You know this life too
You making moves, you doing you
I'm never too tired to show you the proof
What I gotta do?

(Tyla Yaweh - They Ain't You)

„Rosie, prepáč za to ráno," začne Emily a v tom momente si dávam imaginárnu facku za to, že som čakala a prišla o hrdinské prvenstvo.

„Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať. To skôr ja. Cítim sa dosť trápne a zaslúžim si to," priznám nahlas a skrčím tvár v bolestivej grimase.

„Nechcem vedieť, čo si si predstavovala." Zasmeje sa. Pripojím sa k nej.

„Máš pravdu. Nechceš." Pokrčím obočie. „Určite som vyzerala ako nejaká hysterka. Neviem, prečo som rovno zdrhla."

„Aaale nevyzerala," zatiahne. „Boli aj horšie."

Trošku ma zaskočí a hneď na to si pricapne ruku na ústa. Preriekla sa.

„V pohode. Je mi jasné, že nie som prvá ani posledná v jeho posteli. Veď s tvojím bratom, teda Jaxom, o nič nejde. Asi... Neviem... To je jedno." Mávnem rukou. „Nie je to práve môj štýl, vážne. Väčšinou sa nesprávam tak hystericky," uistím ju s predstieraným nadľahčením.

„Aj tak to vyznelo zle. Kedysi to tak bolo, ale teraz nie. Jax si už roky nevodí dámske návštevy k sebe, iba máme dohodu, vieš? Štvrtky a utorky má Bena on, preto som tak reagovala. Ponáhľala som sa. Keby som tušila, že si to ty, bola by som milšia."

„Ako to myslíš? Keby si vedela, že som to ja?"

Trochu sa povrtí na stoličke a na moment zahľadí do svojho čaju.

„Počuj, Rosie. Vážne s Jaxom o nič nejde?" Zodvihne ku mne prižmúrené oči a ťahá zo mňa odpoveď. Jej priamosť ma zarazí. Ani sa nepoznáme. Ale zato ona pozná jeho. Až príliš dobre. Zrazu v nej vidím príležitosť a nádej. Možno odpovede, ktoré hľadám, nájdem práve tu.

„Neviem," priznám váhavo a  skloním pohľad k svojmu čaju. V skutočnosti ma skľučuje pocit, že to jednoduché slovíčko cítim ako najpravdivejšiu pravdu. Proste fakticky nemám ani najmenšie tušenie.

„A si nasratá, že nevieš alebo nevieš, lebo nechceš vedieť?" Vystrie sa a viac nahne ku mne, keď to vysloví.

Pri formulácii jej otázky mi mykne kútikom. Neviem, ako to robí, ale cítim sa pri nej ako pri dobrej kamoške. Akoby mi mala nahradiť Hannah, ktorá je akurát teraz mimo a užíva si exotickú dovolenku so Seanom.

Čert to ber. Budem úprimná. Čo môžem stratiť?

„Asi... to prvé? On je-"

„Tupec. Ja viem," skočí mi do reči.

Opäť sa mi pery zvlnia do úsmevu.

„On je extrémny tajnostkár kvôli mne s Benom, vieš? Občas mám pocit, že nás ochraňuje až chorobne. Dokonca aj predo mnou skrýva veľa vecí, ale ja ho poznám lepšie než on sám seba."

„Ja... Nevedela som, že Jax má sestru a..." Stále neviem, kto je Ben, hoci tuším. Tak len tajne dúfam, že pochopí, aké slovo chcem nájsť.

„Synovca, Rosie. Ben je môj syn, nie jeho. Môžeš si vydýchnuť."

Odhalila ma.

„Vďakabohu." Neskrývam úľavu ani nahlas, na čo sa ona zase zasmeje.

„Nemáš rada deti?"

Priama otázka ma na moment zaskočí.

„Čože? Nie! Teda áno." Prižmúrim v rozpakoch oči, nadýchnem sa a skúsim to odznova. „Prepáč, zaskočila si ma. Mám rada deti, iba som nepremýšľala nad tým, aby ich mal niekto, kto..." zastavím sa neistá, či to povedať.

Niekto, kto sa mi páči.

„Okej, teraz vravím viac, než by som mala. Mám rada deti. Bodka. To som chcela povedať." Nechám ju domyslieť si.

„Ach, Rosie. Už teraz úplne vidím, prečo je z teba Jax taký hotový."

„Hotový?" vyletí zo mňa prekvapene. „Nie som si istá, či žijeme v tom istom vesmíre, Emily."

Jej smiech je najčistejší druh smiechu, aký som kedy počula. Zvonivý a melodický. Číra úprimnosť.

„Ty vôbec nie si taká, ako vyzeráš."

Túto vetu neznášam a neviem ani zrátať, koľkokrát som ju počula. Automaticky mám na tvári grimasu, akoby mi strčila pod nos zhnité ovocie.

