6. kapitola
,,You say you want it, but
You can't get it in"
(The Kooks - Bad Habit)
Tretiu noc v novej posteli stále nemôžem zaspať. Prevaľujem sa tam i späť a keď sa okolo druhej v noci pridajú divoké zvuky z vedľajšej izby, spojené s Amberinými hlasnými vzdychmi Brandonovho mena, túžim spáchať samovraždu vankúšom, ktorý si pritláčam cez tvár až na uši. Rodeo utíchne asi o hodinu.
Hodinu!
Nikdy som nezažila sex dlhší ako pätnásť minút.
Bodkou je tresknutie dverí Amberinej izby a dupot ťažkých nôh schádzajúci dole schodmi. Ešte, že ma Cindy na nočné predstavenia dopredu upozornila, pretože neviem, čo by som si predstavovala pri všetkých tých ráznych plesknutiach, silných nárazoch postele, ale i niečoho tupého do steny. V myšlienkach za tú hodinu vymyslím asi desať rôznych scenárov, čo za stenou vyvádzajú a zároveň ani na jeden nechcem vôbec myslieť.
Závidíš, Ro?
Toto sa zopakuje ešte dvakrát do týždňa, no Amber a Cindy sa zakaždým tvária normálne, tak sa o to usilujem i ja. Akurát raz ráno, keď so Cindy raňajkujem a Amber uteká na fotenie topánok postrehnem, že modriny na jej zápästiach menia farbu na strácajúcu sa žltozelenú, no zato sa jej objaví nový fialový fliačik vytŕčajúci spod roláka na krku, keď sa tam poškrabe. Premýšľam, či zápästia tiež súvisia s divokým sexom, pretože skrývaný cucflek na krku zaručene áno.
Alebo to má totálne iný dôvod?
Len čo Amber opustí byt, ospalo načnem so Cindy kuchynskú debatu.
„Myslela som, že steny medzi našimi izbami sú predsa len hrubšie," nadhodím a ona sa zasmeje už naplno. V ústach jej vidím rozžuvané zvyšky potravy na zuboch a prajem si nikdy sa tam nepozrieť. Napriek tomu sa pripojím k smiechu.
„Narážaš na Amber, čo? Počula som aj ja, ale som zvyknutá. S Brandonom sa veľmi neobťažujú byť ticho."
„To mi došlo. V jednu chvíľu som uvažovala, či mám volať políciu alebo ich prihlásiť na kasting do cirkusu." Cindy takmer vypadne kúsok brokolice z úst von. Stihne ho zachytiť dlaňou a zapchať nazad.
„Sú tho zviehatá," zamrmle s plnými ústami a pokúša sa už so mnou nesmiať. „Ešte si sa s Brandonom nestretla, že?" spýta sa, keď už pekne dožúva.
„Nie, našťastie. Nebudem vedieť, ako sa tváriť."
„Rosie, on má totálne v riti, či ho niekto počul. Tvár sa normálne. Nikdy si nezažila divoký sex? Každý to má vtedy na háku. Určite bude v piatok v klube aj on. Zoznámite sa."
V kútiku duše som rada, že otázku vo svojom predslove uloží tak, aby sa stratila a nemusím na ňu odpovedať. Respektíve, nečaká, že odpoviem. Nenútene schmatnem svoj prázdny tanier, strčím ho do umývačky a zaleziem do izby nalíčiť sa, kým pôjdem na manikúru s mamou.
***
„No bravó, ja som ti vravela, že to nie je zlý nápad, Ro."
Deň zavŕšim s pohárom vína v ruke. Sediac u Hannah rozprávam zážitky so Cindy a Amber. „Nešpekuluj toľko a naozaj to urob. Vypusť trocha pary. To len chlapi majú povolené si užívať? Nemusíš byť automaticky štetka za to, že si párkrát vyhodíš z kopýtka, kým načerpáš silu na ďalší vzťah."
„Hannah!"
„Čo je?"
„Tá štetka."
Obidve sa zvonivo zasmejeme práve vo chvíli, čo vo dverách zašramocú kľúče. Prekvapene na ňu zazerám.
„To je Sean, nakoniec mal poobednú," mávne rukou.
„Mala si mi povedať. Nechcem rušiť," šepkám, aby nepočul, kým sa na chodbe vyzúva. Posledné týždne u nich oxidujem často a Sean niekoľkokrát zažartoval, či si ma nemajú adoptovať ako domáceho maznáčika.
Prestávalo to byť vtipné.
„Ale choď. Chcela som s tebou poklebetiť."
„Zlatoo, som doma!" kričí Sean z chodby a vínko v nás dvoch sa opäť chichoce. „Predstav si, že dnes mi takmer dali operovať appen-" vojde do obývačky, kde s Hannah popíjame a keď ma zbadá, zostane trochu prekvapený. „Ou, ahoj Ro, nevedel som, že si u nás. Vitaj," povie, kým podíde k Hannah, nakloní sa k nej a do vlasov ju pobozká.
Jej ruka mu skĺzne na chrbát a jemne ho pohladí. V očiach sa mu zračí únava, v mojich obdiv. V tej chvíli som rada, že som neskončila na medicíne, ako to chceli moji rodičia. Na jednej strane by ma bavilo pomáhať ľuďom, no na druhej ma strašila už len predstava nekonečného pocitu zodpovednosti a únavy.
Ó a zabudla som detail, že pri pohľade na krv reálne odpadávam.
„Ahoj Sean, ja už odchádzam." Položím svoj prázdny pohár na stôl a zaregistrujem karhavý pohľad Hannah, ktorý v preklade znamená, že nemusím utekať. Ja to však cítim inak.
„Pokojne štebotajte ďalej. Skočím do sprchy a potom ide v telke zápas. Hannah mi do toho aj tak iba furt hučí," zažartuje ešte Sean a Hannah ho stihne rukou čapnúť po zadku.
Zasmejem sa na nich dvoch.
Sean je skvelý chlap. Hannah si stráži ako diamant, ktorý jej nedávno nasadil na prst. Napriek tomu, že o malý moment obe počujeme prúd stekajúcej vody zo sprchy, ja už na chodbe súkam lýtka do vysokých čižiem a Hannah ma vyprevádza.
„Hannah?" nečakane sa vo mne utvorí jedna zvedavá otázka. „Mala si ty niekedy fázu vybúrenia? Vieš, striedanie, sex, bez citov a tak. Nepamätám si."
„Hej, druhý ročník. To si musíš pamätať! Asi pol roka, pred Seanom. Veď vieš, Eric Sammerson, Neil Fisher a ten modrooký, ktorý sa mi nestihol predstaviť," zašepká mená aj zvyšok vety. „Ty ešte nie, čo?" Dobre vie, že som vhupla zo vzťahu do vzťahu vždy, keď sa dalo, no i tak sa pýta.
„No... nie."
Odrazu dokážem presne určiť, kde sa tá otázka zrodila. V strachu z toho, či vôbec dokážem oddeliť city a fyzický kontakt.
„Vieš čo, podľa mňa by si fázou vybúrenia mal prejsť každý. Nie všetci ju naozaj potrebujú, dá sa žiť aj bez toho, ale žiješ len raz, drahá. Ocitla si sa v slepej uličke a máš príležitosť, tak prečo ju nevyužiť? Ak ti život nedáva to, čo chceš, tak ber, čo máš, čo sa ti ponúka a presvedč sa, či celý čas nehľadáš na nesprávnom mieste. Pozri, kto hneď potom čakal na mňa," opäť sa chlácholivo usmeje a rukou hodí smerom ku kúpeľni, kde sa sprchuje Sean a k nám dolieha Besame mucho v jeho skomolenom podaní.
Skrútim kútiky úst dohora.
„Nie je na tom nič zlé. Ber to ako samorozvoj. Viac sa spoznáš. Uistíš, čo chceš, čo nechceš a možno si aj konečne poriadne užiješ. Život je príliš krátky na to, aby si orgazmus predstierala. A všetko mi hovor, " zašušká, keď už vychádzam z bytu.
„Chceš mi dobrovoľne závidieť?" nadhodím vtipne, kým čakám na cinknutie výťahu.
„Áno. Potrebujem nové inšpirácie, čo teraz v posteli fičia."
Ako dve tínedžerky sa zase zachichtáme a pošleme si vzdušné bozky, až kým s úsmevom na perách neosamiem vo výťahovej kabíne.
Posledná kratšia kapitola, kde ide o pochopenie toho, ako to Rosie (hlavne vnútorne) "má". Teším sa na vás zajtraaa 😂💜💜💜
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro