'Cause I lost the game, I can't get lower
Caused your pain, it's takin' over

(Two Feet - Lost Game)

„Amberine modriny," vypľuvnem a Brandon pokrčí obočie. „Ako vysvetlíš jej modriny? To, že si ju posielal na potrat a deň po oslave sezóny zmlátil-"

„Vou, vou, vou, hneď zastav. Čo? Aký potrat a aké zmlátil? Nikdy by som niečo také-"

„Zosypala sa mi v náručí, Brandon!" preruším ho. „Na vlastné oči som videla jej rozťatú peru, jej smútok, zúfalstvo v očiach týranej ženy. Ako ti mám veriť, že si na ňu nepoložil ruku, keď ja sama som mala po tom večere v klube modrinu na zápästí z tvojho zovretia? Prečo by to robila?"

„Prečo by to robila? Lebo je kurva dobrá herečka, preto! A nevie sa zmieriť s tým, že jej lacné triky aj tak nestačia na Hollywood. Žiadny potrat, Rosie, kristepane. Ona len nemôže prežiť to, že nedostala rolu, ktorú som jej mal vybaviť, preto mi vtedy roztrieskala Lambo. To bol pravý dôvod. Celý čas ma využívala na to, aby sa dostávala k lepším ponukám či kontaktom a ja som celý čas prehliadal červené vlajky okolo nej presne tak ako ty teraz. A deň po oslave sezóny? Kurva, veď som bol celý deň s Jaxom a jeho krpcom! Ako som ju mohol vôbec stretnúť?" Hlas mu preskočí do neprirodzenej výšky.

„Pokojne mu zavolaj a opýtaj sa ho, nemám, čo skrývať. Neviem, kto jej to urobil, ale nedivil by som sa ani keby to bola ona sama."

Ne-ve-rím. Neverím, že on naozaj môže byť ten dobrý.

Ale doriti... mohlo by to tak byť?

V kuse na neho zízam. Analyzujem každú možnú emóciu v jeho tvári, hlase aj očiach. Vnímam však zúrivosť neprávom obvineného človeka. Nemusím ani volať Jaxovi, v hlave sa mi totiž vynorí veta, ako pri včerajšej hádke povedal presne rovnaké alibi, ktoré som ho ani nenechala dopovedať.

Naozaj museli byť spolu.

Odrazu sa prichytím, že o Amber skutočne čím ďalej, tým viac pochybujem. Pod kabátom ma ako mexická vlna zasypú zimomriavky, že Jax mal opäť pravdu, a hneď aj nevoľnosť z toho, ako hlúpo som ho kvôli vlastnej zaslepenosti ignorovala.

„A čo ja? Čo so mnou v tom klube?"

„Ako to myslíš, čo s tebou? Neboli ste to vy dve, koho včera prepašovali k videozáznamom? Keď si ich videla, tak už vieš, ako to bolo, nie?"

Neustriehnem sa a reagujem prekvapeným nadvihnutím obočia. Amber tam včera aj tak šla, ale bezo mňa? Nasucho prehltnem zlosť, že ma odpísala aj napriek tomu, že som jej písala a žiadala, aby sme šli spolu a mohli si všetko vysvetliť. Ale ako to Brandon vlastne...

„Odkiaľ vieš, že sme mali vidieť záznamy?"

„Snáď si nemyslíš, že Amber je jediná, kto má v klube kontakty. Stačil jeden telefonát a to video som si tiež pozrel. Nie žeby som si nebol istý, ale teraz už naisto viem, že sa tam nestalo nič, čo by sa dalo nazvať trestným činom. Obaja to vieme," zdôrazní a ukradne si krátku pauzu.

„A obaja sme boli mimo. Prepáč, že som to nezbadal skôr, no hneď, keď mi to došlo, že máš v sebe rufík, pustil som ťa. Dovtedy som si proste myslel, že po mne ideš. Nič v zlom, ale vyzerá to tak ešte aj na videu, nemyslíš?"

„Uhm." Neviem, či sa priznať, že ja som ten záznam nevidela alebo nie. Brandon na mňa prižmúri oči a sám si to z mojej tváre vyčíta.

„Ty si to nevidela," skonštatuje.

Pokrútim záporne hlavou. Chvíľu je medzi nami ticho, ktoré zapĺňa iba hluk cestného ruchu.

„A... chceš?"

Podozrivo si ho premeriam.

On pomaly siahne do vrecka nohavíc a vyloví odtiaľ svoj mobil. Neviem, či tie pomalé pohyby robí kvôli mne, ale ak áno, skutočne ho nespoznávam. Obmäkčuje ma. Spochybňuje všetko, čomu som doteraz verila. Keď ho nezastavím, začne v mobile niečo hľadať.

„To ho máš v mobile?"

Prikývne bez toho, aby sa na mňa vôbec pozrel.

Žasnem. Pre Amber bol problém dostať sa k záznamu iba na ukážku a Brandonovi stačí zodvihúť telefón, aby mu celé video iba tak poslali? Niekomu sa zjavne stačí narodiť s dobrým priezviskom.

„Ale musím ťa upozorniť, princezná. Mám pre teba ešte dve, ktoré sa ti nebudú páčiť, a ktoré by ti Amber nikdy neukázala, no možno vďaka nim mi konečne začneš trochu veriť."

Prehltnem.

„Tak čo? Pripravená na pravdu?"

Vtiahnem dolnú peru do úst a silno si do nej hryziem. Takmer si to neuvedomím, pretože tuho premýšľam. Nie však dlho. Zhlboka sa nadýchnem, pristúpim k nemu a on klikne na play prvého videa, kde sme my dvaja.

Doriti, naozaj som ho pobozkala ja. Prvá.

Ble.

V tej chvíli cítim jeho pohľad. Ak by som mu ho opätovala, stopercentne by sa na mňa škeril. V duchu iba prekrútim očami a preklínam sa. Seba i môj debilný nápad odviazať sa a skúšať jednorazovku akurát v tom klube. Vlastne, skúšať nejaké debilné jednorazovky všeobecne.

Zahanbenie rýchlo prejde, keď nastane druhá fáza videa po mojom zvracaní. Až teraz si jasne všímam Brandona. Tiež má divný pohľad, zvláštne, gumené pohyby, ktoré mi tak vtedy vôbec nepripadali, pretože som mala problém zvládať vlastnú koordináciu. Niežeby ho to ospravedlňovalo, ale fakticky neklamal. Bol zhulený.

To, čo vidím, je vlastne typická opitá scénka dvoch nadržaných a omámených ľudí na wécku. Ak by som bola mrcha a chcela ho dostať do problému, dalo by sa tvrdiť, že som to nechcela, že ma nútil. Lenže bozk, ktorý som mu predtým dala, to, ako som sa ho dotýkala, hovorilo o inom. Proste som ho falošnými signálmi zmiatla.

Brandon ma ešte upozorní, aby som si všímala aj zápästia, ktorých sa mi ani nedotkol. Obchytkával ma síce za stehno, zadok, objímal ma, aby ma držal na nohách, no vážne na mňa nijako agresívne nešiel. Iba mylne. Silu nepoužil. Dokonca aj do temena som sa tresla ja sama, keď som nezvládala vybalansovať pohyb hlavou pri opretí o kachličky.

Ach, doriti.

A na rad príde ďalšie video pri bare, ktoré mi vôbec nie je príjemné.

„Vidíš toho pokerovaného chujka? Ako na teba zíza, keď sa bavíš s Jaxom? Práve podpláca čašníka, aby ti do drinku nasypal rufík." Zaostrujem na ich nenápadné pohyby. Ak by ma neupozornil, ani si nič nevšimnem.

„Preboha," vypustím a vôbec nevnímam, že vonku začína snežiť a ja tu s Brandonom stojím pod barákom už asi desať minút. Ešte aj pohľad na Jaxa mi pripomenie ten debilný, detinský moment, kedy som podhodený drink do seba naraz kopla iba na truc.

Mám chuť ponoriť hlavu do vankúša a vykričať zo seba všetku zúrivosť na seba samu.

„Nechcela ťa náhodou Amber presvedčiť o tom, že som ti to dal ja?" háda.

Zamyslím sa. Podobné podozrenie skutočne padlo. Hneď ráno po tom, ako sa Amber zosypala, no nedokážem si spomenúť, či to nadhodila Amber alebo ja sama. Stisnem pery k sebe a očami zablúdim do strany k Brandonovi po mojom boku. Hneď zacíti, že sa na neho dívam.

„Okej, neodpovedaj, lebo ma tu z nej rovno jebne. Keď si dobre pamätám, ten týpek na teba čakal pred hajzlami. Chytil ťa, nie?"

Srdce sa mi rozbúcha. Pamätá si správne, chytil ma.

Bola to hneď druhá verzia, ktorá mi prišla na um, no jej potvrdenie u mňa vyvolá absolútny teror. Kristepane. Ten chlapík by ma vážne kamsi odvliekol... Až teraz sa trasiem, ale nie od zimy.

Prižmúrim oči a porazene prikývnem. Začínam sa pri Brandonovi cítiť zvláštne. Tak naivne, hlúpo a zahanbene. Hlavne zahanbene.

Chcem sa ho ešte spýtať na to fotenie. Prečo namiesto seba dosadil Jaxa a mňa, no tak rýchlo, ako sa mi otázka vynorí, ju aj zabudnem, pretože Brandon nečaká, potiahne prstom na tretie video a spustí ho.

Dívam sa na Amber, Diega a mňa, ako čakáme pred klubom. Bezmocne spím v Diegovom náručí, Amber je pred ním a niečo mu hovorí. Video zvuk nemá, iba obraz.

„Čo je to?"

„Počkaj si. Čakáte, kým Diegovi jeho kolega prinesie kľúče od auta, ktoré mal v šatni ochranky."

Podľa pokynov sledujem a čakám. A potom to príde.

Amber vezme moju grambľavú ruku, obmotá prsty okolo môjho zápästia a ukáže to Diegovi, pričom mu stále niečo vraví. Ani sa nepohnem. Iba nehybne odfukujem v Diegovom náručí. Diego vzápätí prikývne a Amber mi ruku pustí.

„Pochopila si?"

Vzhliadnem celá vystrašená a šokovaná k nemu. Nie. To nemôže byť pravda. Nemohla mi tú modrinu na zápästí spraviť ona. Alebo na to nahovoriť Diega. Nemohli to zinscenovať. Celé je to príliš... choré.

„To... nie..." Dívam sa na neho a začnem nepatrne krútiť hlavou. Záporne. Odmietam to prijať, chápať, aj keď mám dôkazy jasne pred sebou. „Neverím tomu, čo mi chceš naznačiť."

„Rosie, Amber je proste chorá egoistka. Nemyslí na nikoho, iba na seba. Pre svoje plány nemá problém iných využívať a klamať. Tak to proste chodí. Využívala aj mňa, kým som to nezbadal a nevysral sa na ňu. Teraz využíva teba, aby sa mi pomstila. Možno chce aj peniaze, kto vie."

„Nie, nie, to nie..." Znova si premietam všetky okamihy strávené s Amber. Všetky jej slová. A môj mozog jednoducho odmieta prijať to, že spoločné spomienky mohli byť len zahrané scénky podľa jej réžie. A ja? Úplne naivná, hlúpa komparzistka.

Nie! Ešte lepšie! Chudera nachytaná skrytou kamerou, ktorá je každému na smiech. Presne to som.

Brandon vníma moje blúznenie. Vie, že ma zlomil.

,,Pusť ma dnu, Rosie. Ak mi stále neveríš a chceš počuť pravdu na vlastné uši, pusti ma hore. Donútim ju povedať pravdu. Dokážem, že neklamem. A prisahám, že ak povieš, aby som odišiel, tak odídem." Dá si záležať na očnom kontakte so mnou. ,,Prisahám."

Ako paralyzovaná hľadím do jeho tmavých očí. Má takmer rovnakú farbu ako Jax. Brandonova hnedá je však tmavšia vďaka tmavohnedým vlasom i o máličko tmavšej pleti.

V kabelke mi cinkne asi tretia správa. To ma vytrhne z tranzu, potrasiem hlavou a rozsvietim displej, kým Brandon čaká na moju odpoveď.

Jax:

Chcel som ho zastaviť.

Jax:

Idem tam, Ro.

Jax:

Som na ceste.

Je na ceste.

Neodpíšem mu, iba nechám voľný priebeh prvej myšlienke, ktorá mi napadne. Ak sa veci zvrtnú, ak sa ukáže, že som sa nechala nachytať a Brandonovi naletela, Jax ho spacifikuje. Verím mu.

A nemala si nikdy prestať, Ro.

,,Máš desať minút."

Bez slova prikývne a nasleduje ma k výťahu. Brandon navrhne, aby som počkala za rohom, keď Amber otvorí a nezbadala ma. Zároveň sľúbi, že dvere nechá otvorené, aby som všetko dobre počula a mohla kedykoľvek zakročiť. Nechápem, ako som sa za pätnásť minút dostala od postoja odstúp a nepribližuj sa ku postoju nemôžem uveriť, že ti začínam veriť.

Súhlasím a neviem sa zbaviť triašky, ktorá ma drží.