Let's dance when we're not supposed to be
Can't stand when you're not close to me

(ROLE MODEL, BENEE - notice me)

„Dýchaj, veď som jej nepovedala všetko. Mal by si mi ďakovať," povie Emily päť minút po tom, ako vojdem do jej bytu a ona mi zreferuje, čo sa tu dialo za čas, kým som riešil problém u Petersona. „Uľahčila som ti to."

To už si dnes druhá, čo mi uľahčuje veci.

Povzdychnem si.

„Mala si mi hneď zavolať."

„Ó, áno a ty by si priletel ako Superman." Prekrúti očami. „Stretla som ju náhodou. Klopala ti na dvere. Veď nikam neušla, prečo sa hneď čertíš?"

„Pretože ťa veľmi dobre poznám a viem, že tvoje trojslovné zhrnutie pre mňa nie je ani zlomok toho, čo si prezradila Rosie za... tri štvrte hodiny? Pri čaji! Už vie, kto si. Aj Ben." Prehrabnem si vlasy a vrhnem na ňu karhavý pohľad, ktorým ju prisvedčím.

„A vidíš? Má rada deti!" Ukáže smerom k Benovej izbe. Stále sa mi nechce veriť, že tam Rosie nájdem.

„Džej, som prekvapená, ale tá bloncka sa mi fakt páči. Pred oltárom sa tak skoro nevidí, ale to ani ty, takže ten šok môžete spracovávať navzájom počas medových dní."

Prekrútim očami, ako toto môže vypustiť. „Asi fakt nechcem vedieť, akým spôsobom si tie informácie vyčmuchala. Mal som dosť náročný deň aj bez toho."

Rehoce sa a ja viem, ako si rolu dohadzovačky a anjela spásy užíva.

„Takým spôsobom, ktorým sa bavia ženské, milý môj." Potľapká ma po líci, kým ma obchádza a mieri do kúpeľne po sprchovací gél, ktorý mi došiel. „O adopcii a mojej diagnóze jej povieme trochu neskôr, keď nás viac spozná. A keď to s tebou vôbec vydrží." Zachichoce sa znova.

„Em, ale poviem jej to ja. Keď uznám za vhodné. Odteraz žiadne emocionálne sračky. Nechcem, aby ju ovplyvnilo niečo iné, než som ja sám. Ak mám riskovať, musí najprv spoznať mňa a moju situáciu, a ak zostane, potom môže spoznať nás a naše plány. Postupne. Už to, čo si jej prezradila dnes, budem musieť viac objasniť. A dnes už na to vážne nemám síl."

„Rozkaz, šéfko." Hodí mi sprcháč a naznačí, ako si zipsuje ústa. Chytím ho a zvrtnem sa vo dverách z kúpeľne chrbtom k nej.

„Rosie, priprav sa, budeš mamina," zaspieva Emily za mojim chrbtom a ja ju okamžite ponad plece prebodnem pohľadom, aby ju Rosie nepočula.

„Choď radšej spať, Em. Skontrolujem Bena a Rosie si beriem."

„Áno, beriem si tuto prítomnú Rosie, Miss Universe..."

Krútim nad ňou hlavou, ale tentoraz smiech neviem udržať už ani ja, hoci sa snažím.

„Ty si šialená."

„Niekto ťa musí kompenzovať."

„Aha."

„A Džej? Čo si riešil s Brandonom?"

„Poviem ti to zajtra. Je toho veľa."

„Niečo zlé ohľadom tej bitky včera?"

Nadýchnem sa. Trafila presne do čierneho. Niekedy sa nestihnem ani pripraviť.

„Neboj sa, všetko je v pohode."

„To vravíš stále. A potom sa nestačím diviť, koľko drámy mi tu Brandon opisuje."

„Riešili sme iba prácu, Em. Ak by to bolo niečo podstatné, poviem ti," zaklamem. Ona, aj keď to vie, iba prikývne.

„No dobre, uži si, braček." Žmurkne na mňa. „Ale poprosím tichšie, včera ste boli vážne..."

„Dobrú noc, Em. Vieš, vďaka komu tu vôbec bývaš." O tomto sa s ňou vážne nebudem baviť.

„Hajzlík jeden," zafrfle potichu, no aj tak vie, že počujem.

Zamračím sa na ňu, na čo ona nahodí sladký a nevinný výraz, s ktorým dodá:  „Chcela som povedať sladké sny, braček. Zabuchni za vami dvere."

Zasmejem sa jej divadielku. Vráti mi pobavený úškrn a so žmurknutím sa stratí vo svojej izbe.

Ja otvorím dvere do Benovej a zbadám ich. Ju. Prepojenie dvoch svetov, ktoré spolu nespájam. Stále sa mi nechce veriť, že je tu. Neviem identifikovať, čo prevláda. Či vzrušenie alebo strach z toho, kam to povedie.

