Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

54. kapitola

It started with lust
But then we need trust
And that's how it goes

(Hearts & Colors - Need Me)

„Vieš, o čom som premýšľala?" Balím sa do obrovskej osušky, ktorú mi podal, zatiaľ čo on si berie druhú a uväzuje si ju práve na boku.

„O čom?" Hneď zdvihne hlavu a koniec uteráka si na boku zastrčí naslepo.

„Že naše vážne rozhovory vždy prebiehajú pred alebo po sexe."

Vyprskne smiechom.

„To je dobré alebo zlé?"

„Povedal si, že sex skresľuje úsudok."

Prižmúri na mňa oči.

„A neskresľuje?"

Prečo mám pocit, že si ma normálne vychutnáva? Aj tak na moment stuhnem a nie som si istá, čo sa mi snaží naznačiť.

„Ale to, čo sa stalo... čo si mi povedal..." začnem.

„Čo myslíš? Pamätám si iba, že si za mnou prišla do sprchy a mali sme brutálny sex."

„Ty... robíš si zo mňa srandu?"

Začne sa smiať a načiahne sa ku mne, aby ma mohol objať.

„Bože, si idiot. Už som ti chcela vylepiť." Ja sa ale nesmejem a krútim naštvane hlavou.

Zvážnie a nepatrne sa odtiahne. Vezme mi tvár do dlaní a donúti ma dívať sa mu pritom do očí.

„Hej..." usmeje sa. „V tomto momente neexistuje nič, čo chcem viac."

Pokrčím obočie v nepochopení, čo práve hovorí. Nedáva to zmysel.

„Odpoveď na tvoju otázku, Rosie. Chcem ťa. Fakt šialene chcem. Ak teda, hm..." opatrne dokončí, „aj ty mňa."

Odpoveď ma poteší, nadšenie a úľavu neviem ukryť, no zároveň ma drví vina, ktorá neodíde, kým to nevyslovím nahlas.

„Jax, mrzí ma to... Vieš, ten... problém." Nechcem nám kaziť chvíľu a vyslovovať tu Rogerovo meno aj celú nepríjemnosť, ak sa to tak dá nazvať, ktorú vyrobil. Ktorú som zrejme vyrobila Jaxovi aj ja, keď ma bránil.

„Mňa nie." Na líci ma stále nežne hladí jeho mohutný palec. „Teraz by si tu predo mnou asi nestála."

Presvedčivosť, ktorou to vysloví, ma upokojí. Konečne ma neodháňa, aj keď máme na čom pracovať, aby sa podobné problémy nestávali. Venujem mu stále previnilý úsmev.

„Pokoj, Rosie. Roger je vybavený. Brandon mi pomohol."

Brandon.

Oči sa mi rozšíria hrôzou a mám chuť spýtať sa ho, ako vôbec môže Brandonovi veriť. Či nevidí, aký je? Alebo to o ňom nevie? Veď sa poznajú toľké roky!

Namiesto toho sa však rozhodnem umlčať potrebu vyjadriť svoj skromný názor o jeho idiotskom kamošovi. Mám ale smolu, pretože Jax si môj znechutený výraz aj tak všimne.

„Nemáš ho rada," skonštatuje.

„Uhádol si, nemám."

Neznášam ho.

„Brandon nie je zlý, Ro. Poznám sa s ním ešte z akadémie Red Bulls, keď som bol na strednej. Kryjeme sa navzájom, a ak máme prúsery, snažíme sa, aby sa nedostali k starému. Na Brandona bol už od mala neznesiteľne prísny. Nikdy som nepočul, aby ho otec chválil. Skôr naopak. Možno sa to na ňom istým spôsobom podpísalo. Je trochu svojský, ale kto nie je? Vnútri je dobrý človek."

Prehltnem. Dobrý človek?

Ani náhodou mi Brandona nie je ľúto, no po tom, čo mi Jax práve povedal, dávam maličkú súvislosť jeho násilnosti  s jeho detstvom. Nič to však nemení na tom, čo sa stalo a že to nemôže zostať bez potrestania. Akurát sa obávam, ako by to mohol vziať Jax.

„Mne sa nezdá. Mám s ním nejaké zážitky."

„Ja... viem."

„Vieš?"

„Povedal mi to." Odtiahnem sa od jeho hrude a pozriem mu do očí.

„Čo ti povedal?"

„Že si zle vysvetlil tvoje signály."

„Signály?" odfrknem si celá rozladená, že ho bráni. Mám chuť vybuchnúť, aj keď nechcem. „Veď on ma v klube obťažoval!"

Jax sa poškrabe na zátylku, akoby predo mnou držal niečo, čo nechce povedať, no ja tuším, o čo ide. Chce povedať, že som vypila to, na čo ma upozornil a že som bola opitá. „No tak, povedz to! Povedz, čo chceš povedať." Neudržím sa.

„Rosie... Brandon by ti nikdy neublížil. Viem, aký občas je, je prasa, ale pozná hranice. Včera aj dnes ma kryl. Bez neho by tá vec s Rogerom nemala dobrý záver."

To určite. Bože, Jax, si dokonalý, ale toto... Toto ťa kazí.

Vidí, že stále pochybujem a nepáči sa mi, že sa v tejto téme rozchádzame.

„No tak, poď sem, potvorka." Chytí ma za zápästie a pohladí ho palcom.

Bože, ako to robí, že ma dokáže len týmto obmäkčiť? Že v priebehu sekundy nevnímam nič len jeho pokojný hlas? Podvolím sa a dovolím mu prepliesť si so mnou prsty na oboch rukách. Stojí takto predo mnou, skláňam pred ním zrak.

„Nenútim ťa veriť jemu, ale prosím ťa, aby si verila mne. Som si istý, že keď ho viac spoznáš, všetko si vysvetlíte aj zoči-voči a zmeníš na neho názor," dokončí.

Ide ma potrhať, aby som mu nešplechla do tváre všetko o Amber, no z úcty k nej a tomu, čo plánujeme, nesmiem. Rozhodnem sa mlčať. A nielen preto. Ak Jax vraví pravdu, tak som pre tento raz ochotná prijať čokoľvek, čo umlčí Rogera. A ak je to Brandonova pomoc, tak aj to. Aspoň na niečo je dobrý. Neodpustila by som si, ak by ma Jax pustil k sebe a vzápätí to musel ľutovať. Iba by to potvrdilo jeho teóriu o tom, prečo ma odmietal.

Tak sa len opäť priviniem k jeho hrudi a skúšam sa upokojiť.

„Si hladná?" Zmení tému. Pri vyslovení krátkej otázky cítim jemné vibrácie z jeho hrude.

Od Rogerovej správy som mala taký skrútený žalúdok, že som takmer vyvrátila aj to málo, čo som zjedla. Vyvalím dohora psie oči. Jax ku mne sklopí zrak, no objatie nepovolí. Páči sa mi, ako ma nechce pustiť a drví na svojom skalnatom tele. Až nebezpečne ľahko zabúdam na všetko, čo sa okolo mňa deje. Existuje len on.

„Vďakabohu, pretože ja ťa už hodnú chvíľu vnímam ako šťavnatý steak."

Vybuchnem smiechom.

„Takže preto si ma tak húževnato hltal."

„Ó toto?" Pohodí palcom k sprchovému kútu za ním a potom mi upraví vlasy za ucho, aby sa mohol nakloniť bližšie a zachrípnuto povedať: „Ešte zďaleka som ťa nehltal," zdôrazní,  „tak, ako by som chcel. Ak k tomu dôjde, ver mi, že o tom budeš vedieť." Žmurkne na mňa a znova ma strasie vzrušením už len pri predstave, čo asi myslel. Mám potrebu pritiahnuť stehná k sebe.

Tuším opäť potrebujem sprchu. Ľadovú.

