Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

20. august

*20 august*

Som priamo v strede Great Hall v Metropolitnom múzeu umenia, presne meter od vstupu do egyptského krídla, kde som sa na oslave mojich 12 narodením povracala. No teraz nevidím okolo žiadne ,,ľadvinky" a nepočujem pískanie tenisiek na naleštenej podlahe. A pri nohách nemám kaluž toho čo som vyvracala. Mám na sebe drahé šaty pošité kryštálmi, presne také, aké mala Beyoncé na odovzdávaní cien Grammy. 

V tento večer zovšadiaľ žiaria a blikajú svetlá, ľudia si šepkajú a pozerajú sa mojím smerom. V tento večer som z nejakého dôvodu dôležitá osoba. Popíjam šampanské, presúvam sa z miestnosti do miestnosti a obdivujem umenie. A vtedy ma nájde Harry, ako  stojím pred Degasovými Baletkami v oddelení impresionizmu.

,,Vieš, že aj ja dokážem tancovať?" objíme ma okolo pása a v celom tele zrazu cíti nával tepla. ,,Dokáž to." odpoviem mu. Nemusím ani odtrhnúť oči od maľby, aby som vedela, že sa na mňa pozerá a usmieva. V mysli mám zmapovaný každý centimeter jeho tváre. A neustále sa bojím, že naňho zabudnem.

(pusťte si pesničku v médiách)

Chytí ma za ruku a zatočí ma. Zavriem oči a keď ich znovu otvorím, ocitneme sa v strešnej záhrade a kýveme sa do rytmu. Kríky sú ozdobené ligotavými svetielkami. ,,V obleku vyzeráš dobre." zamrmlem mu do krku. ,,Ďakujem. To sú tie isté, čo mala Beyoncé na odovzdávaní cien Grammy." odvetí vážnym tónom a obaja vybuchneme do smiechu. Skôr než sa stihnem nadýchnuť, Harry si ma pritisne ešte silnejšie a pobozká ma. Zakloní ma dozadu tak veľmi, že strácam všetku rovnováhu. Dovtedy som si neuvedomia, že existuje takýto dobrý typ závratu.

,,Chýbala si mi." povie a znovu ma zatočí. Vtedy sa objaví roznášač pizze a tvári sa nedočkavo. ,,Si hladná?" spýta sa ma Harry. ,,Niečo som nám objednal." povie Harry a poslíček odíde.

No vo vnútri škatule nie je pizza, ale veľká torta v tvare sušienky OREO, pokrájaná na osem častí. Načiahneme sa a každý si vezme jeden ťažký kus. No skôr než si ho stihnem vložiť do úst, Harry sa na mňa šibalsky usmeje a jeho kus torty pristane na mojom líci. Plesk. Hodím ten svoj doňho. 

Naháňame sa po múzeu, skrývame sa za rímskymi sochami a uhýbame sa ostatným návštevníkom, zatiaľ čo do seba hádžeme plné hrste torty. Zrazu si všimnem, že naším smerom pochoduje strážnik. Keď sa pozriem bližšie, zbadám, že je to môj učiteľ fyziky. Vždy som ho neznášala. Začneme bežať rýchlejšie.  

Keď konečne zabočím na nádvorie hrobky z Pernebu, zastanem a otočím sa na Harryho. Obaja sme celý od torty. Na krku a rukách mi visia šperky z výstavy európskych textílií a on má na sebe helmu zo stredoveku. Vyzeráme ako dobitý kráľovský pár. Krajina, v ktorej by sme vládli, by sa vzbúrila. 

Harry mi niečo hovorí, ale cez helmu ho vôbec nepočujem, tak si zdvihne prednú časť a odhalí červené líca. ,,Dajme si pauzu." povie. Ležíme na chrbte na nádvorí s hrobkou. Nad hlavami máme plnú oblohu hviezd na mieste, kde mal byť strop. 

,,Vieš, že keď v Egypte zomrel niekto z kráľovskej rodiny, často s ním pochovali aj jeho milovaných?" vravím mu. ,,Myslím, že s nimi pochovávali len služobníkov, aby ich čakali v posmrtnom živote." opraví ma Harry. To by nebol on, keby ma neopravil.

,,No ak zomriem ja, dám ťa pochovať so mnou." otočím sa k nemu. ,,Och, zlatko, ďakujem." zvolá. ,,To je tá najhrôzostrašnejšia vec, akú si mi kedy povedala."

Keď sa od kamenných stien odrazí ozvena tichého funenia, zbadám, že vedľa Harryho leží malé šteniatko Huskiho a zamilovane naňho hľadí. ,,Kto to je?" pýtam sa. ,,To je Olivia." kývne hlavou k šteniatku. ,,Sleduje ma už od oceánskeho krídla. Myslím, že sa do mňa zaľúbila." povie a pohladí Oliviu po hlávke. ,,Nuž, Olivia, postav sa do radu." vyhlásim, položím si hlavu na Harryho hruď a zhlboka sa nadýchnem. Vždy vonia ako mentol. Tlkot jeho srdca ma uspáva.

,,Nezaspi." prosíka ma. ,,Ešte sme spolu nestrávili dosť času." Nesúhlasím s ním. Tento večer bol skvelý. Lepší, než by som si mohla priať. ,,Čoskoro sa vidíme." poviem mu a modlím sa, aby som nezaspala, skôr ako to povie on mne. Je to náš zvyk, takmer zvyk z poverčivosti, aby sme sa uistili, že sa znova nájdeme.

,,Čoskoro sa vidíme." vzdychne si na koniec. Pomaly zavriem oči a v ušiach sa mi ozýva Oliviino chrápanie.

-------------------------------------------------------------------

•Takže prvá kapitola. Kto by nepochopil, toto bol sen. Všetko sa to Alice snívalo. Dúfam, že sa vám to páčilo. Len na objasnenie. Alice je britka, ktorá žije v New Yorku.

•Venované: --gomez--, --delevingne--, Elesiis, BeKi-Styles, not_real_benzo, UNICORN_GIRL19, Fake_Gigi, Fake_Harry_Styles_, Fake_Jade_, Tallithamz, xlarissie, natyipa, ariiiana___, saskqaaaa, Viku_ska2 a SJHoran.

•Nová kapitola aspoň +10 votes

•All the HappinEsS. Dove😻😻💟

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro