59. kapitola
I did everything to reach out to you
Said you never had me caught up in no drama
I done ran into my karma
(Post Malone - Die For Me)
„Tiež ťa rada spoznávam," vytlačím zo seba s obrovským sebazaprením.
„Luxusné fotky. Pristane vám to."
Naozaj mi je nepríjemné čo i len byť v Sarinej prítomnosti. Cítim sa ako kriminálnik, ktorý spáchal trestný čin a ona ma pristihla. Pritom sa nič také nedeje. Veď s ním skutočne nechodí. Jax ju nepodvádza... so mnou. Nie som jej nepriateľka, dofrasa.
„Ďakujem." Vypnem hruď a rovnako falošne sa usmejem. Nedarujem jej bodík, o ktorý sa zjavne snaží.
„Brandon ma prekvapil, keď tam namiesto seba dosadil Jaxa. Bolo to na poslednú chvíľu."
Dopekla, aj ona? Prečo mi to každý hovorí? Čo mi tým chcú naznačiť?
Niečo vo mne sa nepohodlne zavrtí. Už prestávam veriť verzii, že by sa ma drzý Brandon bál. Začínam preto pátrať po inom dôvode. Ak celú kampaň riešil on, neverím, že by nemal žiadne slovo vo výbere modelky. Ak mal byť dokonca fotomodelom, pokojne mohol zostať a vybrať tam tú druhú modelku, ktorej portfólio posielali. Nemusela som tam byť ja, ak by to nechcel. Lenže som bola.
A aj Jax.
„Skutočne? Nevedela som o tom." Rýchlo sa snažím zakryť moju neistotu.
„Ako si aj mohla. Aj ja som sa to od tých dvoch dozvedela až na koncoročnom večierku," spomenie naše stretnutie a na pozadí sa mi prelína, čo sa vtedy stalo. Skôr, než stihnem reagovať, dokončí: „Mrzí ma to s Rogerom, Rosie. Jax ti už určite spomenul aj môj príbeh." Zrejme aj on spomenul Sare ten môj, keďže spomenie Rogera ako prvá.
Prikývnem. Viem, čo sa jej stalo, ale zostanem i mierne zaskočená. Nečakala som od nej ľútosť, ktorá ma príjemne prekvapí. Dokelu, nevyznám sa v nej.
„Mňa tiež mrzí, čo sa ti stalo," odpoviem diplomaticky.
Sara si povzdychne, urobí krok a postaví sa vedľa mňa. Nepozeráme sa na seba, ale na okolie, a takmer naraz si odpijeme z pohárov so šampanským. Pripadá mi to ako trpký prípitok na chudáka, ktorému sme obe naleteli. A začínam sa pohrávať s myšlienkou, či tá žiarlivosť, ktorú ku mne Sara spočiatku vysielala, nevznikla iba v mojej hlave.
Ak by mala o Jaxa reálny záujem, povedal by mi to, či nie?
Ha, ha, ha, Rosie. Dovoľ mi sa zasmiať. Načo by ti to vešal na nos?
Pokrčím obočie a znova nenápadne skenujem priestor, či svojho blondiaka nezazriem. Súrne s ním potrebujem hovoriť.
„Vieš, snažím sa v tom vidieť to dobré. Dostala som príručku. Posilnila ma, aby som druhýkrát takú istú chybu neurobila. Je totiž umenie stretnúť chlapa, ktorému na tebe naozaj záleží, počúva ťa, podporí a istým spôsobom vylieči."
„To je," potvrdím a jedného takého ďalej hľadám v dave.
„Bez Jaxa by som to nikdy nedokázala," vypustí medzi nás.
Čo? Naozaj ma metie.
Žalúdok mi spraví salto a jeho nemotorný pád mi hrnie do hrdla zvieravý pocit. Je odo mňa asi o päť rokov mladšia, ale prvý dojem z nej naozaj nemám úplne taký nevinný a zranený, ako som čakala. Neviem, či vôbec chcem počuť pokračovanie toho, čo sa chystá povedať, ale Sara mi nedá na výber.
„Po liečení to naozaj nebolo ľahké, odolať fľaši vodky alebo drogám, aby som mohla spať. Práve vďaka nemu a tomu, že bol pri mne vždy, keď som potrebovala, počúval môj plač a povzbudzoval ma, som po nociach dokázala opäť zavrieť oči."
Wou, alkohol a drogy? Môj pekný, zdá sa mi, že si predo mnou vynechal zopár zaujímavých detailov.
Otočím sa k Sare a v jej pohľade zbadám tvrdosť i akúsi prosbu. Nemala som ani potuchy. Jax mi povedal iba o jej depresívnych stavoch. Nevedela som, že ju Roger dohnal až k tomuto. Alkoholu, Drogám. Liečeniu. A že Jax...
Obraz, ktorý mi predostrela, nebol ľahký, ale pocit, ktorý vo mne prevládal, nebola žiarlivosť. Bol to skôr súcit.
„Je neuveriteľné, že pri mne stojí aj napriek všetkému, o čo, teda koho," spresní a veľavýznamne na mňa pohodí mihalnicami, „sa sám musí starať. Je to výnimočný chlap."
Čo do...?
Takže aj Sara vie o Emily a Benovi? Naráža na nich?
Nespomínal, že o nich vie len Brandon a starý Peterson?
„Práve vďaka poslednému roku, keď je pri mne, som pochopila, že všetko zlé je na niečo dobré. Chápeš? Aj keď sa poznáme od detstva, až teraz sme sa zblížili viac než kedykoľvek predtým," zavŕši svoju reč a to je bod, kedy začínam pochybovať, či v mojom tele stále prevláda ľútosť. Je to bod, kedy si už nie som istá, čo tým sleduje, a koľko pravdy alebo klamstva mi práve servíruje.
Napriek všetkému, o čo sa musí starať...
Zblížili oveľa viac...
To, že spolu chodia, predsa len hrajú. Prečo mám pocit, že sú si naozaj extrémne blízki? Vie vôbec Sara, že to hrajú?
Rosie, si pripravená naozaj veriť vo všetkom iba mne? Tlak novín, okolia, toho, čo ľudia hovoria, je silný...
Prvýkrát cítim tú silu klebiet a sveta, kde som sa práve ocitla. Jaxovho sveta. Naozaj mu chcem veriť, snažím sa, ale veci, ktoré mi vraví Sara, ako ich podáva... Neviem zabrániť tomu, aby to so mnou pohlo a zasialo semienko pochybnosti.
A štve ma aj to, že neviem absolútne odhadnúť, či to bol jej zámer alebo nie.
Zrejme si všimla moje zaváhanie, ale to, čo tým sledovala, sa nedozviem, pretože sa k našej konverzácii pripojí tretí člen, a ak som sa doteraz cítila ako na ihlách, teraz kráčam bosá po žeravých lávových uhlíkoch.
„Sara, nechcela si ten nový model kabelky z prehliadky? Brandon sa práve rozpráva s návrhárom, zháňajú ťa."
Jax venuje pohľad Sare a na mňa ani nepozrie, no jeho tón je jasný príkaz, aby sa odo mňa vzdialila.
Veľmi skoro ideš po svoj kvietoček, hrdina!
Sara iba dopije svoj pohár, usmeje sa na neho a so smiechom mu položí ruku na hruď. Jax tam okamžite skĺzne pohľadom a pohotovo jej oblapí zápästie. Chvíľu mám pocit, že ju odsotí, napokon ju len obchytí a obzrie sa okolo, či na nás nevisia nejaké zvedavé oči.
Kontroluje situáciu. Aj mňa. Vtedy mu stihnem so zdvihnutým obočím položiť nemú výčitku hovoriacu ale ti to trvalo.
„Ach to je škoda, práve som tu s Rosie viedla naozaj zaujímavú debatu, ale ak to nepočká..." Sara si vytrhne ruku, ktorú jej Jax zviera, a celú vetu doslova precedí pomedzi zuby, keď sa na neho díva s akousi výstrahou. Keď sa však otočí od neho ku mne, znova mám pred sebou iba jej široký biely úsmev.
„Určite sa ešte stretneme, milá Rosie," zahlási a chytí sa Jaxovej uvoľnenej ruky. Prepletie si s ním prsty a on celý stuhne, keď mi zrak ujde na to miesto. Takmer nedýcha, keď dvíha zrak k tomu môjmu. Sara ho začne ťahať, ruka v ruke k Brandonovi, a Jax ku mne pred odchodom stihne vyslať jeden ospravedlňujúci pohľad.
Iba stlačím pery k sebe a tvárim sa, že nič, no pravda je taká, že sa snažím čo najpokojnejšie spracovať všetko, čo Sarino správanie voči mne i Jaxovi mohlo znamenať. Sklopím zrak, a keď ho zdvihnem, všimnem si, že ma Amber aj Quinn pozorujú. Okamžite na to precitnem, vystriem sa, prečistím hrdlo a maličkú ranu na svojej duši idem skryť na toalety, kde potrebujem kyslík iba pre seba.
Po piatich minútach sa odhodlám vyjsť z dámskych, no len čo otvorím dvere, do niekoho vrazím, kabelka mi spadne na zem a vysype sa mi z nej rúž a kľúče.
„Ach, doriti," zašomrem si pod nos a ani nepozriem, kto ma tu zablokoval. Sú to predsa dámske toalety, on by sa mal ospravedlniť. Hneď sa skloním a ignorujem naleštené mužské topánky i chlapa, ktorý sa tiež zohne, aby mi pomohol zbierať.
„Hej, Ro, to som ja." Jemne mi chytí ruku, ktorou sa chystám schmatnúť kabelku na zemi, a vtedy zastanem. Nájdem jeho čokoládové oči a rozleje sa vo mne dokonalá úľava. Strašne sa premáham, aby som sa mu nevrhla okolo krku.
„Mám iba pár minút," šepne, kým mi rýchlo on sám pozbiera popadané veci i kabelku. „Ale potreboval som vedieť, či si v poriadku."
Keď mi pomáha vstať, ešte raz sa obzrie. Potom ma chytí za ruku a potiahne tri veľké kroky za stenu, odkiaľ vedú schody na ďalšie poschodie. Mimo všetkých očí neváha a tuho si ma privinie.
Toto som potrebovala. Zhlboka sa nadýchnem jeho korenistej vône a pri výdychu mierne upokojím.
„Si v poriadku? Bola k tebe Sara nepríjemná?"
„Bola... divná." Zadívam sa mu do orieškových dúhoviek. „Čakala som nevinné mačiatko, nie šelmu čakajúcu na útok, ale keby začala vrčať, som schopná urobiť to hlasnejšie, neboj sa."
Hrdo sa na mňa zasmeje.
„Je urazená... trochu. Niečo sme minule riešili a povedzme, že sme sa nezhodli. Odvtedy má na mňa ťažké srdce."
„Jax, ona... to iba nehrá, že nie? Chce ťa."
Neodpovie. Ani nemusí. Pochopím.
„A ja zase teba."
Vtiahnem pery k sebe a sklopím zrak.
„Mal si mi to povedať." Zodvihnem k nemu pohľad. „Mala som z nej pocit, akoby ste spolu vážne-"
Položí mi prst na pery. „Ro, Sara vie, že to hráme. Vie, ako ju vnímam. Niekoľkokrát sme si to vyjasnili. Nevšímaj si ju."
„Nevšímať?" odfkrnem si posmešne. „Je to ťažké, keď už viem, prečo sa ma snaží zabiť pohľadom aj slovami. A neviem, či sa vôbec diviť. Podľa toho, čo vravela, ste si dosť blízki." Do tváre mi spadne pramienok vlasov, ktorý mi jemne upraví za ucho.
„A mne sa zdá, že niekto potrebuje pripomenúť prvý bod našej dohody."
Nemôžeš veriť nikomu, Rosie. Iba mne alebo Emily.
Začne sa ma dotýkať. Jeho teplá dlaň si nájde môj bok, s túžbou ho stlačí a prisunie k sebe. Strniskom sa obtrie o moje líce, až počujem jeho naliehavý dych a do ucha mi vydýchne: „Celý večer myslím na to, čo máš pod tými šatami."
Druhou rukou zablúdi k vysokému rázporku šiat a vkĺzne cez neho pod šaty. Je v tom zbehlý.
„Jax... niekto sem môže prísť."
„Tak by si mi mala rýchlo začať veriť."
Opäť ma obalí do ružovej. Najradšej by som v jeho bezpečnom objatí zostala celý zvyšok večera, no čím dlhšie nás nikto nemá na očiach, tým viac stúpa riziko neželanej pozornosti.
Stiahne ruku z môjho boku a prejde mi palcom po pere. Hneď na to dotyk palca nahradia jeho pery. Jemne a nežne sa dotknú tých mojich. Ochutná ma špičkou jazyka a ja sa rozplývam na opojnom závane medu, ktorého sa asi nikdy nebudem schopná nabažiť.
„Ehm, ehm." Ktosi si pri nás prečistí hrdlo. Hneď sa od seba odtrhneme a srdce mi spadne až pod zem, keď tam zbadám stáť Amber.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro