Aries sledoval v muklovskom televízore rozprávku. Rose a Hermiona sedeli oproti sebe v kuchyni a ani jedna nepovedala ani slovo. Rose sa pokúšala s mamou komunikovať, ale tá povedala, aby si svoje vysvetlenie ešte pár minút nechala pre seba, kým príde otec. Jej dcéra musela uznať, že má pravdu – aspoň to nebude musieť vysvetľovať dvakrát.

Ron sa objavil asi pol hodinu po tom, čo mu Hermiona poslala správu. Potešil sa, keď zbadal svoju dcéru. „Rosie!" objímal ju v náručí a Rose mala čo robiť, aby sa nerozplakala.

Keď do kuchyne vošiel Aries, lebo chcel ešte jednu šálku kakaa, Ron sa musel oprieť o kuchynskú linku.

„Ale mami, ešte jedno," žiadal Aries Rose.

„Nie, už si mal. Poď, uložím ťa do postele," trvala na svojom a odviedla ho na poschodie do izby, ktorú Hermiona stihla pripraviť.

Ron niečo zakoktal, ale Hermiona mu nevenovala pozornosť. Sledovala dno svojej šálky a nedokázala spracovať myšlienku, že Rose má dieťa a že im o tom nepovedala. Dlhých päť rokov.

„Vedela si to?" spýtal sa Ron, keď sa mu konečne vrátila reč, ale stále sa opieral o kuchynskú linku. Asi sa bál urobiť pár krokov k stoličke, že by z toho všetkého odpadol.

„Zbláznil si sa? Myslíš, že by som ti niečo také tajila? Veľmi múdre, Ronald, vážne!" odsekla mu.

Rose sa po niekoľkých minútach vrátila a videla ako sa rodičia na seba mračia.

„Tak, slečna," začal Ron. „Nechceš nám niečo vysvetliť?"

„Ja viem, že som urobila chybu," riekla Rose. „Ale tie robíme predsa všetci."

„Chybu?! Odišla si a nepovedala si nám, že si tehotná!" skríkol na ňu Ron. „Ako si mohla vôbec odísť? Zbláznila si sa! To je sakramentská chyba!"

„Tati, ja..."

„Ako si nám mohla zatajiť, že máme vnuka? Päť rokov, Rose, päť rokov!"

„Tati, mrzí ma to, ja..."

„Rose, takto sme ťa s mamou vychovali? Prečo si odišla a nepožiadala nás o pomoc?"

„Pretože som ju nechcela!" skríkla na neho Rose. „Pretože som chcela ísť niekam preč a začať odznova. Už pred piatimi rokmi ste sa hádali. A ja som to nemohla zostať. Potrebovala som ísť niekam ďaleko. Od všetkého. Preto som šla do Los Angeles k strýkovi Percymu a tete Audrey."

„Zabijem Percyho, že mi to nepovedal!" hromžil Ron.

„Sľúbil mi, že to nikomu z vás nepovie," zastala sa strýka Rose. „A ja som mu za to vďačná."

„Percy je jeden odporný..."

„Ron, sklapni!" ohriakla ho Hermiona. „Rose, uvedomuješ si, čo si urobila?"

„Ale áno," prikývla Rose a zotrela si slzy, ktoré jej vyhŕkli. „Chcela som dať svojmu dieťaťu pokojné detstvo. Začali sme odznova, len on a ja. Keby som tu zostala, zbláznila by som sa. Scorpius a ja..., všetko bolo zlé, nemali sme žiadnu šancu a nemohli sme spolu zostávať kvôli dieťaťu. Nebolo by to správne ani pre jedného z nás. Sklamali sme sa v sebe. A ja som tu jednoducho nemohla zostať. Je také ťažké to pochopiť?"

„Áno," prikývol Ron.

„Rose, ale ty si nás pripravila o päť rokov života nášho vnuka a teba samotnej," povedala Hermiona smutne.

Rose by bola radšej, keby mama na ňu kričala. Tento tichý, smutný tón jej hlasu, jednoznačne predstavoval jej hlboké sklamanie a to bolo ďaleko horšie, ako keby sa iba hnevala ako otec. „Mňa to veľmi mrzí, mami. Ale bola som dospelá, zodpovedná za svoje činy."

„Nemôžem to pochopiť..."

„Ja tiež veľa vecí neviem pochopiť," odsekla Rose. „Rozvádzate sa, predsa..."

„O tom sa teraz nebavíme," zamračil sa na dcéru Ron.