„Nemyslela som to v zlom." Emily okamžite zareaguje a vystrie predo mňa roztvorenú dlaň, aby som to nebrala ako urážku. „Vieš, Jax si bol príliš istý, že medzi ženami, s ktorými sa bežne stretáva, nikdy nenájde niekoho, kto ho zaujme tak nejako viac, hlbšie. Tieto veci doslova neriešil a neviem, ako si to urobila, ale tebe sa ho podarilo zlomiť. Dosť na to, aby si ho rozhodila." 

Dôjdu mi slová.

Chytí ma ako rybku na udicu, a keby rybka krútila chvostom od nadšenia ako pes, šialene by ním vrtela. Lichotilo mi to, ale nechápala som, keďže mi on sám doteraz dával iba neurčitý pocit. Konečne sa mi odhalilo viac, aj keď nie z priameho zdroja.

„Naozaj?"

„Naozaj."

Chvíľu sme ticho.  Cítim jej skúmajúci pohľad. Analyzuje moju mimiku. Obe si odpijeme zo šálok a znovu je to ona, ktorá ma povzbudí do reči. „Povedz mi. Ako ho vnímaš ty?"

Trochu váham, aký level úprimnosti nastaviť.

Kašľať na to. Využi to. Riskuj.

„Nedostupne." Zhrniem to jedným slovom. „Nechcela som znova randiť, celý život som tak žila a vždy som narazila na nejakého debila. Jax to vie. Ale odvtedy, čo som trochu spoznala jeho, zase som zmenila názor. Ja neviem. Niečo na ňom... Jednoducho užívanie bez záväzkov fakt nebol dobrý nápad. Aj to už vie, teda myslím si..." Trochu sa ponorím do seba a stíchnem.

Doriti, fakt dúfam, že to pochopil.

Emily súhlasne kýva hlavou, pozorne ma počúva a necháva priestor, aby som pokračovala. Tak potrasiem hlavou a pokračujem.

„Ale nemám pocit, aby to bolo vzájomné. Povedal mi, že nerandí, no..." Nadychujem sa na ďalšiu vetu, ale tu ma Emilyna reakcia umlčí.

Pregúli očami, pokrúti nesúhlasne hlavou a chytí sa za čelo. Akoby neverila tomu, čo počuje.

„Prepáč, Rosie, pokračuj, prosím."

Váham. Pripadám si trochu ako žalobaba. Ale na druhej strane sa každým slovom cítim ľahšia. Tak čo? Už som sa rozbehla, všetko alebo nič. Potrebujem tie odpovede a podľa všetkého má Emily s Jaxom natoľko dobrý vzťah, že ich pozná.

„No on... tým, čo robí, naznačuje záujem, ale vždy, keď chcem potvrdenie nahlas, povie niečo iné. Nepriame, nejasné alebo ma rovno odháňa. Taký mám pocit ja. Áno presne! Mám pocit, že ho naháňam, kým on uteká. Bože môj, ja som vlastne dotieravá zúfalka." Toto náhle zistenie nezostane pochované v tichu mojej hlavy. Je vonku, ani si neuvedomím, pred kým to vravím.

„Nevyzeráš zúfalo, Rosie." Emily sa znova smeje. „Naopak. Vystihla si to – Jax fakticky uteká."

Vytreštím oči, s akou pokojnou istotou rozpráva.

„Ale prečo? Bojí sa ma, či má nejakú poruchu osobnosti, doriti?"

Možno keby pritakala, bolo by na ňom konečne niečo, čo ma aj odrádza, nielen priťahuje ako sprostý magnet.

„Si vtipná, Rosie. A na nič sa nehráš." Usmieva sa od ucha k uchu, akoby mi tie veci čítala z tváre. „Vieš, Jaxovi trvalo, kým sa naučil, pred kým môže a nemôže ukazovať pravú tvár. Stálo ho to veľa chýb a sklamaní. Keď ho Peterson zmedializoval, istú dobu nevedel, ako ten tlak uniesť. Popularita ho na určitý čas skazila. Nechcel to, ale nemal inú možnosť. Urobil to kvôli mne a Benovi. Kým sa naučil, ako prežiť v prostredí, kde sa ocitol, ako predstierať a zároveň úplne nepochovať ten skutočný kus seba, ak vieš, čo tým myslím..."

Prikývnem. Veľmi dobre viem.

„Stal sa extrémne obozretným. Hýbe sa tak, ako mu káže prúd, alebo ak chceš – Peterson, pretože tým zabezpečuje život aj mne s Benom. Myslím, že ťa chce a zároveň odháňa práve preto, lebo napriek jeho pretvárke, v ňom ten skrývaný kúsok vidíš. A veríš mu. Chceš vidieť viac z toho, čo sa tak ťažko naučil chrániť. Nie je na to zvyknutý. Ale fakt, že ťa sem priviedol a dovolil nahliadnuť... Jax toto nerobí už pár rokov, Rosie."

