, ale vážne, Scorpius, je rozumné to riešiť s právnikmi a súdom?"

„A ako inak to mám riešiť, keď ona nie je ochotná..."

„Len teraz sa vrátila, len teraz ti o tom všetkom povedala, spoznal si chlapca. Možno všetci potrebujete ešte trocha času," radil mu Draco.

„Nie!" pokrútil Scorpius rázne hlavou. „Mám toho akurát tak dosť."

„Scorpius..."

„Nie, otec, ja som to chcel vyriešiť v pokoji, ale Rose je neznesiteľne tvrdohlavá a ja mám toho už plné zuby!"

„Snažíš sa ju potrestať," povedal Draco mierne sklamane. „To je to, o čo tu ide."

„To nie je pravda. Chcem jednoducho čas so svojím synom," pokrútil Scorpius hlavou. „Ale ak mi nechceš pomôcť, poradím si aj bez teba."

Draco sa pozrel na syna. Zjavne bol pevne rozhodnutý, aj keď on sám to neschvaľoval. Vedel, že toto celé akurát všetkým ublíži. Napokon však urobil to, o čo ho syn žiadal. Pristúpil k stolu, otvoril zásuvku a vybral z nej vizitku jedného známeho právnika a podal ju synovi. „Premysli si to ešte," požiadal ho.

„Nemám nad čím premýšľať. Ešte zajtra ráno podám žiadosť na súd, že chcem uznať syna za svojho a že žiadam striedavú starostlivosť," povedal Scorpius rázne. „Mám na to plné právo. Je to aj môj syn, nie je len Rose." Potom sa postavil a opustil otcovu spálňu.

Dracovi sa celá situácia páčila ešte menej. Dúfal, že si to jeho syn predsa len rozmyslí, pretože dúfať v to, že Rose Weasleyová prestane byť tvrdohlavá bolo nereálne. Pevne veril, že Scorpiusovi srdce nedovolí jej ublížiť, aj keď znel veľmi presvedčivo. A to celé ešte môže priniesť také problémy, ktoré môžu zničiť niekoľko životov naraz.

Zo zásuvky vybral brko a pergamen a napísal súrny list. Ona možno bude mať nápad, ako tomu celému zabrániť. Týkalo sa to predsa aj jej rodiny.

***

Hermiona sa vrátila z práce a našla Rose plakať. Dcéra sa jej ihneď zdôverila, čo sa stalo. Hermiona tak veľmi dúfala, že sa toto nestane, ale Rose bola natoľko tvrdohlavá, že chápala, prečo Scorpius vybuchol.

„Čo budem robiť, mami?"

„Možno ten návrh nepodá," riekla jej Hermiona. „Snáď ho to prejde, keď sa doma upokojí."

„A ak nie? Veď ja ani nepoznám právnikov."

„Tvoj otec nejakého zoženie. Spýta sa strýka Billa, ona má dosť kontaktov," riekla jej Hermiona. „Už som s otcom o tom hovorila. Neboj sa, Rose."

„Ty si myslela, že k tomuto príde?"

„Áno," prikývla Hermiona. „Neboj sa, Rose, dobre to dopadne."

„Uvedomuješ si s kým máme dočinenie? Malfoyovci majú lepšie kontakty a viac peňazí ako my," riekla jej Rose. „Ten súd prehrám, aj keby mojím právnikom bol strýko Harry."

„Rose..."

„Čo, vari nemám pravdu? Sama to dobre vieš," vravela Rose smutne. „Nemôžem prísť o svojho syna."

„Tak sa so Scorpiusom dohodni mimo súdnej cesty," navrhla jej Hermiona. „Potlač svoje ego, ktoré si zdedila po otcovi a jednoducho urob, čo je správne."

„Prečo si myslíš, že má Scorpius pravdu a že to je správne?" spýtala sa jej Rose a nadvihla obočie.

„Pretože Aries je aj jeho syn," vysvetlila jej Hermiona jednoducho. „A či sa ti to páči, alebo nie, chce sa o neho starať, chce s ním byť, vychovávať ho. A ty nie si tá, kto má určovať čas, ktorý so synom strávi. Bohužiaľ, Rose, takto to nefunguje."

„Vďaka, že si zase na mojej strane, vážne!" hnevala sa Rose a potom odišla z obývačky.

Hermiona si povzdychla a sadla si na pohovku. Naozaj nedokázala prísť na dôvody správania svojej dcéry. Zdalo sa jej to skutočne prehnané. Ona sama nevidela nič zlé na tom, keby Scorpius predstavil syna aj svojej rodine. Samozrejme, že si o Malfoyvcoch nemyslela nič dobré, ale jej vnuk bol Malfoy. Scorpius mal plné právo byť so synom čo najviac. Ale Rose sa rozhodla inak a Hermione sa to vôbec nepáčilo. Stále premýšľala, čo sa to v skutočnosti deje. Žeby im Rose všetkým ešte niečo tajila?

Z myšlienok ju vyrušila sova, ktorá vletela cez otvorené dvere na terasu a zhodila jej do lona list. Usadila sa na stole a zrejme čakala, kedy si list prečíta, aby mohla odniesť odpoveď. Hermiona otvorila obálku a čítala veľmi úhľadné písmo.

„Scorpius chce podať návrh na súd. Musíme sa stretnúť. Napíš mi miesto a čas. DM."

Hermiona na druhú stranu listu odpísala odpoveď. Zabalila ho späť do obálky a priviazala sove na nohu. Tá si našuchorila perie a potom odletela znova preč. Nečakala, že by chcel hovoriť o tejto situácií. Celkom ju to prekvapilo. O hodinu sa dozvie, čo má Draco Malfoy na srdci.

***

Scorpius bol stále nahnevaný. Poslal právnikovi správu, aby sa mohli stretnúť a teraz sedel a o všetkom hovoril so Surreyou, ktorá iba krútila hlavou a akosi mu k tomu nič poriadne nepovedala.

„Tiež si myslíš, že preháňam?" spýtal sa jej.

„Nechcem sa do toho miešať, Scorpius," odvetila mu.

„Si moja manželka a mňa zaujíma tvoj názor," povedal jej Scorpius.

„Rozhodol si sa a ja stojím na tvojej strane."

Scorpius pokrútil hlavou, pretože mu to nestačilo. „Myslíš si, že preháňam, však? Neveril by som, že by si mohla byť na strane Rose."

„Mňa Rose rozhodne vôbec nezaujíma a vieš čo, Scorpius?" nahnevane sa na neho pozrela. „Idem k otcovi. Každý deň riešime dookola to isté a mňa to nebaví. Potrebujem večer, kedy sa budem môcť s niekým rozprávať aj o niečom inom ako o tvojom synovi a Rose Weasleyovej." Vzala si kabelku a bez ďalších slov odišla, skôr ako ju stihol zastaviť.

„Choď si!" skríkol za ňou nahnevane Scorpius. Vzápätí oľutoval, že sa k nej tak správal. Ona nemohla za to, akú zlosť cítil k Rose. A mala pravdu. Zaťažuje ju tým, nehovorí o ničom inom a tak trocha chápal, že jej to už vadí. Zúfalo si vložil tvár do dlaní a vedel, že ho čakajú náročné dni.

***

Hermiona prišla na miesto, na ktorom sa s Malfoyom dohodla a sadla si k stolu, kde už na ňu čakal. Objednala si večeru a niečo na pitie. „O čom presne chceš hovoriť?"

„Scorpius to s tým návrhom na súd myslí vážne," oznámil jej Draco.

„Nezazlievam mu to," povedala mu úprimne Hermiona. Teraz sa v jeho prítomnosti necítila tak čudne ako ráno v práci. Teraz išlo o ich deti, nie o nich dvoch. A bola to priveľmi vážna téma, aby sa nechala ovplyvňovať tým, čo sa medzi nimi stalo. „Hoci samozrejme, že sa mi nepáči, že to zašlo takto ďaleko."

„Ani mne sa to nepáči," odvrkol Draco.

„Vážne?" spýtala sa prekvapene. „Prečo?"

„Nemám rád, keď sa veci prepierajú na súdoch. A nemyslím si, že to je vhodné pre to dieťa," povedal jej Draco svoj názor. „Scorpius sa podľa mňa unáhlil."

„Samozrejme, že pre nášho vnuka to vhodné nie je," prikývla Hermiona. „Rose je priveľmi tvrdohlavá, neviem, prečo toto všetko robí," povedala mu úprimne a povzdychla si. „Určite by bolo jednoduchšie, keby sa normálne dohodli, ako dvaja dospelí ľudia. Tvoj syn má na chlapčeka plné právo a ja úplne chápem, že mu chce venovať veľa času, keď o toľko času prišiel. Nerozumiem po pravde svojej dcére, čo týmto všetkým sleduje."

„Nedokážeš ju ešte nejako presvedčiť? Alebo tvoj drahý?" spýtal sa jej Malfoy.

„Môžem to ešte skúsiť, aj Ron to môže skúsiť," prikývla. „Nečakala som takýto tvoj postoj, Malfoy."

„Ako som povedal, nemám rád prepieranie prádla na verejnosti," povedal jej, „môj drahý brat to isto nafúkne a ešte minimálne mesiac o tom budeme čítať v tých jeho zasraných novinách. Naša rodina si zažila pár súdov a nie je to nič príjemné. A vystavovať tomu päť ročného chlapca mi príde šialene a nezodpovedné od oboch."

„Máš pravdu s tým posledným, súhlasím," prikývla. „Rose i Scorpius..., stále sú to deti."

„Pre nás áno, ale sú už dospelí a majú sa tak správať," oponoval jej Draco. „Pokúšal som sa mu dohovoriť, ale bolo to beznádejne."

„Skúsim to s Rose ešte prebrať," prisľúbila mu. „Neviem, čo viac urobiť, Malfoy. Nemôžem tvojho syna nútiť, aby to nerobil a nemôžem Rose nútiť, aby mu vyhovela v plnom rozsahu, keď očividne má nejaký dôvod na to, že to urobiť nechce."

„Myslíš?"

Hermiona preglgla. „Ja neviem..., občas mám pocit, akoby mi niečo tajila."

„Ešte niečo? Netajila vari toho už dosť?" nadvihol Malfoy obočie a zamračil sa.

„Vážne neviem, ale dúfam, že to je iba môj pocit," riekla mu a venovala sa svojej večeri. Malfoy urobil to isté a chvíľku medzi nimi panovalo ticho, zatiaľ čo bol každý ponorení do svojich myšlienok. Hermionu vážne prekvapilo, že svojho syna nepodporuje v tom, aby celú situáciu potiahol na súd. Neverila, že by mu mohlo toľko záležať na Ariesovi. Veď ho ani len nedokázal nazvať vnukom. Začínala ju z toho bolieť hlava.

Mohol mať Malfoy aj nejaké postranné dôvody a preto nepodporil svojho syna?

***

Keď Draco ani na druhý deň u Scorpiusa neuspel a Grangerová mu nijako zvlášť nepomohla tiež, musel povolať posily.

Daphne sedela v salóniku, pila kávu a prehovárala Scorpiusa, aby nevymýšľal s nejakým prekliatym súdom. „Ublíži to Ariesovi, Scorpius."

„A prečo sa nikto nezaujíma o to, že to ubližuje celé mne?" spýtal sa jej.

„Viem, že áno, ale niekedy nemôžeš myslieť iba na seba. Skús tomu dať ešte čas..."

„Toto je vaša odpoveď na všetko – daj tomu čas, Scorpius!" hneval sa a rozhadzoval rukami okolo seba. „Nemá to žiaden zmysel. Koľko času jej mám dať? Kým bude mať Aries desať rokov a naozaj ma ako otca nebude potrebovať?"

„Vždy ťa bude potrebovať," oponovala mu Daphne. „Každé dieťa potrebuje svojho otca."

„Zvláštne," zamračil sa Scorpius. „Ja napríklad svojho otca nepotrebujem!"

„Scorpius, váž slová," požiadala ho Daphne. Postavila sa z kresla a podišla k nemu. Dotkla sa jeho ramena a vážne mu prehovorila do duše. „Viem, že si nahnevaný a sklamaný, ale nehovoríš pravdu. Pamätám si, keď Astoria zomrela. Veľmi si otca potreboval a on sa pred tebou uzavrel a to bola samozrejme jeho chyba. Vždy budeš otca potrebovať, ako každé dieťa. Prosím ťa, nehovor viac také veci."

„Nechápem, ako sa ho môžeš zastávať," pokrútil Scorpius hlavou. „Rovnako ako nechápem, prečo sa donekonečna všetci zastávate Rose, akoby tu bola ona jediná, ktorá trpí."

„Ja sa jej nezastávam," pokrútila Daphne opäť hlavou. „Iba som vyjadrila svoj názor, že hnať veci pred súd nie je vždy cesta. Pretože ti to ubližuje, vidím to na tebe. A ublíži to aj Ariesovi. Skús si to ešte premyslieť."

„Ja som rozhodnutý, Daphne," povedal jej rázne. „Nebudem nikomu dávať viac času. Rose si uchmatla päť rokov z času. Ja jej nedarujem už ani deň!"

***

O dva dni prišli Rose dva papiere zo súdu. V jednom Scorpius žiadal priezvisko Malfoy pre Ariesa a v druhom striedavú starostlivosť. Rozplakala sa, len čo to videla. Mama na ňu naliehala celé dva dni, aby si to ešte rozmyslela a celé to vyriešili mimo súdnou cestou. Dokonca aj otec jej povedal, že ju chápe, ale že sa mu tiež veľmi nepáči ťahať do toho právnikov a súd, aj keď právnika už vybavil. Rose mala pocit, že nikto nestojí na jej strane. Okrem Lucy, ktorá to celé najlepšie chápala, ale tiež sa na ňu dívala, akoby jej chcela povedať – „Čo si vôbec čakala, keď si nepovedala celú pravdu?"

Rose bola z toho nešťastná a netušila, ako vyjsť z tejto situácie. Prechádzala sa bezducho po parku hodinu predtým, ako mala ísť pre Ariesa do škôlky. Potrebovala si vyvetrať hlavu a porozmýšľať, čo urobí. Možno by ten súd mohla vyhrať. Zajtra sa mala stretnúť s právnikom, ktorého vybavil strýko Bill a odkázal jej, že je naozaj veľmi schopný. Predsa len by mohla mať nádej, že súd vyhrá a bude všetko v poriadku. Nepríde o svojho syna.

Pred škôlku prišla skôr, ako mala, tak sa ešte chvíľku prechádzala okolo nej, keď ju niekto chytil za ruku. „Rose, chcem s tebou hovoriť."

„Pustite ma!" vykríkla.

„Nekrič," ohriakol ju Draco Malfoy. „Chcem sa porozprávať o Scorpiusovi."

„Áno, zase sa prekonal," povedala Rose a upokojila sa. Nemyslela si, že by jej chcel Draco Malfoy ublížiť.

„Bol by som rád, keby ste našli kompromis," povedal jej na rovinu. „Nemyslím si, že by niekomu prospelo, keby sa to celé ťahalo na súde."

„Scorpius je zjavne rozhodnutý, keďže mi už prišiel jeho návrh," ozrejmila mu to Rose. „Očividne nie je ochotný pristúpiť na môj kompromis."

„Pretože to určite kompromis nie je, však? Nechceš, aby sa malý stretával s našou rodinou, to by som ti ani nezazlieval, chápem, prečo si opatrná. Nechceš, aby sa stretával so Surreyou, aj to by som chápal, je to Scorpiusova manželka a tebe ako žene sa to určite nepáči. Ale čo mi nepáči je, že chceš brániť Scorpiusovi v tom, aby svojho syna videl častejšie a na dlhšie ako na nejakú hodinku v parku," vravel jej.

Rose na neho chcela vyšteknúť, ako sa opovažuje ju vôbec nepoučovať. Vo svojom vnútri celá zúrila. Ako si dovoľuje...

„Rose, počúvaš ma vôbec?" spýtal sa jej, keď mu nič neodpovedala.

„Ja si myslím, že to celé veľmi dobre chápete, pán Malfoy," povedala mu priamo do očí. „A práve to je dôvod, prečo nechcete, aby sa to dostalo na súd. Nechcete tým chrániť ani Scorpiusa, ani Ariesa. Chcete chrániť iba sám seba!"

„A nie je toto ten istý dôvod, prečo ty nechceš, aby sa to dostalo celé na súd? Že chceš chrániť samú seba?" spýtal sa jej a opätoval jej pohľad. „Porozmýšľaj nad tým, Rose."

„Choďte do čerta!" ohriakla ho. „A uhnite mi z cesty, pán Malfoy, musím ísť po syna do škôlky!"

Draco Malfoy urobil, čo mu povedala, uhol jej z cesty, aby mohla odísť. Cítila sa ešte horšie, ako keď ho stretla. Odporný človek. Z celej svojej duše ho nenávidela.

***

Na večer sa Rose stretla s právnikom, ktorého vybavil strýko Bill. Bol to starší pán menom Silllius Tugwood. Zdal sa jej sympatický, aj schopný. Prebrali celý prípad a povedal jej, aké sú možnosti a takisto bola rada, že k nej bol úprimný a netváril sa, že tento proces zaručene vyhrá.

Položil jej však otázku, ktorá ju trocha zaskočila. „Slečna Weasleyová, ak existuje niečo, čo by mohlo Scorpiusovi Malfoyovi zabrániť, aby vyhral súdny spor, musíte mi to povedať. Existuje také niečo?"

Rose sa zamyslela. Chvíľku iba nemo hľadela a potom prikývla. „Niečo naozaj existuje," priznala.

„Použijem to iba v prípade, že by som videl, že prehráme," prisľúbil jej.

„Mám vám to povedať?"

„Áno. Sľubujem, že to nikomu nepoviem a ani to nepoužijem, ak to nebude nutné," odvetil jej.

Rose sa nadýchla. „V poriadku, ide o to, že..." 

Pozn. autorky:

Scorpius nakoniec splnil svoje vyhrážky a Rose je zúfalá ... a áno, nabudúce sa myslím už dozviete, čo Rose skrýva ... ale som otvorená Vaším teóriam :)

Ako sa Vám páčila kapitola?

Rada by som Vás pozvala k novej poviedke, ktorú nájdete na mojom profile pod názvom SEE MY DREAM ALL DIE, ak máte radi Remusa Lupina a tak sa určite pozrite :) budem sa tešiť.