Spia. Rosie posediačky, schúlená na kresle vedľa Benovej postele, zatiaľ čo z jej mobilu potichu hrá dookola Hakuna Matata. Okamžite mi je jasné, kto koho uspal ako prvý.

Ten malý parchant.

Mykne mi kútikom.

Z ruky jej jemne vytiahnem mobil, ktorý takmer nedrží a vypnem pesničku. Moju správu zrejme nestihla prečítať. Svieti ako maličké upozornenie na displeji, keď sa rozsvieti. Nerozklikávam ho, aj tak je neskoro. Knihu má roztvorenú na prsiach a cez mierne pootvorené ústa vydychuje.

„Rosie," zašepkám. Takmer jej perami hladím ucho, tú jazmínovú vôňu by som najradšej prehltol, ak by sa dalo.

Na oslovenie sa ona len spokojne usmeje, akoby jej v sne naservírovali obľúbené jedlo. Pomrví  sa, spí ďalej a zrazu... vzdychne moje meno. Prisahám, že práve vzdychla moje meno.

Tlmím smiech.

„Hej, Ro. Som to ja, zobuď sa."  Z tváre jej odhrniem pramienok vlasov a založím ho za ucho. Čistý anjel.

„Jax, ešte, prosím," zašomre zo sna.

Vyvalím oči a srdce mi v sekunde udrie do hrude takou silou, akoby sa chcelo predrať von.

Kurva. Má práve teraz erotický sen? So mnou? V izbe môjho synovca?

Odtiahnem sa a bleskovo si musím pritlačiť na ústa zovretú päsť, aby som sa nerozrehotal. Zároveň bojujem s tým, že aj takto ma dokáže do piatich sekúnd vzrušiť. Mňa jebne. Pri nej je možné asi všetko.

Minútu sa na ňu len tak dívam, a keď sa kamoš v mojich gatiach opäť oslobodí od predstáv, ktoré u mňa na moment vyvolala, znova sa spamätám. Nebudem ju budiť. Vsuniem pod ňu paže s cieľom preniesť si ju odtiaľto tam, kam patrí. Ku mne.

V Emilynom byte lakťom pozhasínam a  Rosine nohy trochu tresknem o prvú zárubňu, ktorou s ňou prechádzam. Nechápem, že sa ešte nezobudila, spí ako zarezaná.

Ešteže bývam päť krokov od Emily. Vchodové dvere som ani nezamykal a zvládnem ich otvoriť i s Rosie na rukách. Mám však dilemu, kde ju položiť. Či na gauč alebo rovno do mojej postele. Váham nad druhou možnosťou, pasuje tam viac, no neviem, ako na ňu zapôsobilo všetko, čo jej prezradila Emily. Vlastne ani neviem, čo presne jej povedala.

Rozhodnem sa džentlmensky pre gauč. Položím ju, zakryjem dekou a odskočím osprchovať predtým, než skúsim nabrať odhodlanie na to, aby som ju zobudil a mohli sme sa porozprávať.

Niečo ma príšerne bodá do zadku. Zamrvím sa, ruku rozospato vsuniem na to miesto. Dotknem sa tej veci a spod seba vytiahnem maličký model Chevroletu zapichnutý medzi dvoma časťami gauča, na ktorom ležím.

Moment, nie je to môj gauč.

Mozog mi premietne, čo sa dialo. Bola som u Emily, potom Ben, Hakuna Matata. Ježiši, stále mi to vyhráva v hlave. Chytím sa za spánok a rozhliadnem sa – Jaxov byt. Na buchot iných dverí sa definitívne preberiem do reality a vyšuchnem do sedu.

Koľko som spala, preboha?

Strelím pohľadom k môjmu mobilu položenému na stole.

Pol hodinka, to nie je taký prúser.

Hneď, čo mobil schmatnem zo stola, zastavím sa. Kôpke skíc, ktoré iba včera zhrnul na kopu a presunul sem, dominuje povedomý obraz. Mojich pier. Viem, že sú moje, poznám vlastné pery. Žasnem nad detailným tieňovaním ružovej a červenej. V sekunde si predstavím, ako ich kreslí, na čo pri tom myslí.

A na čo zas myslíš ty, Ro?

Displej na mobile však znova zasvieti, akoby chcel na seba upozorniť. Iba mail, no až teraz si všimnem aj ikonku novej správy. Pripomenie mi to Rogerovu, dôvod mojej návštevy. Pomyslenie na jej obsah ma nanovo ovalí ako ľadové vedro s vodou.

Prosím, nech to nie je ďalšia od neho.

Trasľavo rozkliknem neprečítanú správu spred hodiny, a keď zbadám odosielateľa, podskočí mi srdce. Ako to, že ju vidím až teraz? Až sa musím posadiť na operadlo gauča.

Jax:
Rosie, práve som to riešil, nemusíš sa báť.
Môžeme sa dnes večer porozprávať?
Asi si zmätená kvôli tomu ránu, musím ti to vysvetliť... ak dovolíš.
Prídem po teba o ôsmej?

