13. Hádky
„Scorpius?" Rose otvorila vchodové dvere v župane. „Je skoro ráno," zazívala.
Jemu to očividne nevadilo, vošiel dnu, vyzul sa a vyzliekol si kabát. „Chcem s tebou hovoriť o Ariesovi."
Rose prikývla a zaviedla ho do obývačky. Aries i jej mama ešte spali. Rose bola presvedčená, že jej mama sa vrátila niekedy v noci. Netušila, kde zase bola a bola rozhodnutá sa jej na to spýtať, lebo sa jej to prestávalo páčiť. „Chceš kávu?" spýtala sa Scorpiusa.
„Už som mal," odvetil jej čulo.
„Nechaj ma hádať," riekla a zadívala sa na neho. „Chceš si vziať Ariesa na víkend."
„Áno," prikývol Scorpius.
„Nie," zamietla okamžite. „Cez víkend ideme k babke Grangerovej."
„To si si práve vymyslela!"
„Nevymyslela!"
„Tak ďalší víkend!"
„Victoire má narodeniny," zamietla rázom.
„A Aries na nich potrebuje byť?"
„Samozrejme, lebo Victoire má zhodou okolností chlapčeka v rovnakom veku ako je Aries a ja by som bola rada, keby tu mal kamarátov," odsekla mu Rose. „Takže áno, Scorpius, chcem, aby tam Aries bol!"
„Hlavne, že máš na všetko výhovorku, však?" zamračil sa Scorpius.
„Prečo na mňa v jednom kuse tlačíš, Scorp?" spýtala sa ho.
„Pretože nechápem v čom je problém," odsekol jej.
„V čom jej problém?" Rose sa posmešne zasmiala. „Tvoja rodina nie je práve ideálna. So svojím otcom si roky na nože, Scorpius. Tvoj dedko k tomu sa ani vyjadrovať nebudem. Tvoja babička trpí depresiou odkedy sa objavil Angelus Malfoy. A tvojej žene nedôverujem."
„Lebo tvoja rodina je ideálna, Rose, všakže?"
„Nie, nie je," súhlasila Rose a potom pokračovala. „Ale dôverujem im. Tvojej rodine nedôverujem. Ak by som niekomu z tvojej rodiny mala dôverovať, tak by to bola tvoja mama, ale ona... je mŕtva."
„Vieš, Rose, ale tu nejde o teba," povedal jej Scorpius. „Aries má aj druhého dedka, ktorý by ho chcel spoznať a prababičku, ktorá sa potešila tomu, že existuje. A čo sa týka mojej ženy, aj ona by ho chcela spoznať a začleniť do našej rodiny. Ale ty sa k tomu staviaš, akoby si chcela, aby to všetko bolo ešte horšie. Nestačí, že si nám to všetkým päť rokov tajila?"
„Scorpius, pochop aj ty mňa. S Ariesom som bola sama, neviem si predstaviť, že by si si ho vzal na pár hodín, nie to na víkend," povedala mu Rose rázne. „Nie som na také niečo zvyknutá. Doteraz bol iba môj."
„Lenže nie je iba tvoj..."
„Viem," prikývla. „Ale netlač na mňa. Ak chceš, vezmi ho v piatok do parku na pár hodín."
„Dobre," prikývol Scorpius. „Ale ústa mi tým nezapcháš, Rose," dodal nahnevane.
„To mi je úplne jasne!"
„A zoznámim ho so Surreyou," dodal Scorpius.
Rose zaškrípala zubami a potom zastonala. „Scorp, prosím..."
„Dosť bolo po tvojom, Rose, je čas to zmeniť!"
„On nie je pripravený, je maličký, on nechápe, že ocko môže mať inú ženu, pochop..."
„Je oveľa inteligentnejší a vyspelejší ako si myslíš a ja mu to všetko vysvetlím," trval na svojom Scorpius.
„Robíš mi to schválne?" spýtala sa ho.
„Och, nenamýšľaj si, Rose..., už som ti povedal, že nejde o teba!"
„Scorpius, prosím ťa," žiadala ho a snažila sa nerozplakať.
„Nie, Rose, už proste nebudú veci iba podľa teba. Ja som jeho otec a mám právo rozhodovať o jeho živote, nielen ty!" hneval sa Scorpius, keď ho niekto zozadu zdrapil za sveter a odtiahol ho od Rose. Otočil sa a jeho pohľad sa stretol s pohľadom Ronalda Weasleyho.
