Alice

Nie je tam nijaké číslo jeden.

Krúžila som okolo Dunham Court v Londýnskom technologickom inštitúte, zízala na všetky mená a čísla ako stará pani, zatiaľ čo okolo mňa sa šuchtali študenti. Dunham tvorí hlavný dvor ohraničený štyrmi stranami univerzitných budov, ako na Bennette, ibaže tento štvorec je úplne uzavretý. Centrum pre výskum snov má sídlo na Dunham Court číslo jeden, aj keď tam žiadne číslo jeden nie je. Budova na najseverozápadnejšom rohu štvorca je dvojka a čísla stúpajú po jeho obvode. Najvyššie číslo je pätnásť, a to sa stretáva s číslom dva.

Sadla som si na lavičku a práve som sa chystala vzdať to, keď som si všimla niečo zvláštne. V strede štvorca bola malá budova v tvare kupoly, ktorá vyzerala, akoby ju sňali zo strechy a položili ju na zem. Spoza stĺpa práve vyšla žena v medenom svetri a náhlia sa na Baker street s knihami pritisnutými k hrudi.

Niečo mi vravelo, že za ňou nemám utekať. Vyzerala dosť horlivo, takže by mohla nechtiac vbehnúť pod auto. Preto som namiesto toho vykročila k rotunde a potom vošla dovnútra. Vedľa ťažkých dvojitých drevených dverí bol malý kovový štítok, takmer nebadateľný. Bolo na ňom napísané: CENTRUM PRE VÝSKUM SNOV. GUSTAVE L. PETERMANN, PhD.

Stlačila som malý gombík rovno pod štítkom a odskočila, keď sa ozval odnikadiaľ hlasný hlas z reproduktora.

*

,,Dnes začíname s diskusiou o jednej z najpopulárnejších tém sociálnej psychológie." povedal profesor Fitz. Ledva som ho počúvala, pretože som bola totálne očarená Harryho mihalnicami. Boli také dlhé, že aj keď sedel jeden rad predo mnou, videla som, ako mu ich končeky vykúkajú z profilu. Poznala som tie mihalnice. Do minulého týždňa. Poznala som ich navždy.

Centrum pre výskum snov bolo veľmi výstredné miesto a ja som bola kedysi jeho súčasťou. Ktovie čoho som schopná? Ešte som to nedokázala vysvetliť, ale musela som niekde vidieť Harryho fotku a môj mozog sa postaral o zvyšok. Čo nebolo len zahanbujúce a patetické, ale aj mi to lámalo srdce. Predstava, že som vlastne celý čas bola sama.

,,Téma, ktorú budeme preberať, je láska." pokračoval profesor Fitz a ja som konečne zdvihla pohľad k tabuli. ,,Ale najprv si musíme vysvetliť základné pojmy. Väzba. Môže mi niekto povedať, kto je zodpovedný za štúdium väzby? Zayn?"

,,Ehm, Lavoisier?" zamrmlal Zayn Malik takmer nečujne. Bolo to veľké decko, ktoré ešte nenarástlo samo do seba. Pár ráz som ho nachytala, ako na mňa čumí so zamilovaným pohľadom, no nikdy ma ani nepozdravil.

,,Malik, menom Lavoisier si mi odpovedal takmer na každú otázku, ktorú som ti tento týždeň dal. Chválim tvoju vytrvalosť, ale občas si pozri povinné čítanie a tým zistíš, že Lavoisier bol chemik. Harry, čo pre mňa máš?" Učiteľ trochu zdvihol bradu, čím pobádal Harryho.

,,John Bowlby." povedal Harry. Ako obyčajne sedel vyrovnaný na svojej stoličke a nepozeral sa nikam inam len na tabuľu, Fitza alebo do svojho zošita, kam si robil úhľadné poznámky. Viem to, lebo ho väčšinou pozorujem. Má také nádherné zápästia. Silné a jemné zároveň, s hladkou pokožkou, kĺby mu presne sadnú do manžiet, na krémovom svetri, ktorého rukávy si vyhrnul k lakťom. Bola som nimi taká omámená, ich krásou, a tým, aké je to vtipné, že taká zraniteľná, intímna časť človeka môže byť pred našimi očami každý deň bez toho, aby sme si to všimli.

,,Bowlby!" zopakoval hlasno profesor Fitz a zdvihol ruky, akoby kričal 'alejula', čím si opäť získal moju pozornosť. ,,Správne a tí, čo ste si pozreli povinné čítanie ako Harry, si možno spomeniete na to, že Bowlby veril, že naše rané zážitky z detstva majú veľký vplyv na náš vývin a správanie neskôr v živote. Áno? A naše väzby tvorí vzťah dieťa/opatrovník alebo jednoduchšie povedané, váš vzťah s rodičmi. Chápete?"