Čumím na tú správu a potom zo záujmu skontrolujem čas jej odoslania. Muselo to byť niekedy v tej chvíli, keď som sedela u Em. Z toho kontextu nemám pocit, že vedel, kde som. Nedala mu vedieť.

Vie už o mojom rozhovore s jeho sestrou?

Zamyslene hľadím do zeme.

Si jeho odchýlka. Vždy, keď sa rozhodol pre niečo, čo na zozname nemal, vypomstilo sa mu to. Preto ťa odháňa.

To sa stalo aj včera. Rozhodol sa pre mňa. Rozhodol sa ma brániť – a vypomstilo sa mu to. Zase mal dôvod odháňať ma, neozvať sa, ale on...

Napísal. Chcel sa rozprávať. Vysvetliť.

Rosie, aj tak si tu naklusala prvá ty sama.

Ale mal záujem aj on. Napriek tomu, že má problém prakticky kvôli... jeho odchýlke? To je dobré znamenie.

Chce ťa, ale nikdy ťa o vzťah priamo nepožiada. Ak by si sa rozhodla risknúť to s ním, ak by si mu napriek tomu, aký odťažitý navonok je, ukázala, že sa nevzdáš, tak ja nepochybujem, že by ti zniesol modré z neba a chránil ťa ako najlepšie vie...

V tej sekunde ku mne doľahne zvuk stekajúcej vody silnejšie. Akoby som mala sluch vycibrenejší než pred minútou. Predstavím si ho, ako sa pár metrov odo mňa, za tou jednou tenkou stenou sprchuje. Myšlienky mi zablúdia nebezpečným smerom. Som nedočkavá, chcela som sa s ním rozprávať. Najlepšie hneď teraz.

Buď trpezlivá, Ro.

Nejde to, okamžite si nás predstavujem spolu v sprche. Nikdy som to v sprche nerobila.

Rosie, nad čím to práve uvažuješ? Naozaj chceš vážnu debatu v sprche?

Naozaj chceš... debatu?

Hýbem sa.

Každým krokom ku kúpeľni, kde sa len nedávno stratil on, cítim silnejší úder srdca o hrudné kosti. Obopnem kľučku prstami, len nepatrne zaváham a zatlačením naberám prudkú odvahu. Otvorím. Vzduch v miestnosti začína vlhnúť. A nie je jediný.

Sklo zatiahnutého sprchovacieho kúta je matné, zarosené a za ním vidím iba obrysy jeho mohutného tela skryté do hustej pary. Rozlieva sa vo mne eufória, ako by som si išla po svoju dávku. Cítim sa previnilo, no túžba a vzrušenie jednoznačne valcujú rozum. Viem, že o chvíľu si na ten zlý pocit nespomeniem. A presne tam sa chcem dostať. 

Nie som normálna.

Pretiahnem cez seba tričko, rifle. Zvuk sa stratí v toku vody. Siahnem dozadu na chrbát a zošuchnem podprsenku. Prstami rýchlo zosuniem aj posledný kúsok čipkovanej látky zo svojho tela a prehltnem s pohľadom upretým na sklenené dvere rohovej sprchy. Snáď nedostane infarkt, pretože predzvesť jedného cítim, ale v sebe.

Podídem k stene a prstami pomaly, no zároveň čo najhlučnejšie otváram cestu k nemu. Je otočený obrovským chrbtom ku mne a rukami si šúcha po vlasoch, s hlavou ponorenou pod prúdom tečúcej vody. Nezainteresovane sa obzrie ponad plece dozadu, za zvukom dverí. Určite pocítil i príval chladnejšieho vzduchu, ktorý rozdúchal hustú hmlu v sprche.

Zbadá ma letmo pohodeným pohľadom vzad, ale hneď mu nedôjde, čo vidí, preto sa odvráti späť. V tom momente sa však otočí znova a zastane v akomkoľvek pohybe, čo robí. Iba na mňa zíza a takmer otvorí ústa, kým mu voda steká po tvári na celé telo. Behom sekundy mi preskenuje pohľadom krivky od hora nadol a nazad. Nepovie ani jediné slovo. Ruky pomaly skladá z vlasov k telu.

Otočí sa ku mne už celým telom. Stačí mi jeden pohľad na to správne miesto na jeho tele a uistím sa, že to, čo vidí, sa mu páči.

Cítim sa žensky, keď zbadám, ako sa jeho zamyslená tvár mení na výraz lovca, chcem to využiť. Po rozhovore s Emily odtiaľto neodídem, kým potvrdenia toho, čo mi prezradila, nedostanem definitívne od neho.

Teraz alebo nikdy.

„Ja..." Je ťažké sústrediť sa na čokoľvek iné,  keď mám pred sebou názornú ukážku z anatómie prsných a brušných svalov. „Chcel si sa rozprávať?"

Uvedomujem si, ako som to zakončila 😂