***

„Emily mi povedala, že ti načrtla niečo o zmluve, ktorú mám s Petersonom." Berie si asi tretí kúsok pizze, zatiaľ čo ja som nestihla dojesť ani jeden.

„Nie veľa, ale áno. Mohol by si viac."

„A čo teda vieš?"

„Že si zapredal dušu Petersonovcom."

Zasmeje sa na tom. Rýchlo prehltne, utrie si ústa aj ruky a až potom pokračuje.

„Hej, to trafila. Nepoznáš starého Petersona a ani nechcem, aby si spoznala ty jeho alebo on teba, Rosie."

Nepoznám starého, ale stačí mi aj mladý, aby som pochopila.

„Zakazuje ti tá zmluva s niekým randiť?"

„Nie, to úplne nie, no Petersonove spôsoby... Už ho poznám. Ja... som niečo ako jeho produkt. Využije všetko, ak mnou potrebuje manipulovať. Preto si nemôžem do konca zmluvy dovoliť žiadne pošmyknutie a ani prezradiť, že niekoho mám. Som si istý, že by bol schopný využiť aj to. Nepýtaj sa ako, nechceš to zistiť, no existuje veľa spôsobov."

Trochu šokovaná prikývnem. Zachytí to.

„Si si istá, že to so mnou chceš aj tak skúsiť?"

„Som," odpoviem a nemusím ani uvažovať, no pochybnosti mám skôr ja o ňom, keďže mi zatiaľ úplne neverí. Možno, že to, čo sa stalo v sprche, už nerieši, alebo nechce riešiť, no ja sa toho obrazu tak skoro nezbavím. „A ty? Si si istý?"

Stlačí pery do tenkej čiarky a uvoľní.

„Som, ale... môže prísť veľa problémov." Povzdychne si, no slúži mu ku cti, že tentoraz aspoň trochu skrýva obavy, ktoré predtým dával najavo, aby ma odstrašil.

„Som dospelá, Jax. Viem, že rozhodnutia majú svoje riziká. Ale riskujeme obaja nie?"

Usmeje sa.

„Dobre. Ak má toto fungovať, musíme si vydiskutovať pár vecí. A tie... môžu zmeniť tvoj názor." 

„Jax, zase to robíš, som veľké dievča," uistím ho, aj keď popravde mám trochu strach, aké veci spomenie.

„Rosie, si pripravená naozaj veriť vo všetkom iba mne? Tlak novín, okolia, toho, čo ľudia hovoria, je silný. Nemohla by si veriť ničomu, čo sa o mne hovorí. Ani novinám. Iba mne alebo Emily, aj keď viem, ako šialene to znie, a ako veľa od teba žiadam, keď sa takmer ani nepoznáme."

Najprv premýšľam a snažím sa hľadať v jeho očiach pôvod tej naliehavej prosby. Verím mu bez debát už teraz, ale on mne... to ma trápi viac.

„Už som povedala, budem ti veriť."

Vypleští oči od prekvapenia.

„To som vážne taký neodolateľný?"

„Buď vážny. Ešte som nedopovedala." Buchnem ho do nahej hrude.

„Pokračuj..." povzbudí ma.

„Chcem, aby si rovnako veril aj ty mne. Vo všetkom."

„ To..." vyzerá prekvapene. „Znie ako dohoda."

„Dohody mávajú viac podmienok," vyhŕknem.

„Pozrime sa, ty potvorka." Zodvihne obočie a uškrnie sa. „Aká je ďalšia tvoja podmienka?" spýta sa lišiacky.

„Môžeš mi sľúbiť, že nebudeš spať s inými?"

Zase vyprskne smiechom.

„Rosie, to je presne to, o čom vravím. Zabudni na všetko, čo si o mne počula, ak ma chceš skutočne spoznať. Nemávam jednorazovky tak často, ako si zjavne myslíš. Teda, nemával som," opraví a mňa príjemne zahreje pri srdci, že na mňa začína brať ohľad. „A ver mi, že ak budem mať teba, tak iné nechcem a určite nepotrebujem."