Prikývla som a napadlo mi, čo sa asi stane, keď nemáte skoro žiadny vzťah dieťa/opatrovník. Keď vaša mama odíde cez pol sveta, takže trávite väčšinu popoludní obliekaním svojho maého jazvečíka do baletnej sukničky a predstieraním, že ste Tina Turner, a robíte s ním interview.

,,Vie mi niekto povedať, prečo si takéto väzby vytvárame? Aký majú pre nás význam?" položil profesor ďalšiu otázku. Všetci mlčali.

,,Aby sme prežili." povedala som bez zdvihnutia ruky. Harry sa pomrvil na stoličke, ale neobzrel sa. Profesor Fitz vyzeral príjemne prekvapený. ,,Presne tak, Alice." prikývol. ,,Môžeš nám to vysvetliť podrobnejšie?"

,,Okej." súhlasila som, no zrazu som sa cítila placho. ,,Je to pochopiteľné. Narodíme sa ako malé bytosti, neschopné urobiť niečo samé, takže potrebujeme niekoho, kto to urobí za nás. Väzba na inú osobu nám zaručí, že budeme vždy v blízkosti niekoho, kto sa o nás postará. Kto zaistí, že prežijeme." Učiteľ prikývol.

,,A čo iné druhy väzieb?" spýtala sa Lily Collins. ,,Napríklad u dospelých." ,,Slečna Collinsová, nedočkavá, kedy budeme preberať tú najkrásnejšiu a najtragickejšiu vec, menom láska." doberal si ju Fitz. ,,Je to v ľudskej povahe, samozrejme. Chceme definovať všetko čomu nerozumieme. Vidíte, že aj psychológia môže byť bombová?" pokračoval Fitz. Všetci sme dačo zamrmlali a vtedy zazvonilo.

,,Och, aby som nezabudol! Priniesol som vám odmenu. Po ceste z triedy si vezmite." Vytiahol zo stola plastovú krabičku plnú čokoládových sušienok. Bola som jedna z prvých, čo si vzali. Bola nadýchaná a jemná a začínali sa mi zbiehať slinky. Práve som sa chystala zaboriť do nej zuby, keď ma zrazu niekto zdrapil za ruku, odtiahol mi ju od tváre a pripravil ma o sušienkovú eufóriu.

,,Nejedz to!" skríkol Harry a hlas mal takmer podráždený, keď odhadzoval sušienku do koša, akoby to bola bomba, a živší, než som ho počula za posledné dni. Potom sa na mňa pozrel akoby sám neveril tomu, čo spravil. Preglgla som. Obaja sme sa pozreli do koša, a počula som, že Harry ťažko dýcha.

,,Je upečená z mandľovej múky." vysvetlil mi nakoniec Harry, stíšil hlas na normálnu hlasitosť a naďalej sa pozeral do koša. ,,Priniesol ich aj minulý rok." znova sa na chvíľu odmlčal. ,,Si v poriadku?" spýtal sa ma starostlivo.

,,Hej." dostala som zo seba. ,,Ďakujem." ,,Nikomu to nehovor." povedal a prešiel si rukou cez vlasy. Potom si odkašľal a vykročil von z triedy. ,,To nebolo pekné!" vyhlásila Lily Collins, keď prechádzala okolo mňa. No ja som ju nedokázala vnímať, lebo moja myseľ bola na Kapverdách.

Pamätal si, že som alergická na orechy.

Pretože si pamätal všetko.

Pretože tam bol.

Pretože to bol Harry z mojich snov.

---------------------------------------------------------------

● Som späť s novou a riadne dlhou kapitolou. Všetko najlepšie k 21. narodeninám Dove Cameron. Ale, ale, ale... Harry, čo sa nám to s tebou deje? Čo myslíte, prečo sa Harry takto zachoval? Som zvedavá ako ste spokojný s príbehom. Páčila sa vám Halice chvíľa?

●Venujem: Chell_Styles, Elesiis, BigBangsis, UNICORN_GIRL19, BeKi-Styles, jullmeow, natyipa, Fake_Gigi, Fake_Jade_, _Osoba_, xlarissie, Eliska_Styles, ariiiana___, Tallithamz a Fake_Perrie.

●Nová kapitola: +13 votes

●All the HappinEsS. Dove