Hermiona iba smutne pokrútila hlavou. Oľutovala, že Rona zavolala, lebo ako vždy všetko riešil s horkou hlavou. Možno si mala najprv pohovoriť s Rose sama, ale na druhej strane by jej určite vytkol, že to vedela o pár hodín skôr ako on. Bolo to ako nachádzať sa v slepej uličke a okrem toho stále nedokázala pochopiť, prečo jej sotva devätnásťročná dcéra odišla do USA tehotná bez toho, aby si nechala poradiť od nich. Cítila sa naozaj mizerne, mala pocit, že ako matka zlyhala. Jej dieťa od nej utieklo. Dostatočne jej nedôverovalo, že to spolu vyriešia. A to si naozaj dnes ráno nemyslela, že sa môže cítiť ešte horšie.

„Mali by sme ísť spať. Ráno múdrejšie večera," povedala Hermiona a vstala zo stoličky. Vložila šálku do umývadla a pozrela sa na Rose, ktorá si zotierala slzy i na Rona, ktorý bol červený od zlosti.

„Áno, ja by som si už šla ľahnúť, cesta bola namáhavá," prikývla Rose.

„Ostanem v obývačke," povedal Ron a pozrel sa na Hermionu. „Ak ti to neprekáža?"

„Je to aj tvoj dom," mykla plecami a obrátila sa k dcére. „Povedz mi ešte jednu vec, Rose. Prečo si sa vrátila domov?"

„Pretože ste mi chýbali a pretože som si uvedomila, že to bola chyba nepovedať vám o Ariesovi," riekla Rose.

„A čo Scorpius? Aj on má hádam právo vedieť, že má syna," dodala Hermiona.

„Kašľať na Malfoya!" nesúhlasil s ňou Ron.

„Prestaň byť zaujatý, Ronald," zamračila sa na neho Hermiona a potom sa znova pozrela na Rose. „Rose, mala by si byť zodpovedná a začať riešiť následky svojich chýb."

„Poviem mu to," prikývla Rose. „Ale nie hneď teraz, mama."

„V poriadku," prikývla Hermiona. „Mala by si vedieť ešte jednu vec. Scorpius sa pred rokom oženil."

„To..., to mu praje-jem," koktala Rose a v tvári očervenela podobne ako Ron. Očividne to nevedela a ani nečakala. A táto správa ju vyviedla z rovnováhy. Hermiona však k nej chcela byť úprimná.

„Idem ti po periny, Ron," dodala Hermiona a potom odišla z kuchyne.

***

Scorpius sa večer vrátil domov a Surreyu našiel v žltom salóniku svojej babičky. Spoločnosť im robila aj Scorpiusová teta Daphne Greengrassová.

„Ahojte," vošiel dnu, pobozkal tetu a babičku na líce a Surreyu na ústa. „Klebetíte?"

„Vôbec nie," pokrútila hlavou teta Daphne. „Iba sa normálne zhovárame. Su ma pozvala v sobotu na obed, príde aj jej otec."

Scorpius prikývol a usmial sa. Mal podozrenie, že tete Daphne sa už roky Surreyin otec páči, ale nikdy to nedala nejako najavo. Nikdy sa nevydala. Mala pár priateľov, ale zrejme to nebolo nič vážne. Často ich navštevovala, hlavne po tom, čo Scorpiusová mama zomrela. Mal ju veľmi rád a bol jej vďačný, že mu nahrádzala ten ženský vzor, ktorý stratil. „To je skvelé, teta, budeme radi, ak prídeš."

„Och, neboj sa, slniečko, ja prídem," usmiala sa na neho.

„Tvoja teta má u nás dvere vždy otvorené," doplnila babička.

„Otec už prišiel z práce?" spýtal sa Scorpius.

„Zatiaľ som ho nevidela," pokrútila Narcissa Malfoyová hlavou. „A ako si sa mal ty?"

„Nič zvláštne," odvetil jej Scorpius. „Pár vybavovačiek, ale poslal mi sovu môj kamarát Albus. Jeho tímu sa teraz celkom darí. Tak som mu odpisoval na jeho dlhý list."

Narcissa trocha vyvrátila pohľad, ako vždy keď Scorpius spomenul svojho najlepšieho priateľa ešte z dôb Rokfortu. Bol ním Albus Severus Potter a práve preto sa Narcissa tak zatvárila. Ona, ani starý otec a niekedy ani jeho vlastný otec veľmi nesúhlasili s jeho priateľstvom s týmto chlapcom. Ale Scorpiusovi to bolo jedno už v dobách, keď bol malý chlapec a teraz mu to bolo jedno dupľované. Albusa mal veľmi rád a chýbalo mu, že nie sú tak často spolu. Albus bol skvelý metlobalista a dotiahol to trocha ďalej ako Scorpius.