„Si sladký." Práve teraz asi celá žiarim a je mi jedno, či to vidí.

„Ho-ho. Ver mi, že nie som."

Dôjde mi, na čo naráža, s tým musím súhlasiť, no svojou skazenou stránkou presne vyvažuje tú sladkú. Srdce mi podskočí.

„Teraz ty," vyzvem ho.

Najprv sa usmeje a potom zvážnie.

„Zmluva s Petersonom mi platí do konca tejto sezóny, je to... päť mesiacov. Kým nevyprší," nadýchne sa, akoby sa bál toho, čo ide žiadať, „nesmie o nás nikto vedieť."

Päť mesiacov. Napriek tomu, že ide o pomerne dlhú dobu, pripadá mi to ako hotová vec. Šialené, že som schopná tak odvážne veriť v niečo, čo medzi nami cítim.

„Rátala som s tým." A myslím to vážne. Bolo mi to jasné  už odvtedy, čo sa so mnou šiel prejsť cez Times Square z toho baru. Už vtedy som vedela, že sa musí skrývať, ak je vonku v ženskej spoločnosti.

Prekvapene vypleští oči.

„To, že sa nemôžeme ukázať spolu na verejnosti ako pár, bude dosť obmedzujúce. Nesmieš to tým pádom ani nikomu povedať. Ani svojej najlepšej kamoške, ani mame, ani otcovi. Nikomu."

Trochu znervózniem. Amber. Amber niečo tuší. Keď tajím pred Jaxom ju a pred ňou Jaxa, vynuluje sa to? Preglgnem.

„Si s tým naozaj v pohode, Ro? Nad čím premýšľaš?"

„Nad ničím, som v pohode," zaklamem.

„Neboj, niečo vymyslím. Stále môžeme byť na rovnakom mieste, iba nikoho nesmie napadnúť, že medzi nami niečo je."

Chápem. Prikývnem.

„Dobre, Ro, teraz to najdôležitejšie. Nikomu nesmieš rozprávať o Emily a Benovi. Nikto o nich nevie," povie a mne až vtedy dôjde, akú veľkú váhu má fakt, že ja áno. To, že mi on aj Emily veria, pre mňa znamenalo veľa. Rozhodnem sa na tom stavať dôveru s Jaxom. „Iba Brandon a starý Peterson. Chcem, aby to tak aj zostalo," dokončí.

Brandonovo meno ma zase šľahne ako facka.

Aj on o Benovi a Emily vie?

Zahryznem si do jazyka a nemo prikývnem.

„Výborne. Máš ešte nejaké podmienky?" Jaxovi je jasné, čo robím a preto sa rýchlo snaží tému uzavrieť.

„Iba bonusovú otázku. Ak neodpovieš, dohoda sa ruší."

„Podvádzaš."

„Možno. Chceš ju zrušiť?"

Zamračí sa.

„Fakt si potvora. Čo chceš vedieť?"

„Čo máš, doriti, s Brandonovou sestrou?" Tuším som pridala viac žiarlivostnej intonácie, než som chcela.

Zasmeje sa. Potom sa len zhlboka nadýchne nosom. Plecia mu stúpnu nahor a klesnú späť, až kým sa prestane usmievať.

„Sara..." ťažko jej meno vydýchne. „Musím na ňu dávať pozor. Vieš, ona na tom bola psychicky dosť zle. Kvôli Rogerovi mala dlho depky, každý sa bál, aby si niečo neurobila. A keď sa konečne rozhodla znova vyjsť do spoločnosti, Roger vedel, aká krehká je. Stále sa jej pokúšal votrieť do priazne. Preto ma jej otec požiadal, aby som na ňu dával pozor za to, že mi skôr vyplatí aspoň polovicu peňazí, ktoré mám oficiálne dostať až po uplynutí tej zmluvy. A ja... Tie peniaze práve dosť potrebujem, tak som to prijal." Zatne zuby. Mám dojem, že na svoje rozhodnutie nie je práve hrdý.

