Rose sa na druhý deň podarilo získať prácu v kníhkupectve. Plat nebol nič extra, ale Ariesovi a jej to stačilo, aj tak si zatiaľ viac dovoliť nemohla. Cestou domov uvažovala nad tým, čo jej načrtla mama, aby si teraz urobila nejakú kvalifikáciu a robila niečo, čo by ju bavilo. Lenže jej dávne sny o veľkej kariére pominuli. Roky žila iba pre svojho syna, stal sa je prioritou číslo jedna a už si nebola istá, či nejakú kariéru vôbec chce. Rozhodla sa to znova potlačiť niekam do úzadia a sústrediť sa na to, čo sa deje teraz.

Keď prišla domov, mama jej oznámila, že prišiel Scorpius a hrá sa so synom. Rose sa zatvárila nešťastne, pretože si vedela predstaviť, ako asi Scorpiusová návšteva dopadne. Znova sa pohádajú, znova ju bude tlačiť do niečoho, čo sama nechce. A ona mu znova nebude vedieť dostatočne vysvetliť, prečo nechce, aby sa Aries stýkal s jeho rodinou a jeho novou manželkou.

Nikto nechápal.

Rose sa rozhodla, že ho pôjde do detskej izby aspoň pozdraviť a dať pusu svojmu synovi. Vošla dnu a videla, ako sa spolu hrajú s vláčikmi.

„Ahojte," pozdravila.

„Ahoj, mami, aha, ocko prišiel," tešil sa Aries. Rose vedela, že by mala byť šťastná, že to Aries tak dobre berie a že sa teší, ale jednoducho nemohla.

„Ako sa máš, Rose?" spýtal sa jej Scorpius.

„Dobre, dostala som prácu v kníhkupectve v Šikmej uličke," vravela mu Rose. „Aries ti vravel, že od pondelka pôjde do škôlky?"

„Áno, vravel som, vravel," prikyvoval Aries. „Bude tam aj Remus."

„Určite ti tam bude fajn," usmial sa na neho Scorpius. „Je to veľmi dobrá škôlka."

„Ja mám škôlku rád, nájdem si aj iných kamarátov možno," vravel Aries a hľadel na neho. „A toto je môj posledný vláčik," dodal a ukázal mu veľkú červenú lokomotívu.

Rose ich nechala osamote, aby sa mohli hrať. Nemohla sa dívať viac na Scorpiusa. Keby boli veci inak, možno by ju to celé dojímalo ešte viac. Naozaj sa s ním nechcela v jednom kuse hádať a nechcela, aby si o nej myslel iba to najhoršie. Scorpius k nej bol tvrdý a veľmi rázny a ona ho takého nepoznala. Zmenil sa. Ale aj ona sa zmenila.

Vrátila sa do kuchyne, urobila si čaj a zohriala obed, ktorý nestihla. Neustále ju prenasledoval strach z celej tejto situácie. Uvažovala nad tým, že možno má Lucy vo všetkom pravdu a najlepšie by bolo, keby povedala všetko.

Lenže Rose nemohla. Priveľmi by to ublížilo ľuďom, ktorých na svete milovala najviac.

***

„Netvár sa tak," povedal jej a potom sa pustil do jedla, ktoré mu navarila. „Som novinár, je to moja práca."

„To je tvoj názor," odvetila mu Andromeda a sadla si oproti nemu. „Ale vážne je nutné zaťahovať do toho všetkého malého chlapca?"

„A vari za to môžem ja?" spýtal sa jej.

„Mal si to nechať tak," riekla mu. „To ti nezáleží ani trochu na Scorpiusovi?"

„Keď ty všetko vidíš tak jednoducho," riekol jej Angelus a odpil si z tekvicového džúsu. „Za to, že ty si schopná ľuďom odpúšťať, ja taký nie som."

„Ja si iba myslím, že niektorí ľudia naozaj nemôžu za to, čo sa v živote stalo, milý môj," povedala mu ona svoj názor. „A som si istá, že keby sme o tvojej existencii vedeli,... Cissy a ja, tak by sa nikdy nestalo to, čo sa stalo."

„Teta, prosím ťa," zasmial sa ironicky Angelus. „Vari mi chceš tvrdiť, že by si ma Narcissa nechala? Vydávala ma za svojho druhého syna a milovala by ma? Nežartuj."

„Bol si bábätko, Angelus," šepla Andromeda. „Malé nevinné bábätko a k tomu krv našej krvi. Nie som si istá, čo presne by Cissy urobila, ale ak moju sestru niekto niekedy poznal, tak som to bola ja. Bývala iná, milá a mala veľké srdce."