„TO BY STAČILO, MALFOY!"
Scorpius ho ešte nikdy nepočul tak kričať. Bol celý červený v tvári a mračil sa na neho. Zvyčajne sa na neho zvykol mračiť, ale tento raz bola v jeho pohľade neskutočná zlosť.
„Sme dospelí, nemali by ste sa do toho miešať, pán Weasley!" Scorpius netušil, kde nabral odvahu odporovať mu.
„TAK TY MI BUDEŠ HOVORIŤ, ČO MÁM A NEMÁM ROBIŤ?! ÚTOČÍŠ TU NA MOJU DCÉRU!" kričal.
„Tatko, prosím ťa..." Rozplakala sa Rose.
„VYPADNI, MALFOY Z MÔJHO DOMU!"
„Pôjdem, ale takto to nenechám!" hromžil aj Scorpius a potom odišiel.
Rose sa pozrela na svojho otca. V okamihu bol pri nej a objímal ju. O pár minút prišla dole mama, ktorú zobudil ten krik. „Čo sa tu zase stalo?" spýtala sa.
***
Scorpius sa nazúrený odmiestnil do práce. V kancelárií na neho čakal otec. „Čo tu robíš?" spýtal sa ho Scorpius podráždene.
Draco si ihneď všimol, že jeho syn má zlú náladu. „Čo sa ti stalo?"
„Rose!" zhodnotil jednoducho Scorpius. „Potrebuješ niečo? Naozaj nemám chuť na debatu!"
„Práca počká," povedal Draco, lebo Scorpiusovo správanie sa mu vôbec nepáčilo. „Čo sa stalo s Weasleyovou?"
„Prečo sa tváriš, že ťa to zaujíma?"
„Pretože ma to zaujíma!"
„Fajn," kapituloval Scorpius. Posadil sa na stoličku a všetko mu porozprávať. Nevynechal ani nahnevaného pána Weasleyho. Rozprával niekoľko minút a potom si ťažko povzdychol. „A povedz mi, že nemám pravdu ja?"
„Máš pravdu ty," prikývol Draco. „A Weasley je kretén, asi by som si s ním mal pohovoriť!"
„Otec!"
„Počúvaj ma, Scorpius, pozorne," povedal mu otec. „Ten chlapec je aj tvoj, v tom máš úplnú pravdu a najlepšie, čo môžeš urobiť je legalizovať to. Priznať svoje otcovstvo, dať mu priezvisko. Pretože neznesiem pomyslenie, že môj vnuk sa volá Weasley. Ale to nie je jediná vec, prečo to urobiť. Máš právo byť so svojím synom, pretože viem, že to myslíš vážne a že to chlapca miluješ odkedy si sa o ňom dozvedel a odkedy si ho videl. Ty mu vieš dať lásku a všetko, čo potrebuje. Nie, nehovorím o peniazoch...," nadýchol sa Draco, keď sa jeho syn na neho zamračil. „Hovorím o nemateriálnych veciach. Ty si dobrý človek, Scorpius a tvoj syn sa od teba môže veľa naučiť. Ty to neposerieš, ako ja."
Scorpius sa na neho prekvapene pozrel. „Udivujú ma tvoje slová."
„A vari si myslíš, Scorpius, že to neviem? Že som na hovno foter?"
„Otec, prosím ťa..."
„Scorpius, ale ty taký nie si a Rose Weasleyová je pekná krava, keď ti bráni byť so synom kvôli tvojej rodine. Áno, nikto z našej rodiny nie je práve ideálny, čo sa týka mojich rodičov a mňa, ale ty si iný a Surreya je tiež iná," pokračoval Draco. „A ak si to Weasleyho dcéra neuvedomí dobrovoľne sú aj iné spôsoby."
„Viem."
„A ja nemám problém ich použiť," povedal mu Draco. „Naša rodina ma veľa veľmi vplyvných právnikov, ktorí ti budú okamžite k dispozícií. A čo sa týka sudcov, myslím, že aj to sa dá zariadiť."
„Keď ja nechcem, aby to zašlo až tam. Nehovorím, že som to nepovedal aj jej, ale v skutočnosti by som bol nerád, keby sme to ťahali celé na súd," priznal sa mu Scorpius.
„Pochopiteľne, lebo ty máš srdce, Scorp," pousmial sa na neho otec. „Si ako mama."
Scorpius mal prvýkrát po dlhej dobe pocit, že veta – si ako mama – bol kompliment. Opätoval otcovi úsmev. „Ďakujem za pomoc, oci, ale skúsim to vyriešiť zatiaľ mimo súdnu cestu. Rose nemôže byť až tak tvrdohlavá."
„Dúfajme, že nie je," odvetil mu otec, ale neznelo to veľmi presvedčivo.
***
„Ten prekliaty Malfoy si myslíš, že môže vtrhnúť do môjho domu a húkať tu na moju dcéru!" zlostil sa Ron a bezhlavo rozhadzoval rukami okolo seba.
„Scorpius?"
„Áno," prikývla Rose a vreckovkou si zotierala slzy. „Bol tu a chcel Ariesa na víkend a..."
„No ja sa mu toľko nedivím," povedala Hermiona a pozrela sa na svoju dcéru.
„Na koho strane ty vôbec si?" oboril sa na ňu Ron.
„Ja sa iba pokúšam vcítiť do Scorpiusovej kože, možno by ste to mali obaja skúsiť," povedala Hermiona obom. „Pretože nič nie je iba jednostranné. A myslím si, že Aries si zaslúži tráviť čas so svojím otcom, aj keď sa ti to nepáči, Rose. A ty, Ron, skús si predstaviť, že by si bol na Scorpiusovom mieste. Ty by si jednal ešte horšie ako on!"
„Vidím, že si sa výborne vyspala!" odsekol jej Ron a s očí mu sršala všetka zlosť sveta.
„Rozhodne aj ty!" odsekla mu ona a zložila si ruky na prsiach.
„Nehádajte sa!" zasiahla Rose.
„Och, to som nemala v pláne," odvetila jej Hermiona a odtrhla pohľad od manžela. „Rose, mrzí ma to, ale naozaj by si si to mala poriadne premyslieť, pretože sa obávam, že týmto svojím prístupom spôsobíš iba to, čoho sa najviac bojíš."
Rose sa zamračila nad jej slovami a Hermiona nič iné ani nečakala. Lenže Rose bola tak veľmi tvrdohlavá a ona k nej chcela byť úprimná. Pretože sa o ňu bála, pretože sa bála, ako toto všetko môže ublížiť jej, ale hlavne Ariesovi.
Potom sa otočila na svojho manžela. „A, Ron," oslovila ho.
„Čo?"
„Toto nie je iba tvoj dom a nie je to iba tvoja dcéra," dodala a potom sa vybrala do kuchyne urobiť si kávu.
***
Draca bol v svojej kancelárii. Bolela ho hlava, keďže toho v noci dosť popil a v myšlienkach mu blúdila Grangerová a jej bláznivý návrh. Nemohol si pomôcť, ale rozosmialo ho to. Nikdy by si nebol pomyslel, že sa mu ona niekedy ponúkne, hoci by to bolo iba z pomsty. Naozaj ho to pobavilo a v podstate mala pravdu. Určite by to Weaslíka veľmi nahnevalo. Draco bol naozaj ideálnym adeptom.
Weaslík, kretén. Ako si len dovolil kričať na jeho syna? Prekliaty ryšavý špinavec! Toto mu ani z ďaleka nedaruje.
Draco si vložil hlavu do rúk. Mal tejto situácie akosi po krk a bál sa o Scorpiusa. Prečo sa len toto všetko muselo diať?
Pozrel sa na hodinky a usúdil, že musí z kancelárie vypadnúť, lebo sa dnes zblázni. Potreboval aspoň zo dva poháriky.
Premiestnil sa do Šikmej uličky a do cesty mu zhodou okolností vošiel Ron Weasley. „Tvoj syn sa ešte raz priblíži k mojej dcére a bude sa jej vyhrážať a ja ho zabijem! Aj keby som mal ísť do Azkabanu!" hromžil Weasley.
„Och, nemachruj, Weaslík!" uškrnul sa neho Draco. Celkom ho to pobavilo. Áno, toto dnes potrebuje, vybiť si svoju vlastnú zlosť na tomto chudákovi.
„Neposmievaj sa, Fretčiak!"
„Tvoja dcéra tiež nie je veľmi ideálna, nie?" položil mu otázku Draco a vo svojom vnútri mal chuť na neho uvaliť kliatbu za tú otrasnú prezývku. „Ty si vari myslíš, že to je v poriadku niekomu päť rokov nepovedať o dieťati? Čo to je za ženu vôbec? Ako ste ju s Grangerovou vychovali?" pokračoval otázkami a vedel, že tým Weasleyho zasiahne. Ale jeho ten prekliaty ryšavec urážať nebude.
„Neber si moju dcéru do svojej odpornej špinavej papule!" skríkol na neho.
„A ty sa ešte raz dotkneš môjho syna svojimi špinavými paprčami a uvidíš, čo s tebou spravím, Weasley. Možno tvojej matke pošlú iba tvoj prst, ako to bolo v prípade Pettigrewa! A možno jej pošlú iba menej, napríklad iba necht!"
„Tieto tvoje smrťožrútske móresy!"
„Ty nemáš žiadnu úroveň, Weaslík!"
„A ty vari nejakú máš, Malfoy?"
„Prirodzene," povedal mu Draco a mračil sa. Najradšej by mu do očí šplechol, čo mu ponúkla včera jeho žena, ale rozhodol sa, že neklesne na jeho úroveň. Hoci ho Weasley neskutočne vytáčal.
Chcel mu odseknúť niečo iné, niečo podobne zákerné, keď sa medzi nich postavila blondína s plnými rukami nákupných tašiek a na oboch sa zamračila. „Vážne budete robiť škandál na verejnosti? Nestačilo vari? Znova chcete, aby mal Angelus skvelú titulnú stranu?" spytovala sa oboch.
„Nestaraj sa do toho, Daphne!" ohriakol ju Draco.
„Áno, nestaraj sa do toho, Daph!" zopakoval po ňom nahnevane Weasley, ale sklopil pohľad, keď sa na neho dívala. Akoby nad ním mala nejakú moc.
Draco sa na neho zadíval. Weasley sa nahnevane otočil a odkráčal preč. Draco sa posmešne zasmial. To snáď nie. „Daphne, tak toto je veľmi pod tvoju úroveň."
„Čože?"
„Weaslík? Ako vážne?"
„O čom to trepeš, Draco?" tvárila sa, že mu nerozumie, ale ona mu dobre rozumela. Draco sa znova rozosmial. „Neviem, o čo ti ide, Draco, ale si trápny."
„Tak toto je na mňa vážne moc," smial sa ako zmyslov zbavený. „Tento deň nemôže byť lepší. A teba mi je ľúto, vážne. Taký chudák bez úrovne a bez peňazí. Och, drahá Daph, ty tiež nemôžeš už viac klesnúť."
Daphne sa na neho zamračila a jednu mu strelila. „Prestaň ma urážať, Draco."
„Nebi ma na ulici, lebo to bude na titulke!" predniesol Draco uškrnul sa na ňu a odkráčal preč tiež.
***
„Veď už idem, idem!" kričala Hermiona, keď niekto vytrvalo klopal na dvere. Bola sama doma, lebo Rose odišla s Ariesom do parku. Aj ona sa chcela ísť vyvetrať, pretože už nebola v župane, mala upravené vlasy a bola namaľovaná. Chcela sa vonku stretnúť s Ginny a trocha sa posťažovať na dnešné skvelé ráno.
Otvorila dvere a jej pohľad sa stretol s nahnevaným pohľadom Draca Malfoya. „A ty tu, čo chceš?"
Malfoy sa na ňu zadíval. Chytil ju za ruku, vytiahol ju von z domu, zabuchol dvere a potom sa s ňou odmiestnil.
Pozn. autorky:
Nie veľmi ideálna kapitola, čo sa vzťahov týka, ale aspoň sa Draco konečne pekne správal ku Scorpiusovi. V ďalšej kapitole je rozhodne dosť toho, na čo sa môžete tešiť :)
Dnešnú kapitolu by som chcela venovať mojej krstnej dcérke Natálke, ktorá dnes prišla na svet <3 nech sa jej vždy iba darí a nech je pre tento svet iba radosťou :)
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro