Z rádia znova hrala nejaká vianočná odrhovačka.  Veď jasné, Vianoce za rohom, musíme s tým ľuďom vypáliť dieru do hlavy a znechutiť im tieto sviatky čo najviac. Podobné myšlienky behali po rozume Kazutorovi Hanemiyovi, ktorý mal pocit, že konkrétne All I Want For Christmas Is You počuje piaty raz za poslednú hodinu.

Jeho tmavovlasého kolegu to však očividne netrápilo. Chifuyu Matsuno vyšiel zo skladu s vrecom psích granúl a veselo si pritom pospevoval. Robil to vždy.  Bolo jedno, čo v rádiu hralo, vždy si k tomu spieval. A aj keď sa nie vždy trafil do tónu a občas spieval falošne, Kazutora to rád počúval. Vždy mu to vykúzlilo úsmev na tvári. A  tento raz nebol ničím iný. Stál za pultom a s úsmevom nižšieho tmavovláska sledoval.

Kazutoru otravovali vianočné pesničky. No páčili sa mu potichu a trošku falošne spievané Chifuyovým hlasom.

***

,,Nechápem, čo robím zle," sťažoval sa Kazutora neskôr v ten deň, keď sa mu už niekoľký škrečok pokúsil odkusnúť prst. Práca so zvieratami mu nevadila. Ale škrečky ho z nejakých neznámych dôvodov nenávideli.

,,Asi ich zle chytáš. Ukáž mi to," zamyslel sa Chifuyu a natiahol ku Kazutorovi ruku.

,,Robím to isté, čo ty. Len teba tie zvery milujú. Všetky ťa milujú," povzdychol si Kazutora a podal druhému ruku. Ten sa len zasmial. Na chvíľku odbehol a vrátil sa s ružovou náplasťou.

,,To nemyslíš vážne," odtiahol Kazutora ruku.

,,Myslím to smrteľne vážne. Mám ti to aj pofúkať?" zaškeril sa naňho jeho kolega a najlepší priateľ v jednom.

,,Nie som decko," zatváril sa Kazutora naoko urazene.

,,Správaš sa ako jedno. Daj sem tú ruku," oponoval Chifuyu a chňapol po ruke svojho kolegu.

Ten sa mu uhol a zdvihol ruku nad hlavu, využívajúc svojich pár centimetrov, ktoré druhému chýbali.

,,Tora, neštvi ma," zamračil sa Chifuyu a znova mu chňapol po ruke.

Kazutora sa len zasmial: ,,Čo je, krpec?"

Chifuyove líca nabrali ružový odtieň. ,,Ešte raz ma nazveš krpcom..."

,,Prepáč, nepočujem ťa odtiaľ zdola."

Kazutora nebol oveľa vyšší, ale užíval si to plnými dúškami.

,,Prestaň a daj sem tú ruku."

Kazutora sa pousmial a postrapatil svojmu kolegovi vlasy. ,,Dobre, dobre. Ale ty si taký milý, keď sa čertíš."

,,Sklapni," odsekol nižší a prelepil Kazutorovi prst náplasťou. Potom mu naň vlepil malú pusu.

Kazutorovo srdce v ten moment preskočilo úder, či už z čistého šoku alebo z akýchkoľvek iných dôvodov. Do líc sa mu nahrnula krv.

,,Si milý, keď sa červenáš," zasmial sa Chifuyu a pobozkal Kazutoru na líce. Čím spôsobil, že starší sčervenel ešte viac. To vyvolalo v Chifuyovi ďalšiu vlnu smiechu.

***

Prečo  sú vianočné svetielka vždy zamotané, aj keď sa vkladajú do krabice úhľadne zmotané a celý rok sa nimi nehýbe, zostáva záhadou.

Kazutora nemal rád prípravy vianočnej výzdoby, na ktorej Chifuyu z nejakých dôvodov trval. Výzdobu vždy robil mladší z dvojice. No od kedy spolu pracujú, Kazutora bol do toho rok čo rok  zatiahnutý práve rozmotávaním farebných svetielok.

,,Kazutora!" ozvalo sa spredu obchodu.
,,Čo!?"
,,Červená alebo žltá!?"
,,Žltá!"

Väčšina ich konverzácií počas výzdoby obchodu prebiehala kričaním, keďže Kazutora v sklade rozmotával svetielka. Chifuyu nechcel aby sa mu tam motal, keď sa mu nechce pomáhať. A Kazutora mu s radosťou vyhovel vzhľadom na nespočet vianočných pesničiek, čo vyhrávali spredu.

Po dlhých minútach pilnej práce vyšiel Kazutora zo skladu s rozmotanými žiarovkami, aby ich  vydal na pospas svojmu kolegovi. 

Ten nesklamal. Aj keď Kazutora úplne nechápal prečo je vianočná výzdoba pre niektorých tak dôležitá, rozhodne vedel uznať, že vypadá úžasne. Zasekol sa však na červených reťaziach.

,,Povedal som žlté."

Chifuyu len mykol plecami: ,,Červené sa mi páčili viac."

,,Načo si sa ma potom pýtal?"
Z nejakého dôvodu presne takéto správanie vyššieho tmavovláska neskutočne iritovalo.

,,Až keď si povedal, že chceš žlté, som si uvedomil, že sa mi viac páčia červené. A tiež som ťa chcel nejak zapojiť," zaškeril sa naňho Chifuyu a zobral si reťaz so žiarovkami.

,,Zapojíš ich?" spýtal sa Kazutoru, keď bol hotový.

,,Jasné."

V moment keď Kazutora zapojil žiarovky, Chifuyu vypol svetlo.

A Kazutorovi spadla sánka. Vyzeralo to úžasne. Obchod bol ožiarený slabým farebným svetlom, ktoré sa ligotalo na červených reťaziach, zvončekoch a dekoráciách všade naokolo. Bolo ich veľa, ale presne akurát aby to pôsobilo útulne.

Kazutora sa nikdy nikde necítil ako doma. Aspoň nie od doby, čo nepriamo zabil svojho najlepšieho priateľa. No v Chifuyovi našiel po dlhej dobe domov.

***

Nákupné centrá boli ešte plnšie ako inokedy. Bol to zhon všetkých ľudí, čo si vianočné darčeky nechávali na poslednú chvíľu. A Kazutora s Chifuyom boli jednými z nich.

,,Čo si myslíš, že by sa páčilo Hine?" nahlas rozmýšľal Kazutora. ,,Alebo im s Takemichim kúpime detské potreby? Chápeš, keby náhodou," otočil sa na svojho najlepšieho priateľa. Len preto aby zistil, že tam nie je.

,,Chifuyu!" zavolal a porozhliadal sa. Nevýhoda nízkych tmavovláskov? Ľahko sa stratia v dave.

Takže Kazutora musel prejsť niekoľko uličiek, kým Chifuya našiel. Prezeral si knihy. Aspoň to malo vyzerať, že si prezerá knihy. V skutočnosti sa vrtel do rytmu hudby v obchode a ticho si pritom pospevoval.

,,Chifuyu!" zavolal naňho trošku iritovane Kazutora. Jeho žlté oči sa stretli s párom modro-zelených.

,,Prepáč," usmial sa spomínaný tmavovlások a trošku sa začervenal.

Kazutora musel v duchu uznať, že je vážne rozkošný.

Po hodine zháňania rôznych vecí, prechádzali s plným košíkom smerom k pokladniam.

V rádiu hrali vianočné vypalovačky. Kazutora tlačil košík a sledoval Chifuya, ktorý si už zase pospevoval a tancoval. Chcel ho zakríknuť, že naňho ľudia čumia, ale na druhú stranu mal potrebu sa k nemu nepriznávať viac ako bolo nutné.

Takže kráčal za ním s odstupom aspoň takým, aby ich nikto nespájal.

To nevyšlo, keďže Chifuyu zastavil, počkal naňho a zavesil sa mu na ruku. Robil to vždy, keď mal dobrú náladu.

,,Čumia na teba," povedal mu Kazutora potichu.

,,A čo," povedal len druhý a pevnejšie objal Kazutorovu ruku.

Kazutora sa musel pousmiať.

Chifuyovi nikdy nejako extra nezáležalo, čo si o ňom ľudia myslia. Proste bol sám sebou. To mal na ňom rád.

V skutočnosti na ňom mal rád všetko.

***

Sedeli spolu na gauči zakrytí huňatou dekou.  Pozerali disneyovky. Odkedy spolu bývali, stalo sa to ich tradíciou.

Chifuyu bol pod dekou schúlený skoro celý, s hlavou na Kazutorovom ramene. Kazutora mal ruku prehodenú cez Chifuyove plecia, nevedomky si menšieho privinujúc bližšie k sebe.

Nikdy to nepovedal nahlas, ale mal toho nízkeho usmievavého tmavovláska vážne rád. A tušil, že Chifuyu to cíti rovnako. No bál sa priznať si to. Pred dvanástimi rokmi  totiž spôsobil smrť niekoho, koho Chifuyu miloval. Sám mu to povedal, potom čo sa skamarátili.

Z myšlienok ho vytrhol pohyb. Chifuyu stál pred ním s natiahnutou rukou. V pozadí zrovna hrala jedna z mnohých disney pesničiek.

,,Smiem prosiť o tanec?" šarmantne sa usmial a jemne sa uklonil.

,,Chifuyu, vieš, že ne-" bol prerušený tým, že ho Chifuyu aj tak vytiahol na nohy. Jednu ruku chytil do svojej a druhú mu položil na rameno.