„A už má konečne priateľku?" nadhodila Surreya.

„O tom nepísal," zasmial sa Scorpius. „Ale vieš aký je Albus. On ak sa raz ožení, tak jedine s prehadzovačkou."

Surrey sa zvonivo zasmiala a dokonca aj teta Daphne sa usmiala.

„Nuž dobre, moje tri obľúbené dámy, nechám vás, idem si dať sprchu," dodal Scorpius. „Ale nieže zatiaľ odídeš, Daphne!"

„Neboj sa, slniečko, rozlúčim sa s tebou," žmurkla na neho Daphne.

Scorpius im venoval úsmev a potom vyšiel na chodbu. Kráčal k svojej spálni, keď mu do cesty vošiel otec očividne v zlej nálade. V ruke držal svoj kabát i pracovný kufrík a vlasy mal rozfúkané od vetra a na tvári viac vrások ako včera.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa ho Scorpius.

„Daj mi pokoj, Scorpius!" odsekol mu Draco. „Mal som vážne mizerný deň."

„Také mávaš skoro stále," odvetil mu syn. Nebolo to nič nezvyčajné.

Draco Malfoy sa na neho zamračil. „Prestaň sa starať, nie si moja žena," odsekol mu Draco. „Si úplne ako tvoja matka!"

„To je rozhodne lepšie, ako byť úplne ako ty," odvetil mu Scorpius a udržiaval s ním očný kontakt a nedal mu najavo svoje sklamanie, že mu otec nedôveruje a že sa k nemu správa ako k menejcennému. Kedysi by Scorpius nebol schopný svojmu otcovi odporovať, ale teraz už bol dospelý a prestal sa ho báť.

Nie vždy taký býval. Keď ešte žila Scorpiusová matka, bol Draco Malfoy úplne iný človek. Ale potom zomrela a s ňou zomrela všetka tá ľudskosť, ktorú v sebe mal. Aspoň to si Scorpius myslel. Netušil ani len, že jeho vlastný otec sa mu vyhýba aj preto, lebo ho roky trápia výčitky svedomia a nedokáže sa mu pozrieť do očí.

Draco jeho poznámku odignoroval (Scorpius ani nič iné nečakal) a odišiel do svojej izby.

Scorpius sa posadil na schody, lebo mu zo všetkého bolo mizerne. Možno by bolo lepšie, keby s otcom prestal úplne komunikovať. Avšak sa bál, že by otec ochladol ešte viac.

„Išla som na toaletu a počula som to," prisadla si teta Daphne k nemu. „Vôbec mi neprekáža, že si ako tvoja mama. Bola veľmi dobrý človek. Každý by sa od nej mal učiť."

„Vyslovil to ako urážku," namietol Scorpius.

„Jemu iba príšerne chýba," zhodnotila teta a pobozkala ho do vlasov. „Nemožno sa mu diviť. Vážne ju veľmi miloval. Ona v ňom videla dobro, ak ju nemal pri sebe, nedokázal ho v sebe nájsť. Ona sa už nevráti a on si myslí, že to dobro zomrelo s ňou."

„Očividne zomrelo," zašomral Scorpius.

„Myslíš?" spýtala sa ho teta Daphne a pohladila ho po ruke. „Naozaj si myslíš, že ona bola jediné dobro v jeho živote?"

„Ak narážaš na mňa..."

„Isteže narážam na teba," prikývla teta. „Tvoj otec bol vždy veľmi zložitý človek, Scorpius a ty to dobre vieš. Strata Astorie v ňom zanechala hlbokú priepasť, ktorá sa neustále rozširuje a mrzí ma, že tomu nedokáže nijako zabrániť. Mal by držať s tebou, lebo ty jediný v ňom môžeš znova prebudiť dobro, ktoré prebudila moja sestra. Je mi ľúto, že sa ti stráni a že ťa osočuje. Ale dobre ma počúvaj, slniečko, nie je to tvoja vina."

„Neviem, či mi na tom ešte záleží, Daphne," odvetil jej Scorpius.

„To iba hovoríš," pokrútila hlavou. „Ja viem, že ti na otcovi stále veľmi záleží. Vždy bude. Je to tvoj otec, Scorpius. A myslím, že ti to nemusím vysvetľovať, už nie si malé dieťa."

„Kiežby som ním bol," povedal Scorpius. „Neboli by problémy."

Teta Daphne sa pousmiala. „Ver mi, bez problémov by to všetko bola jedna veľká nuda."

„Mám ťa rád," šepol a oprel si hlavu o jej rameno. „Asi to nehovorím často, ale vieš to, však?"

„Prijala by som, keby si to hovoril častejšie," zasmiala sa. „Ja ťa mám tiež rada, slniečko. Keď tak nad tým uvažujem, nikoho nemám radšej ako teba."

„Ani seba?" spýtal sa jej a konečne sa aj on zasmial.

„Ty si teda," vybuchla teta Daphne smiechom. „Aby si vedel, ani seba. Ty si moje číslo jedna." A pobozkala ho na líce ako malého chlapca. Scorpiusovi to vôbec nevadilo. V jej prítomnosti mal pocit, akoby nebol sám. Akoby tu istým spôsobom bola jeho mama, aj keď dobre vedel, že boli s tetou neuveriteľne rozdielne. Niečo v jej pohľade a v spôsobe ako s ním jednala, mu však mamu neuveriteľne nahrádzalo.

***

Draco vošiel do svojej izby a hodil kufrík i kabát na posteľ. Mal naozaj hroznú náladu. V práci sa mu nič nedarilo, do toho nenávidel svoje hádky a slovné prestrelky so Scorpiusom a Pansy Parkinsonová ho neustále otravovala na každom kroku len preto, že sa s ňou párkrát vyspal. A on už naozaj netušil ako sa jej zbaviť.

A okrem toho sa k nemu doniesla ešte jedna správa, ktorá mu pokazila deň zo všetkého najviac.

Súrne potreboval minimálne fľašu bourbonu, ale poslednú, ktorú si schoval v izbe, vypil včera večer. Nechcelo sa mu von z izby, lebo by ešte znova narazil na syna, alebo na matku, alebo v najhoršom na otca. A rozhodne počul aj klopanie lodičiek svojej vzácnej švagrinej Daphne, ktorá by mu urobila prednášku o tom, aký je otrasný otec a ako kašle na svojho milovaného syna.

Draco sa hlasno nadýchol a zavolal si domáceho škriatka.

„Ale pani povedala, že Efiki vám nemôže nosiť alkohol, pane," riekol mu škriatok.

„Nebudem o tom diskutovať!"

„Ale, pane, Efiki nemôže zradiť svoju pani," namietal škriatok. „Pán nesmie piť."

„Zasraný škriatok!" zanadával Draco, obliekol si späť svoj kabát a vyšiel z izby. Ak nemôže piť doma, bude piť vonku.

Zišiel dole po schodoch, keď sa dvere na Manore otvorili a dnu vošiel ďalší muž. O niečo mladší od Draca, ale inak sa na seba výrazne podobali. Obaja mali šedé oči, blonďavé vlasy a typické malfoyovské črty tváre.

A prechovávali k sebe neskutočnú nenávisť a niekedy dokonca priam krutosť. „Čo tu robíš, Angelus? Foter tu nie je!"

„Ja si na neho počkám, Draco," odvetil mu blondiak. „Si na odchode?"

„Áno, som, uhni," sotil do neho Draco a vybral sa do tmy. 

Pozn. autorky:

Vítam Vás pri prvej kapitole poviedky :) všetky otázky, ktoré sa mám vyrojili v hlave budú postupne zodpovedané. 

Každopádne sa môžete tešiť (aspoň podľa mňa) na zaujímavé postavy. Ako ste si mohli všimnúť, dostáva tu väčší priestor aj Daphne Greengrassová, Scorpiusová teta a musím povedať, že ju mám vážne rada, rada ju píšem, tak dúfam, že sa Vám bude páčiť.

Spomínala som v prológu, že budeme riešiť vážne veci ako rozvod (Hermiona a Ron), alebo alkoholizmus (Draco) ... a iné veci, o tých neskôr. 

Draco má očividne problém aj sám so sebou. A čo sa týka tajomného Angelusa, aj o ňom sa čoskoro dozviete viac. 

Ako sa Vám páčila kapitola? Poteším sa komentárom :)

Čo sa týka pridávania kapitol, neviem dopredu povedať, na aký systém nabehneme, lebo mám hotových už takmer desať. Veľmi ma táto poviedka chytila, takže ak sa mi bude takto dariť, možno budú kapitoly častejšie ako raz do týždňa, ale uvidíme.