„Aha, ale prečo to vyzerá, že ste spolu? Má to tak vyzerať?"

„No... nemalo. Oficiálne nemuselo, ale ľuďom to napadne automaticky, keď sme na všetkých akciách spolu, no po dnešku," stisne pery, „to už tak aj vyzerať musí."

„Po dnešku?"

Zhlboka sa nadýchne.

„Rosie, dnes som ten problém s Rogerom riešil u starého Petersona s Brandonom, ale aj Sarou. Mal by som obrovský problém a sám neviem ako, no zachránilo ma klamstvo, že so Sarou skutočne chodím."

„Čože? A to jej nevadí? Klamať?"

„Bol to vlastne jej nápad. A narýchlo. Tiež som to nečakal, nepáči sa mi to, ale musím povedať, že doteraz netuším, čo iné by zachránilo situáciu. Mňa. Mám pocit, že mi len chcela vrátiť láskavosť a spôsob, akým to urobila... Nie je práve najideálnejší, ale zafungoval."

„Bože, fakt mi to je ľúto. Doriti, veď si ho zmlátil kvôli mne."

„A urobil by som to znova, Ro. Toto si so Sarou vyriešim, odvolá to, no pravdepodobne nie hneď. Chvíľu budeme musieť skutočne hrať, najmä pred jej otcom. Vlastne sa nič nezmení, aj tak si to očividne každý myslel."

„Hej, myslel." Priznám a chabo sa usmejem. Vlastne mi ho je ľúto. Toľko predstierania len preto, lebo má nejakú zmluvu a nemôže ju pokaziť, aby dostal penize, ktoré mu patria a mohol sa postarať o Emily s Benom.

„Teraz je to všetko alebo máš ešte niečo?"

Premýšľam.

„Posledná podmienka. Žiadne klamstvá. Nech to bude akokoľvek kruté. Vrav mi všetko. Budem ti dôverovať pod paľbou rečí aj klebiet, ale ak mám riskovať, neklam mi. Ak nechceš, aby som niečo vedela, tak mi to nevrav, ale neklam."

Zdalo sa mi, že znervóznel, čo ma veľmi nepotešilo, no prikývol.

„Nemali by sme to spečatiť? Mám dievča." Schmatne ma za pás k sebe.

Dievča. Takmer zapištím.

„A aký spôsob ti napadá?" Uškrniem sa. Jeden by som mala.

„Rosie, Rosie. Som síce skazený, ale tentoraz som mal čestnejšie úmysly."

Obočie sa mi prekvapene nadvihne.

„Keďže je náš vzťah trochu netypický..." Fakt to hovorí nahlas? Vzťah? Dievča? Mám chuť ho podpichnúť, ale udržím sa len preto, aby to nevzal späť. „A vzali sme to z opačného konca, mali by sme sa vrátiť. Musím ťa vziať na prvé rande."

„Nemôžeš ma vziať von."

„Kto povedal?"

V nádeji zdvihnem oči k nemu.

„To, že sa musíme skrývať, neznamená, že sa nemôžeme ani pohnúť von. Dávno mám miesta, kde nikoho nezaujíma, kto je tam a navyše, už o piatej je tma, Rosie. Poď, idem svoje dievča zobrať na rande."

„Koľkokrát to ešte povieš?"

„Čo? Svoje dievča?"

„Presne to."

Páči sa mi to.

„Kým tomu neuverím." Zasmeje sa, zoberie mi z vešiaka kabát, schytí kľúče od auta a vezme ma na prechádzku zimnou záhradou Old Westbury Gardens. Jedným z najobľúbenejších miest Fitzgeraldovej ženy.

Je to oficiálne. Som z neho hotová.

Trochu dlhšia kapitola. Tak ale rozhovor už bol na mieste. Koľko percent jej z vášho hľadiska prezradil? :D Myslíte, že to na začiatok stačí?

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro