Alice

Liam mi chrápal rovno do ucha a s každým výdychom ma ovanul jeho teplošský dych. Nie môj brat gay nie je, ale rada ho podpichujem.

,,Tak to vysvetľuje Olivia." zamrmlala som. ,,Kto je Olivia?" zvolal otec zosedadla vodiča. Ponad jeho hlas sa ako metronóm ozývalo ťukanie smerovky. ,,Nikto." vyhŕkla som rýchlo a on si to ani nevšimol. Môj otec je odborník na mozgy. Známy neurovedec Edward Payne, ktorý vie o mysli také veci, ktoré sú pre väčšinu ľudí záhadou, no v záležitostiach srdca je stratený.

Nemala som mu v pláne hovoriť o Harrym, takže v momente, akým bol tento, mi jeho nedostatky prišli vhod.

Ponaťahovala som sa a sadla si vzpriamene. ,,Musela som zaspať." povedala som nuerne chrapľavým hlasom na čo sa zobudil môj brat Liam. ,,Pohyb, ťa uspával už od malička, sestrička." vysvetlil mi Liam svojim typickým povýšeneckým hlasom. ,,Lietadlá, vlaky a autá. S Liamom ste boli už pár hodín mimo, no vstali ste práve včas." usmial sa na nás do spätného zrkadla, otec. ,,Poriadne si poobzerajte svoje nové mesto." povedal a teatrálne ukázal rukou ako moderátorka počasia Lenka Vavrinčíková pri moderovaní počasia, ako keby bol Londýn jedna veľká skladačka z písmen, ktorú treba doplniť. ,,Práve sme schádzali z diaľnice a historické predmestie nás vítalo spoza malebnej rieky Temži. Oproti tomuto Londýnu New York, kde sme žili 10 rokov, vyzeral ako... New York.

Zvuk pneumatík na betónovom výjazde vytváral rytmus raz-dva-tri, raz-dva-tri a ja som nervózne ťukala prstami na pravej ruke do rytmu, akoby som hrala na klavíri. Hranie na tom stupídnom nástroji mi nikdy nešlo. (Neberte to ako urážku, sama hrám na klavíri 7 rokov). Učiteľka povedala otcovi, že mi chýba disciplína a vyhodila ma. Čím som sa asi stala historicky prvou vyhodenou z hudobnej. No hudbu mám rada naďalej, konkrétne rytmus. Rytmus je ako vzorec a dáva zmysel. Rytmus si vyťukávam, vždy keď som nervózna alebo neistá.

*

Oprela som sa o dvere pasažiera a sledovala rušnú Oxford street. V ruke som zvierala škatuľu s nápisom KUCHYNSKÉ NÁRADIE, v ktorej boli určite kabáty. Tienila so si dlaňou oči pred augustovým slnkom a snažila sa poriadne pozrieť na dvesto rokov starý dom predo mnou. Stále je gigantický. Nechápala som, ako je možné, že som sa v ňom ako dieťa nestratila a nebola nezvestná. ,,Bola si, pár krát." zakričal na mňa otec z prednej verandy, keď som túto myšlienku vyslovila nahlas. ,,Ale Liam sa obetoval a vždy ťa našiel." V tej chvíli sa Liam pyšne napol. ,,V mladosti si musel byť akčnejší ako teraz." povedala som Liamovi so zdvihnutým obočím. 

Päťposchodový dom postavený z červených tehál s okenicami a prednými dverami natretými načierno ladil s väčšinou ostatných domov na ulici. Zoradené bok po boku mi pripomenuli skupinky dievčat u nás na škole, ktoré nosievali rovnaké ružové šaty. Koľko newyorských bytov by sa zmestilo do tohto domu?

,,To je celé naše?" spýtal sa Liam. ,,Hej." odvetil otec s úškrnom na tvári, keď konečne otvoril dvere s jednou cestovnou taškou zastrčenou v ľavej ruke. 

,,Teraz, keď nás starká opustila, a vaša mama nemá žiadnych súrodencov, všetko patrí nám." povedal otec. Vždy keď spomínal mamu, snažil sa tváriť bezstarostne. No muselo to byť preňho ťažké vrátiť sa do domu, kde sme spolu bývali pred tým, ako odišla do Afriky a už sa nevrátila. 

Vstúpila som do tmavočervenej haly a zízala na drevené špirálové schodisko, ktoré vyzeralo, že smeruje až do neba.

Všade bolo cítiť starobu. Nie smradľavú starobu, len... prach, akoby bol celý dom jedna veľká škatuľa so starožitnosťami, ktorú niekto pridlho nechal v pivnici.

Otec nás sprevádzal po jedálni na prízemí, ozdobenej maľbami krajiniek a obrím lustrom, a potom do kuchyne, ktorá bola o dačo menšia, no aj tak obrovská, akoby sa v nej malo variť jedlo na veľké oslavy.

V tej chvíli mi zišli na um malé spomienky, ako som jedla veterníky za stolom so starkou. Alebo ležala na zemi pod veľkým pianom v obývačke na druhom poschodí, kým hosť na večeri zabával ostatných.

Alebo spomienka na myšaciu dieru, kde som si nechávala gumené cukríky, ktoré do rána vždy zmizli. Rozhodne to nebol dom pre modernú rodinu. Bol priveľký a my sme boli traja. Nakoniec sme sa ocitli v rohovej izbe na štvrtom poschodí s modrými brokátovými závesmi a bledými levanduľovými stenami.

,,Táto by mohla byť tvoja." povedal Liam. Otec sa k nám za chvíľu došuchtal. ,,Patrila vašej mame, keď bola v rovnakom veku ako ty, Alice. Je trochu dospeláckejšia ako tá tvoja bývalá v New Yorku." povedal otec.

Poobzerala som sa okolo seba, skúmala posteľ s nebesiami, fotografie ďalekých miest a kozub, na ktorom boli poukladané rôzne suveníry v tvare žiráf. Teraz mama žije na Madagaskare a skúma živé verzie týchto zvierat.

,,Okej." povedala som. ,,Si si istá?" spýtal sa ma otec. ,,Myslím, že hej." zaváhala som. ,,Super." vyhlásil Liam a spolu s otcom zmizli späť do auta.

----------------------------------------------------

●Takže nová kapitola je na svete. Dúfam, že sa vám páčila a ste s ňou spokojní.

●Venujem: --delevingne--, Elesiis, Chell_Styles, xlarissie, not_real_benzo, natyipa, BigBangsis, Fake_Jade_, ariiiana___, Fake_Perrie, Fake_Gigi, UNICORN_GIRL19, BeKi-Styles, _Osoba_, Viku_ska2 a Tallithamz

●Pre novú kapitolu aspoň +10 votes

●All the HappinEsS. ₯ove