Alice

,,Skupinová atletika je skvelý spôsob ako spoznať nových ľudí." odvetil Petermann, keď som sa ho opýtala na trofeje. V pracovni mal poličky od zeme po strop plné pol na pol kníh a ocenení, napríklad maličké postavičky, ktoré sa chystali odpáliť tenisovú loptičku alebo skočiť do neexistujúceho bazéna. ,,Iste si viete predstaviť, že treba množstvo dotácií, aby ste takéto niečo udržali nad vodou. Známosti sú v biznise dôležité." povedal, doširoka sa usmial a ja som čakala, že sa mu zuby zablyštia ako v reklame na zubnú pastu.

Za jeho stolom visela obrovská fotografia zväčšenej snímky mozgu. Sedel rovno pred ňou a vykopával nohami v bielych teniskách. Otvoril ústa, aby prehovoril, no slová vyšli v taliančine. ,,Idiota!"

,,Vy ste ma nazvali idiotom?" Harry neveril vlastným ušiam. Petermann pokrútil hlavou. ,,Alvaro." ukázal na veľkú vtáčiu klietku v rohu pri dverách, kde vedľa seba sedeli dva veľké papagáje a sústredene na nás hľadeli. 

,,A tá naľavo je Selena. No nie sú skvelé? Hovoria len po taliansky, naučili sa to od predchádzajúceho majiteľa, ortodontistu z Cardiffu. Snažím sa ich učiť po anglicky, ale viete ako to chodí, samá robota." vzdychol dramaticky Petermann. Vlastne sme nevedeli, ako to tam chodí. Nikdy som tam iných pacientov nevidela.

,,Quest'uomo non è uno scienziato. Lui è un pagliaccio! (Tento muž nie je vedec. On je klaun)" kričal jeden z tých vtákov, a podľa toho, čo som si pamätala z návštevy Ríma, keď tam mal otec konferenciu, som usúdila, že práve nazval Petermanna klaunom.

,,Výnimočné tvory." vyhlásil a zaľúbene sa na ne pozrel. Potom znovu venoval svoju pozornosť nám. ,,Povedzte mi o tých snoch. Ako často ich mávate? Sú medzi nimi nejaké pravidelné odstupy? Opakujú sa na rovnakom mieste alebo majú rovnakú tematiku? Alebo je každý jeden unikát?" zasypal nás otázkami.

,,Jediné, čo sa v mojich snoch opakuje, je Alice." vysvetľoval Harry a ja som sa začervenala. Mala by som byť zvyknutá, že hovorí moje meno, ale nebola som. ,,Bola v nich už od malička. Keď som bol malý, aj Al bola malá. A ako som rástol, rástla aj Alice. Ale nikdy sme sa nestretli. Nikomu som o tom nepovedal... Aj iné deti mávajú vymyslených kamarátov, tak som to bral, že Alice je moja. Do mojich šestnástich rokov sme vyliezli na sopku, vyhrali Olympijské hry, postavili perníkový domček v životnej veľkosti, pamätáš?" otočil sa na mňa s úsmevom na tvári. ,,Marinette nám zjedla všetky kľučky." dodala som.

,,Kto je Marinette? Nepamätám si, že by som mal pacienta s takým menom." zamračil sa Petermann. Otvorila som ústa, že odpoviem, ale Harry ma predbehol. ,,Marinette, je Alicein jazvečík." povedal Harry rozrušene, akoby hovoril o starom priateľovi. ,,Je to tá najlepšia fenka po slnkom. Má síce trochu problémy so správaním, ale keď ju poškrabkáte pod bradou, upokojí sa. Miluje aportovanie." vysvetlil zasnene Harry.

,,Možno v tvojich snoch." zamrmlala som, pretože som si už nedokázala spomenúť, kedy naposledy priniesla tenisovú loptičku a položila mi ju k nohám. ,,Je asi tak v polovici našich snov. Čo myslíš?" znova na mňa pozrel. 

Trvalo mi trošku dlhšie, než som odpovedala, pretože som bola moc zaneprázdnená zízaním na Harryho a vychutnávaním toho, ako zanienete rozpráva. Ako opisuje čas, ktorý sme spolu strávili, s rovnakou radosťou, akú som cítila aj ja. Nech už sa náš spoločný reálny život začal akokoľvek, naše sny preňho očividne znamenali tak veľa, ako pre mňa.

,,To je pravda." prikývla som. ,,Myslím, že snívam skoro každú noc a asi tak štyri sny za týždeň sú s Harrym. A áno, väčšinou sú to exotické veci ako jazdenie na ružových slonoch cez džungľu, prebádanie podvodných miest, ale niekedy sú aj úplne normálne ako napríklad návšteva múzea alebo vychutnávanie výbornej zmrzliny. V jednom z mojich najobľúbenejších sme sa v daždi prechádzali vydláždenou ulicou pod jedným veľkým dáždnikom." povedala som.

,,Pod červeným dáždnikom, ktorý bol zároveň ako hrejivá lampa. Ten bol skvelý." dodal Harry. ,,To je ohromné." povedal Petermann opretý o stôl. ,,V našom centre mapujeme sny a za tým nasleduje poznávacia terapia správania. Áno, boli ste tu v rovnakom čase, ale sedenia bývajú individuálne.  Neexistuje dôvod, prečo by ste sa mali poznať."

,,Takže nemáte potuchy, čo sa mohlo stať?" vyzvedala som. ,,Nie." pokrútil hlavou. ,,Ale to neznamená, že to nechcem zistiť. Mozog je skutočná záhada, no som si istý, že sa tomu môžeme dostať na kĺb. Obrazne povedané, zistiť, kde sa kábliky prepojili." dodal Petermann.

Petermannova teória ma trochu nahnevala. Harry nebol len porucha mozgu. Niečo, čo mi vložili do hlavy, a mohli znovu vybrať. ,,Je možné, že existuje niečo, čo veda vysvetliť nedokáže?" spýtal sa Harry. Petermann pokrútil hlavou. ,,Veda je vysvetlením všetkého. Len musíme položiť tie správne otázky."

----------------------------------------------------

●Takže, vaša Dove sa hlási s novou kapitolou.

●All the HappinEsS. ₯ove