Usmeje sa na mňa a mne sa opäť začne trepotať srdce. Počúvala by som ju do rána.

„Ale," pokračuje.

Neznášam toto slovo po častiach, ktoré sú pekné, pretože znamená, že sa mám pripraviť na niečo nepekné.

„On sám ti nikdy nenavrhne vzťah. V prvom rade preto, lebo nechce, aby si sa musela skrývať rovnako ako on a v druhom preto, lebo by to bola permanentná hrozba, ktorá môže priniesť problémy. Tebe, jemu a v podstate mne s Benom."

Hádanky. Hovorí v hádankách.

„Je do niečoho zapletený?"

„Ach, kiežby sa to dalo povedať jednoduchšie. Asi to nie je správne pomenovanie."

„Nepoviem, že si mi to prezradila, prisahám. Povedz mi to,"  žiadam. Tak veľmi to s ním po tomto chcem risknúť, že potrebujem vedieť, čo najviac pôjde.

„Vieš, no..."

Cítim, že ju nútim prekročiť hranice, ale nadýchne sa a spustí prúd reči.

„S Jaxom sme pred desiatimi rokmi prišli o mamu a otca. Po otcovi zostali obrovské dlhy a pomohol nám práve Peterson.  Prijatie pomoci sa vtedy zdalo ako zázrak z neba, no až neskôr sa ukázalo, že Jax mu tým prakticky zapredal dušu. Peterson je manipulatívny hajzel a Jaxa roky využíva. Navonok to vyzerá, akoby bol jeho ďalším synom, no v skutočnosti je vlastne jeho väzňom. Peterson je zvyknutý ľudí riadiť, robí to i s vlastnými deťmi, na každého má páky, a ak nemá, urobí si ich, stačí mu dôvod. Jax je ešte pol roka pod jeho vplyvom. Nesmie porušiť žiadne podmienky zmluvy, čo s ním má. Hlavne nerobiť žiadne škandály, keďže reprezentuje Petersonov klub, vydavateľstvo, vlastne aj ich rodinu. Musí poslúchať."

„Čo sa stane, ak podmienky poruší?"

„Peterson si vždy niečo nájde. Uzavrie s ním ďalšiu a ďalšiu dohodu, ktorou si ho poistí, alebo mu jednoducho nevyplatí klauzulu, ktorú má sľúbenú po ukončení tejto sezóny, a bez ktorej nemá šancu začať slobodne.

„Ďakujem, že si mi to povedala."

„No kým by sa rozhýbal on, mala by si deti a bola vydatá za niekoho iného. Aj tak si budem musieť vypočuť poučky, keď sa dozvie, koľko som ti toho povedala." Zachichoce sa ako znak toho, že to má úplne v paži.

Asi ju zbožňujem.

„Pri mojom šťastí na chlapov... ťažko."

Emily zmĺkne a nahodí pohľad, akoby ma ľutovala. Teraz však neviem, či ma ľutuje kvôli priznaniu ako takému alebo tomu, že vie, že ani jej brat nie je úplne bohovský výber.

„Vieš, Jax nie je svätec," začne.

Super, takže to druhé?

„Ale poviem ti ešte niečo. Ak ide o niekoho, na kom mu záleží, koná prchko, nepremyslene. A čo som počula, včera tak konal kvôli tebe. V minulosti bola práve jeho prchkosť dôvodom, prečo toľko vecí posral. Už vtedy neohrozoval iba seba, ale aj nás a vyčíta si to. O tejto svojej slabej stránke vie a naučil sa ju zvládať tak, že si urobil plán cieľov, ktorého sa snaží striktne držať. Párkrát sa však stalo, že sa  rozhodol pre niečo, čo na zozname nemal, a vypomstilo sa mu to. Odvtedy sa odchýlkam vyhýba, no a ty... Povedzme, že si jeho odchýlka."

Povzdychnem si.

Na hrudi cítim balvan, keď sa snažím vcítiť do jeho pocitov, ktoré mi Emily opisuje. Cítim ten tlak, ktorý musí znášať a mám pocit, že aj keby sa oň podelil, stále by vážil aspoň tonu. Som ohromená. Už ho totálne chápem. Ach.

„To je... ja... neviem, čo mám..." habkám.

„Čo ti vlastne natáral?"

„To, že nerandí, že mám hľadať inde, že nevie, čo to celé znamená, a že mi nič nemôže sľubovať."

„Romantik." Odfrkne si sarkasticky. „Rosie, nechcem ťa ovplyvňovať a ani ťa nútiť, aby si ho „naháňala" ďalej.  Viem, že je to skôr mužská úloha a ty si môžeš vyberať, ale ak by si sa rozhodla risknúť to s ním, ak by si mu napriek tomu, aký odťažitý navonok je, ukázala, že sa nevzdáš a dala mu šancu, tak ja nepochybujem, že by ti zniesol modré z neba a chránil ťa ako najlepšie vie. Dalo by sa to, len ho treba presvedčiť a vytĺcť mu z hlavy všetky proti, aby konečne raz myslel na seba." Nakloní sa ku mne bližšie a došepká: „Ja už na tom pracujem."

Takmer sa mi vykotúľa slza z oka. Moje srdce na tie slová reaguje podobne. Rozbubnuje sa a predstaví si to. Tak veľmi tomu túžim uveriť, že sa na moment nechám uniesť.

„Mami?" Obe otočíme hlavy k nečakanému detskému hlasu v pyžamku Shreka.

„Zlatko, prečo ešte nespíš?"  zareaguje Emily.

„Plečítaš mi lozplávku?" Ben si pošúcha rozospaté očká, zatiaľ čo ja kmitám pohľadom medzi ním a jeho mamou. Podobajú sa. Ale tie oči... Tie oči nie sú jej.

Kto je asi otec?

„Ach, zlatíčko, mal si dávno spinkať. Je veľa hodín."

V tom niekto zaklope na dvere. Emily okamžite vyletí a povie: „Pánabeka, zabudla som." Čapne si po čele. „Rosie minútka, to bude domovník, rýchlo si to vyriešim."

Zostaneme v kuchyni s Benom sami. Cítim, ako ukradomky a s napučeným výrazom na mňa od dverí zíza. Akoby som mu kradla maminu pozornosť. Normálne sa cítim previnilo.

„Leví kráľ je moja obľúbená rozprávka," prečítam názov knihy, ktorú objíma v rúčkach na hrudi. Chcem prelomiť ľady s týmto malým zázrakom, ktorý zatiaľ nevyzerá, aby schvaľoval moju návštevu. Práve naopak. Neuľahčí mi to a neodpovie ani slovo. Ďalej sa na mňa spod mihalníc chmúri a pritlačí si knižku ešte bližšie k telu.

No nič, ty si zrejme šetríš slová po strýkovi.

„Počkaj! Ako bola tá pesnička, čo si spievali Timon aaaa..." Natočím sa k nemu a lakte opriem o kolená, aby som mala tvár v jeho úrovni.

Opäť nič. Nespolupracuje. Povedala som, že mám rada deti, ale deti očividne nemusia mňa. Celá sa potím. Chvalabohu, že nikto moje pokusy zblížiť sa s Benom nesleduje.

„Okej, neviem ako sa volal ten druhý, ale bolo to Takuna Hatata?"

„Nie!"  okríkne ma zrazu, akoby ho to urazilo.

V šoku mi trhne hlavou dozadu.  Mám chuť sa rozosmiať. Toto som nečakala, ale konečne nejaká reakcia. Troška nasrdená, ale aspoň niečo povedal. Zrejme som sa dotkla citlivej témy.

„Nie?" Využijem to a zachmúrim sa.

„Nie, je to hakuna matata!" opraví ma.

„To naozaj? Si si istý? Mne sa nezdá."

Trikrát pokýve hlavičkou.

„Stále sa mi nezdá. Nešlo to ako Takuna Hatata, hmm, mhhm, hm," začnem vyhmkávať melódiu a on sa začne chichotať.

Konečne! Vidíš, Rosie. Nie si taká nudná. Si zaklínačka detí.

Hmkám stále viac a vyslovujem len jedinú frázu, ktorú si pamätám. Aj to skomolene, pretože malý Ben sa ku mne zrazu prišuchce a  do dlane mi vkĺzne jeho maličká rúčka. Cítim jemný tlak, ktorým ma ten malý núti vstať a vedie bytom. Pri odchode z miestnosti sa ešte stretnem s prekvapeným pohľadom Emily. Pokrčím plece i obočie, že nemám potuchy, čo sa deje, kým ona vyartikuluje ďakujem, akoby som ju práve zachránila.

V tej chvíli sa začínam obávať, do čoho som sa to práve namočila. Zistím to až vtedy, keď na pár minút doslova zabudnem na Rogera i celý môj život iba vďaka päťročnému, prekvapivo inteligentnému, chlapcovi, ktorý mi vysvetľuje, čo vlastne Hakuna Matata znamená, a ktorý ma o ôsmej večer núti naučiť sa slová tej piesne naspamäť spolu s jej milióntym počúvaním na Youtube.

Beriem späť, toto decko je ukecaný nezmar.

Trošku dlhšia kapitolka, ale taký prvý, potrebný náhľad do hĺbky skutočného života, ktorý vedie Jax :)