„To je jedno, teta."

„Nie je to jedno, Angelus," pokrútila hlavou Andromeda. „A ak by sa ťa neujala ona, ja určite."

Angelus sa na ňu pozrel a na jeho tvári sa zjavil úprimný úsmev. „Ďakujem, teta. Škoda, že si o mne nevedela. S tebou by mi bolo dobre."

„Ak chceš niekoho viniť, Angelus, tak Luciusa, s tým rozhodne súhlasím. Ale nezaťahuj do tejto vojny Scorpiusa a už vôbec nie jeho malého synčeka. Nezaslúžia si to. Sľúb mi to," žiadala ho teta Andromeda.

„Teta, ja..."

„Angelus, prosím ťa."

„Že si to ty," prikývol. „Sľubujem. Ale nenúť ma, aby som nezbrojil voči Dracovi. On nie je taký nevinný, ako si to možno myslíš."

„Ja si radšej niekedy nechce nič myslieť, Angelus," šepla Andromeda. „Dáš si ešte zemiaky?"

„Nie, vďaka," pokrútil hlavou. „Bolo to výborne, ale už musím bežať. Zastavím sa čoskoro."

„Dúfam," prikývla. „Rada ťa uvidím aj častejšie. Si môj synovec a dobre vieš, že ťa mám rada."

Angelus ju pobozkal na čelo. „Veď aj ja ťa mám rád. Naozaj veľmi." A potom odišiel.

***

Rose sa nakoniec mýlila. So Scorpiusom sa pohádať nestihli. Asi o hodinku odišiel, že sa ešte musí vrátiť do práce. Vydýchla si, lebo naozaj nemala chuť na neustále doťahovanie sa.

„Vezmeš ma do parku?" spýtal sa jej Aries.

„Iste," prikývla. „Hladný nie si?"

„Ešte nie," pokrútil hlavou.

„Tak sa choď prezliecť, dobre? Daj si tie modré tepláčiky, čo máš na von," požiadala ho. „A potom pôjdeme."

„Dobre, mami," prikývol Aries a vybehol na poschodie. Aj Rose vyšla hore schodmi, zastavila sa v kúpeľni, kde si prečesala vlasy a trocha upravila make-up. Keď sa vrátila do kuchyne, nechala mame odkaz, že išla s Ariesom do parku.

Aries dobehol do chodby, kde si obliekol bundu a obul tenisky. „Som hotový!"

„Idem, idem!" zvolala za ním Rose.

***

Scorpius nakoniec nešiel do práce. Mal dohodnuté stretnutie s Teddym Lupinom. Naozaj si už potreboval niekomu vyliať svoje srdce a vypočuť si aj mužský názor na vec, nielen názor tety Daphne.

„No nemáš to ľahké, kamoško," zhodnotil Teddy, keď Scorpius spustil a niekoľko minút rozprával o Rose, Surreyi a predovšetkým svojom synovi. „Pre každého z vás je táto situácia nová. Ale uvedom si, že najdôležitejší je Aries."

„Veď to ja viem, Teddy," prikývol Scorpius. „Nemohol som s ním byť päť rokov. Čo by si ty robil na mojom mieste?"

„Niečo podobné ako ty," prikývol Teddy. „Tiež by som nezniesol tú predstavu, že mi niekto päť rokov klamal a zatajoval mi niečo tak dôležité ako to, že mám syna. Ja to chápem, Scorpius. Len by si možno mal trocha spomaliť."

„Čo tým myslíš?"

„Uži si syna najprv ty," radil mu Teddy. „Ostatní počkajú. A ruku na srdce, kamoško, naozaj si nemyslím, že členovia tvojej rodiny toľko túžia po stretnutí s ním. Neber to v zlom, ale ja si myslím, že to môže chvíľku počkať."

„Babička by ho chcela spoznať."

„Teta Cissy má rôzne nálady," zhodnotil Teddy.

„A Su tiež povedala..."

„Su síce mohla povedať, ale v skutočnosti si myslím, že to povedala iba kvôli tebe. Nemyslím si, že sa do stretnutia s tvojím synom hrnie," skočil mu do rečí Teddy. „Surreya je dobré dievča a naozaj ťa veľmi ľúbi, to spochybňovať nechcem, ale ak sa s tvojím synom chce silou mocou stretnúť, tak to robí iba kvôli tebe. A nie kvôli sebe, alebo Ariesovi. Čo som vravel, Scorp? Dôležitý je Aries. Nie ty, nie ona, nie Rose..."

Scorpius prikývol. „Asi máš pravdu."

„Ja ti nechcem kázať, Scorpius, to dobre vieš. Si ako môj bratranec a chcem, aby si bol šťastný. A mám rád aj Rose, to dobre vieš. Nezaslúži si, aby si k nej bol hrubý. Viem, že ti ublížila, ale ty taký nie si. Ty vieš odpúšťať," riekol mu Teddy.

„Je to priveľmi vážna vec, Teddy."

„Nehovorím, že jej to máš odpustiť hneď, všetko chce svoj čas," súhlasil s ním Teddy. „Uži si to, že máš syna. Ty a on. Naozaj spočiatku nikoho viac nepotrebujete."

Scorpius premýšľal nad jeho slovami. Potom prikývol. „Skúsim to, ďakujem."

„Nemáš za čo, je to stále iba môj názor, ty si môžeš urobiť svoj a konať tak, ako si myslím, že to je správne. Si už dospelý," vravel mu Teddy. „Ja som ti iba dal radu. Záleží iba od teba, čo urobíš."

***

„Ako sa dnes cítiš?"

„Cítila som sa aj lepšie, Andromeda," odvetila jej Narcissa a zavolala na domáceho škriatka, aby jej sestre priniesol jej obľúbený čierny čaj. „Nečakala som ťa dnes."

„Chcela som ťa vidieť," odvetila jej Andromeda a posadila sa do kresla v salóniku. „Zhovárala som sa s Angelusom, bol u mňa cez obed."

„Prečo sa s ním stretávaš?" položila jej otázku Narcissa a dosť sa na sestru zamračila.

„Pretože to je môj synovec," odvetila jej Andromeda.

„Toľko ti záleží na rodine a pritom si nás opustila..., pre rokmi," mračila sa na ďalej jej mladšia sestra. „Vtedy to bolo jedno, kto je koho krv, však? Hlavne, že si bola so svojou láskou."

„Aj po toľkých rokoch mi závidíš lásku?" spýtala sa jej Andromeda otvorene. Mala svoju mladšiu sestru rada, vždy ju mala rada. Ale niekedy jej išla pekelne na nervy. Vinila všetkých a všetko okolo seba, len preto, lebo sa zle rozhodla vo svojom živote.

„Nie," pokrútila Narcissa hlavou. „Veď ja ani neviem, čo je to skutočná láska..."

„Cissy..."

„Veď som ho nikdy nemilovala. Nie tak, akoby som mala. A ak medzi nami aj kúsok lásky niekedy bol, dávno sa vytratil. Teraz k nemu nemám ani len úctu," vravela jej Narcissa a Andromeda to všetko dávno vedela.

„Ale máš Draca a Scorpiusa," podotkla Andromeda.

„To je iná láska," odvetila jej Narcissa.

„Angelus nemôže za to, komu sa narodil, Narcissa," povedala jej Andromeda, aby sa vrátila späť k téme. „Možno keby ho Lucius nedal preč, možno keby ti pred rokmi povedal pravdu a doniesol by ho do tohto domu..."

„Ty si blázon, Andromeda!"

„Ach, Cissy," povzdychla si jej staršia sestra.

„Podviedol ma! Splodil decko s mojou vlastnou sestrou! Ako si môžeš myslieť, že by som to dieťa mohla mať rada? Nemám ho rada! Ani vtedy by som ho nemohla mať rada, proste nemohla!" hnevala sa Narcissa.

„Upokoj sa," žiadala ju Andromeda.

„Prišla si ma rozčúliť, Andromeda? Lebo ak áno, tak sa ti to podarilo!"

„Dobre, vieš, že nie," pokrútila Andromeda hlavou. „Prišla som ti iba povedať, že som Angelusa žiadala, aby do svojich nezmyselných sporov s Luciusom a Dracom prestal zaťahovať tvojho vnuka. Sľúbil mi, že s tým prestane."

„Ty si neznesiteľne dôverčivá, Andromeda!" zamračila sa na ňu Narcissa.

„Áno, možno máš pravdu," prikývla Andromeda. „Uvidíme..."

„Nesnaž sa v každom vidieť iba dobré, lebo sa sklameš. Povedz mi, čo dobré by si čakala od dieťaťa, v ktorom sa spojili gény našej sestry Bellatrix a môjho manžela?" položila jej otázku Narcissa. „Je to netvor."

„To je tvoj názor," odvetila jej Andromeda.

„Tak sa ho nesnaž v jednom kuse zmeniť," varovala ju Narcissa. „Lezie mi to na nervy!"

***

„Nemôžem si ísť kúpiť hot-dog?"

„Aries, veď som sa ťa doma pýtala, či si hladný!" karhala ho Rose.

„Viem, ale ja mám chuť na hot-dog a myslel som, že mi ho kúpiš. Mami, prosím," dožadoval sa syn. „Prosím."

„Ach," Rose nakoniec prikývla, vybrala z peňaženky muklovské peniaze a potom sa pobrali spoločne k stánku s hot-dogami. Aries si vypýtal jeden s kečupom a ona zaplatila. Sledovala ho ako šťastne hot-dog je a samozrejme, že sa na neho nehnevala. Ako dieťa nebola iná, keď niekde videla napríklad cukrovú vatu.

Prechádzali sa ďalej po parku a potom sa Aries pobral na hojdačku. Ona si sadla na lavičku a iba dýchala čerstvý vzduch a pritom sa snažila vypustiť všetky svoje myšlienky.

„Rose," oslovil ju znenazdajky mužský hlas.

Trhla sebou a pozrela sa na muža, ktorý si k nej prisadol. Zľakla sa ho, ale ihneď ho spoznala. Za tie roky sa toľko nezmenil. „Čo tu chcete?"

„Šiel som okolo a videl som ťa," odvetil jej.

Rose sa o kúsok ďalej odsunula na lavičke. Nemala z toho dobrý pocit, nechcela sa s ním zhovárať. „Nemáme sa o čom rozprávať."

„Si si istá?" spýtal sa a zahľadel sa na Ariesa, ktorý sa húpal na hojdačke. Dúfala, že tam aj zostane a nepríde sa pýtať na muža, ktorý jej teraz napriek jej nesúhlasu robil spoločnosť.

„Stále si myslím, že sa nemáme o čom rozprávať," zopakovala Rose.

„Veľmi sa podobá na Scorpiusa," prikývol.

„Áno, podobá sa na neho," odsekla.

Aries zoskočil z húpačky a dobehol k svojej mame a neznámemu mužovi, na ktorého zamračene hľadel. „Mami, už sa nechcem húpať," povedal.

„Môžeme ísť pokojne domov, Aries," prikývla Rose.

„Áno, poďme domov, je mi zima," odvetil jej synček a hľadel na neznámeho muža.

Rose sa postavila z lavičky. Aries ju chytil za ruku. Naozaj sa bála, že sa len tak ľahko nezbaví muža, ktorý zostal sedieť na lavičke. „Dovidenia."

„Áno, do skorého videnia, Rose, Aries," prikývol a chlapcovi venoval pohľad.

„Kto je to, mami?" spýtal sa Aries a premeriaval si blonďavého staršieho muža.

Rose zaúpela. Prečo len musel byť Aries vždy taký zvedavý? Po kom to len mal? „Aries, zlatko, to je pán Malfoy. Scorpiusov otec."

„Aha," prikývol Aries.

„Tvoj starý otec," doplnil ju Draco Malfoy a pritiahol si kabát viac ku krku, lebo silno zafúkalo.

„Čiže nemám len dedka Rona?" dával si to všetko chlapec do súvislosti vp svojej detskej hlávke.

„Nie, nemáš," pokrútila hlavou Rose a upravovala Ariesovi bundu, aby mu nebola zima.

„Mám aj druhú babku?" spýtal sa ďalej Aries.

„Žiaľ nie, šampión," pokrútil hlavou tento raz Draco Malfoy. „Ona je už v nebíčku."

„Tak poď, Aries, pôjdeme," súrila ho Rose.

„Tak dobre," prikývol Aries, ale stále sa nepohol a hľadel na Draca Malfoya. „Tiež sa so mnou prídeš niekedy hrať, keď si dedko?"

„Uvidíme," odvetil mu.

„Aries, tak poďme, bola ti zima," žiadala ho opäť Rose. „Dovidenia, pán Malfoy."

„Ahoj, dedko," pozdravil ho Aries a Draco Malfoy sa na neho nepatrne usmial. Rose ťahala syna čím skôr domov.

Draco Malfoy ešte chvíľku sedel na lavičke a usmieval sa za malým chlapcom. 

Pozn. autorky:

Vitajte u novej kapitoly #Scorose :) dozvedeli ste sa konečne totožnosť Angelusovej matky a nebojte sa, ešte to bude podrobnejšie rozobraté. Objavil sa nám trocha v deji opäť aj Teddy a Draco na záver stretol svojho vnuka :)

Čo hovoríte na kapitolu? Čoskoro sa schyľuje k veľkej veci, ale zatiaľ Vám neprezradím o čo pôjde. 

Poviedka bude vychádzať každú nedeľu od teraz, lebo mám zásobu iba 10 kapitol a pri dcérke ešte neviem ako sa mi podarí vôbec písať.