,,To bola rečnícka otázka," široko sa usmial.

Kazutora si s povzdychom pritiahol  nižšieho tmavovláska za pás a nechal sa ním viesť do rytmu piesne.

Niežeby boli tanečníci, párkrát si vzájomne postúpali na nohy, Kazutora skoro potkol Chifuya, Chifuyu narazil do konferenčného stolíka, no bavili sa. Z nižšieho vyžarovala radosť. 
Široko sa usmieval a v očiach mu tancovali iskričky.

Kazutora si nemohol pomôcť, usmieval sa tiež. Začal sa do toho pomaly Chifuyovým pôsobením dostávať, zatočil ho aj na jednu stranu, potom na druhú, odstrčil ho od seba a potom si ho za ruku znovu pritiahol. Pesnička už dávno skončila no oni pokračovali ďalej. Chifuyu pustil Kazutorovu ruku a spojil ju s druhou za jeho krkom. Kazutora mu položil na pás aj druhú ruku. Spomalili tempo a len sa kývali zo strany na stranu.

Kazutora hľadel do tých krásnych modro-zelených očí. Bol tak blízko. Stačil by kúsok. Naklonil sa bližšie. No proste nemohol. Spomienka na jeho mŕtveho najlepšieho priateľa, ktorého miloval tmavovlások v jeho náručí ho ťažila.

,Nezaslúžiš si ho.'

Tieto slová si opakoval vždycky, keď sa nechal uniesť emóciami. A veril im. Nie po tom všetkom, čo za svoj život urobil. Zastavil a odtiahol sa. V modro-zelených očiach nižšieho muža čítal otázku, no ignoroval ho.

Už si chcel sadnúť späť na gauč, ale zastavil ho Chifuyu. Vzal do rúk jeho tvár postavil sa na špičky a jemne sa svojimi perami otrel o jeho. Trvalo to len zopár sekúnd. Chifuyu sa odtiahol, zanechávajúc vyššieho muža v šoku.

,,Prečo?" bola jediná vec, na ktorú mohol Kazutora myslieť.

Chifuyu prevrátil oči. ,,Pretože ťa mám rád, somárik."

,,A- ale čo Ba-" bol prerušený prstom na perách.

,,Baji je mŕtvy, Kazutora," povedal Chifuyu čo najjemnejšie mohol.

,,Ale ty si ho miloval," namietal stále vyšší tmavovlások.

,,Áno. Áno miloval. A nezabudnem naňho. Ale nie je tu. Život ide ďalej. Ja idem ďalej. A s tebou to myslím vážne," pousmial sa Chifuyu.

Kazutora len pokrútil hlavou: ,,Nie, ja... Nemôžem prebrať jeho miesto. To si proste nezaslúžim..."

Potom ucítil bolesť na vrchu hlavy.

,,Si nemožný," povzdychol si Chifuyu.

,,Prepáč," nervózne sa usmial Kazutora. ,,Môžeme zostať len kamarátmi."

,,Vieš kam môžeš ísť so svojím ,len kamaráti'," naznačil Chifuyu vo vzduchu úvodzovky.
,,Viem, že ma máš rád úplne rovnako ako ja teba. Bajiho miesto nepreberieš. To nikto. Ale ty nie si on. A ja ťa nemám rád tak ako jeho. Mám ťa rád ako teba. Tak na čo, prosím pekne, čakáš?"

Kazutora si nervózne prebehol vlasy. Začínal sa cítiť trošku trápne. ,,Ani neviem."

,,Neviem ani ja. Každopádne ja už na nič nečakám," povedal Chifuyu a vtiahol si Kazutoru do objatia. ,,Chcem to skúsiť."

Kazutora chvíľku váhal, než objatie opätoval. A keď sa nad tým zamýšľal, začínal si uvedomovať, že mal Chifuyu pravdu. Nevedel na čo čakal a už poriadne nevedel ani prečo. Všetky jeho dôvody sa zrazu zdali zvláštne sebecké. A koniec koncov, za skúšku nič nedá, no nie?

Odtiahol sa, no len preto aby nižšieho tmavovláska pobozkal.

A bol to ten najlepší bozk v jeho živote.

Koniec

Zdravím vás ľudia :D

Mám momentálne menší blok, čo sa písania týka, takže táto poviedka je o dosť kratšia a tiež to nie je nič extra, ale dúfam, že sa vám páčila
:3 Vlastne je to môj prvý pokus o vianočnú poviedku.

Momentálne si extrémne fičím mangu (aj anime) Tokyo revengers, takže určite by som v budúcnosti chcela napísať ešte nejaké fanfikcie práve z tejto mangy :3

Komentáre a hviezdičky len ocením :3

Tak teda prajem šťastné a veselé :D ❤️

Vaša QM❤️