Vrtím prstami na nohách medzi steblami trávy hustého zeleného trávnika, pozerám sa na zelenú vežu vysokú niekoľko poschodí. Keď sa pozriem bližšie, všimnem si, že je celá postavená z kvádrov z hry Jenga.

,,Si na rade, moja drahá!" kričí na mňa Petermann. Leží pokojne na lehátku za mojím chrbtom a cucká koktail, v ktorom pláva veľký ružový kvet. Ďaleko v pozadí je zámok vo Versailles, no jeho fasádu pokrývajú obrovské drahokamy, akoby ho kúpila rodinka My little Ponies a dokončila renováciu.

,,Ale ako sa dostanem tak vysoko?" pýtam sa, kým hľadím na ten uvoľnený kváder vhodný na ťah, asi sedem metrov nado mnou.

,,Alvaro ti pomôže!" odvetí Petermann. A práve vtedy okolo veže presviští Alvaro a jeho modré pierka vyzerajú v popoludňajšom slnku skoro elektricky. Ale nie je to ten Alvaro, ktorého si pamätám. Je veľký asi ako mláďa draka a na krku má krásnu talianksu šatku.

,,Ciao, Alicia!" pozdraví ma veselo. ,,Na palubu! Veniamo!" vyleziem mu na chrbát a preletíme okolo veže, ja sa nakloním dopredu a ukážem mu, kan chcem ísť. Potom vytiahnem kvádet von a držím ho v rukách, kým letíme k vrchu veže, kam ho opatrne položím.

,,Brava!" kričí Alvaro a Petermann na zemi dvíha pohár na súhlas. Alvaro ma vráti na zem a ja sedím, pozorujúc Selenu, ako pokračuje v hre, s veľkým smaragdovým náhrdelníkom na krku, ktorý sa jej krásne hodí k chocholu na hlave. Použije zobák, aby šikovne vytiahla kváder, a elegantne ho položí navrch veže. Keď jej pogratulujem, žmurkne na mňa. 

,,Zábavné, však?" povie niekto vedľa mňa, a keď sa otočím, zbadám vedľa seba Harryho s lakťami na kolenách. ,,Kedy si prišiel?" opýtam sa a položím si mu bradu na plece. ,,Vždy som tu, Alice." povie potichu. Potom si zloží bradu navrch mojej hlavy.

Prekvapí ma to, ako môže také malé gesto znamenať tak veľa. Ako často si neuvedomíte nervozitu a smútok, ktorý v sebe držíte, až kým ho dotyk vašej milovanej osoby zrazu nevypustí. Akoby si celé vaše telo vydýchlo. Presne tak sa teraz cítim. Zavriem oči, aby som to dôkladne precítila.

,,Pozor!" kričí niekto nad nami a keď sa pozrieme hore, uvidíme Petermanna, ako letí na Alvarovom chrbte, zatiaľ čo sa jenga veža začína rozpadať. ,,Skryte sa!"

No hneď ako prvý kváder dopadne a odrazí sa z trávnika, uvedomíme si, že nie sme v nebezpečenstve. Pretože sú to len obrovské špongie pokrájané na veľké pásy. Zrazu plávame v penovej jame, akú sme mali v telocvični v New Yorku. 

,,Harry?" kričím. ,,Harry? Kde si?"

No skôr než začnem skutočne panikáriť, vynorí sa jeho kučeravá hlava z kopy peny s veľkým úškrnom na tvári.

,,Tu som!" zvolá. ,,Veď som ti vravel, že som vždy tu."

-----------------------------------------------------------

●Takže nová snová kapitolka je na svete. Mám pre vás skvelú správu. A tou je, že... Mám premyslený celý priebeh Don't let dreams go.

●Budem rada za každý vote aj komentár

●All the HappinEsS. ₯ove