Nobody really knows how I keep it all inside

(THEY, Wiz Khalifa - What I Know Now)

Všetci traja vyrazíme z toho dusného pekla a robíme unáhlené kroky ani neviem kam. V podstate je najrýchlejšia Sara, tak s Brandonom nasledujeme ju. Má, čo vysvetľovať. Hlavne mne.

„Sme spolu? Žiarlil som? Zmlátil som ho preto, lebo ťa obťažoval a ja som... žiarlil? Kurva, Sara, čo to tam vnútri malo znamenať? Vieš, aký to bude mať dopad? Ako si vedela, že ti to zhltne? Že to bude dostatočne silný dôvod, aby nám to nedal vyžrať? Oklamala si ho!" Už keď sme dostatočne ďaleko pracovne, konečne to zo seba vypľuvnem.

Od momentu, ako to vyslovila, som na ich tvárach zachytil, že ide o viac, než vidím. Poznal som aj starého, aj Saru a divadielko, čo sa odohralo vo vnútri, mi dávalo jasnú rovnicu. Iba výsledok mi stále nesedel. Brandon po mojom boku vyzeral rovnako prekvapene.

„Nie, Jax, neoklamala. Zachránila som nám všetkým rite a otec sa o Geryho postará. Namiesto toho, že tu po mne štekáš, by si mi mal ďakovať. A ako som vedela? Čo myslíš, že otec celý čas robil? Sám chcel, aby sme sa dali dokopy. Alebo si vážne veril tomu, že od teba chce moju ochranu iba výmenou za prachy, čo potrebuješ? Proste o teba nechce prísť."

„Odkiaľ máš, že nás chcel spolu?"

„Asi sa ani nepýtaj," poznamená Brandon a v tom momente pochopím, ako to myslí.

„Quinn? Povedal to Quinn a ona tebe?" Ticho. „Alebo v je ten nápad rovno z hlavy tej..." Pre tú pošahanú bosorku ani nenachádzam dôstojné slovo. Tento scenár by ma však vôbec neprekvapil. Quinn by bola schopná zmanipulovať starého, aby ma dal dokopy s jeho dcérou, len aby mi dokázala, akú moc nad starým, a tým pádom aj nado mnou, má.

„Ale prosím ťa... Quinn do toho neťahaj."

Iba si prehrabnem vlasy a nechám to tak. Sústredím sa na ďalšie otázky, ktoré mi víria hlavou a len Sara mi môže odpovedať.

„Tak prečo by to robil? Čo by z toho mal? Nemôže prinútiť ani teba, ani mňa."

Nestihnem to spozorovať a zrazu všetci traja stojíme pred dverami Sarinej izby. Tu zastane a otočí sa ku mne a Brandonovi čelom. Takmer do nej vrazíme, stihneme však zastaviť.

„Mňa nenútil," ticho odpovie a sklopí zrak. Jej opatrný tón sa mi vôbec nepozdáva.

„Sara?"

„Musím ti niečo povedať."

„Počúvam?" A sakramentsky snažím ovládať zlú predtuchu, čo ma drví zvnútra.

„Jax, ja som ho o to požiadala."

No kurva.

To mieri presne k tomu, čo nechcem počuť.

Vytreštím oči a neviem, ako reagovať. Iba otvorím ústa, ukážem na ňu ukazovákom, nasucho otváram a zatváram pery, aby som sa spamätal. Zase pošermujem prstom medzi nami.

„Ty... Ty si ho požiadala o čo?"

Nedopovedá mi, iba previnilo stláča pery k sebe. Dochádza mi vzduch a mám chuť niečo rozbiť. Urobím krok späť, prehrabávam si vlasy, dýcham nosom a vydychujem ústami.

„Jax, ja... chcela som, aby sme spolu trávili viac času."

„Čo?" vypľuvneme s Brandonom takmer jednohlasne. Takmer som zabudol, že aj on je svedkom tejto debaty.

„Myslela som, že..."

„Čo si si akože myslela?" zvýšim hlas.

"Hej," upozorní ma Brandon. Neochotne prikývnem, že chápem a bojový tón trochu zjemním.

„Keď ty si mi nikdy nedal ani šancu ukázať, že už nie som tá trinásťročná pubertiačka, čo sa okolo teba chichoce. Pre vás oboch som stále nerovnocenná a dnes? Dnes sa mi to len potvrdilo. Myslela som, že keď spolu budeme dlhšie, zbadáš, že sme obaja dospelejší, vyzretejší, rozumieme si a nie sme už deti. Že keď som sa ti otvorila ja, nechala ťa chrániť ma, zdôveríš sa konečne aj ty mne. Napríklad o sestre a synovcovi, preboha. Kedy by som sa to vôbec dozvedela? Jax, nevidíš, že aj ja dokážem pomôcť? Nechcem byť nejaký záťažový balíček, chcem ti to vrátiť. Chcem, aby si mi dal šancu. Štve ma, že mi neveríš tak, ako ja tebe. Alebo tak, ako veríš Brandonovi." Pohodí k nemu letmo rukou, ale okom o neho nikto z nás dvoch nezavadí. Iba ďalej čítam v jej zúfalých očiach a neviem, čo skôr. Či sa rozčuľovať nad jej konaním alebo ju skúšať pochopiť. Neviem. Mám dosť.

„A štve ma proste aj to, že ma nevidíš ako ženu, s ktorou si rozumieš, keď ja teba vnímam inak už dávno."

Jeden, dva, tri, štyri...

Dýcham. Snažím sa hromadiť všetku silu, ktorú mám, aby som hovoril pokojne.

„Sara, celý čas som bol k tebe úprimný a vysvetlil ti, ako ťa beriem. Neviem to zmeniť, neviem sa preprogramovať a nie som ani vec, s ktorou tvoj otec alebo ty môžete manipulovať. Nikdy v živote by som nečakal, že sa k nemu pridáš. Vieš, čo sa stane, ak zistí, že je toto celé klamstvo? To sa mám teraz tváriť pred verejnosťou a tvojím otcom, že sme pár? Dokedy?"

Oči jej zahoria zlosťou. Vtedy spätne analyzujem, čo som povedal.

„Aha, takže toto je tvoja vďaka? Radšej by si nechal Brandona, aby prevzal tvoju vinu na seba a pykal za to, že si zmlátil Rogera kvôli nejakej pipke, než predstieral, že so mnou chodíš?"

Brandon i ja teraz mlčíme.

„Prepáč, že je také ponižujúce so mnou chodiť, ale ak je to celé, čo povedal Brandon, pravda, tak toto bola tvoja jediná šanca. A prepáč aj za to, že som ti ju dala a zachránila vám obom zadok."

Po týchto slovách sa Sara stočí, vkĺzne do svojej izby a pred nosmi nám zabuchne s treskotom dvere. S Brandonom zostaneme nemo stáť. Spamätám sa prvý, pristúpim k dverám bližšie a idem zaklopať.

„Nechaj ju." Zastaví ma Bran a schmatne mi predlaktie. „Teraz to nemá zmysel. Neskôr."

Iba na neho zízam a spracovávam, čo všetko sa vlastne odohralo a ako to mení celú moju stratégiu získať voľnosť.

„Coney Island?" spýta sa ma po chvíľke dutého ticha a ja iba prikývnem.

Je to v riti.

***

„V kuse som si z nej uťahoval. Nevedel som, že je do teba vážne rachnutá doteraz. Nič si nespomenul." Brandon sa napriahne a z celej sily udrie päsťou do boxovacieho vreca v lunaparku Coney Island. Chodíme sem vždy, keď potrebujeme vybiť zlosť. Roky. Už od čias, keď sme boli tínedžeri.

„Mal som ti vešať na nos, ako sa ma snažila niekoľkokrát zviesť? Chceš počuť všetky jej finty? Začnem tým, ako mi v lete chcela natrieť opaľovací krém pri vašom bazéne aj na miesta, kde tak úplne slnko nesvieti?"

Po Brandonom údere stroj načíta silu a stopne na čísle 807. Som si istý, že keby som otázku položil predtým, ako udrie, bol by k tisícke oveľa bližšie.

„No ma pojeb. To už od leta? Okej, detaily si nechaj. Aspoň už chápem, prečo zo mňa v tom taxíku ťahala všetko o princezničke a o tom, čo medzi vami je. Kurva, vysvetli jej to nejak."

„Nemám jej čo vysvetľovať." Vymeníme sa a tentoraz sa na úder pripravujem ja.

„Myslím, že by si mal. Zachránila nás. Teba."

„Tvoj foter si teraz myslí, že sme spolu. Vieš, čo to znamená?"

Mlčal. Vedel. Viaže a obmedzuje ma to zase viac. Nikto ma nesmie vidieť so žiadnou inou, žiadnou Rosie, ak si neželám titulky a zrušenie dohody tak či tak. Ďalšia skurvená komplikácia, podmienka.

„Sara to musí odvolať. Skôr než sa váš foter dozvie, že je to celé iba klamstvo. Ja to urobiť nemôžem, zabil by ma, ak by som bol ja ten, čo sa akože rozchádza. Ten, čo jej ublíži. Musí to urobiť ona." Zúfalo si prehrabnem vlasy.

„Počuj, dnes som Saru nachytal vykecávať sa s našou novou macochou. Myslím, že včerajšok rozoberala aj s ňou. Len ťa upozorňujem, aby si zakročil skôr, než s ňou rozoberie aj to, čo sa stalo teraz a tá zlatokopka ju napojí na infúziu svojho jedu. Na mňa sa môžeš spoľahnúť, brácho, ale obaja vieme, aká ovplyvniteľná je Sara. Preto by si ju mal zaistiť ty. Veď vieš."

Už len to by mi chýbalo. Quinnine hry.

„Skúsim niečo vymyslieť."

„Takže..." začne a viem, akú debatu plánuje otvoriť. „Princeznička?"

Z celej sily udriem. Mašina sa otrasie a čísla stúpajú, kým mlčím.

„To ona je dôvod, prečo si si vtedy, keď tom ti prichystal trojku za hatrrick, nezajebal? A divil som sa, prečo si mi ešte nepoďakoval." Rozrehoce sa. Rýpe, pretože vie, že toto je spôsob, ako mirozviazať jazyk.

853.

Na moju ignoranciu sa začne uchechtávať ešte viac. Typický on. Znova mu uvoľním miesto pred mašinou. Je na rade.

„Kurva, vedel som, že ti pomotala hlavu, ale vážne až tak? Princeznička zrazu zapadá do tvojho plánu oslobodenia? Si blízko a takto si to posrať..." neprestáva.

Zadelí ranu, po ktorej si až chytí hánky druhou rukou. Pri svojej súperiacej povahe by asi neprežil, keby odtiaľto odchádzal s tým, že ma neprekonal.

„Bran, nič o nej nevieš," poviem, a keď sa tón môjho hlasu prejaví nahlas, znie to útočnejšie, než som chcel.

876.

„Pokoj. Neber to hneď zle. Veď som ťa včera aj dnes kryl. Zabudol si?"

„Hej, dík."

„Nie je zač, musel som to urobiť." Opäť mi uvoľní miesto, odkiaľ udierame, a ja hromadím všetok hnev, ktorý potrebujem odventilovať.

„Nemusel. Som ti za to vďačný, veľa to pre mňa znamená."

„Kurva, nebuď sentimentálny. Niečo ti musím povedať, ale urobím to, až keď poriadne vrazíš tomu mechu."

S pokrčeným obočím sa ale otočím k nemu.

„Kurva, Brandon. Povedz, že si o tých hajzloch v klube neklamal."

Prehltne.

„Hej, hou, pokoj. Tam je vrece, udri si a najprv sa upokoj."

„Tvoja hlava bude vrece, ak to hneď nepoprieš."

A on mlčí. Priblížim sa k nemu, na čo zodvihne ruky do obranného gesta.

„Neklamal som. Iba som ju držal, tak trochu viac, a možno sme sa aj bozkávali a..." Zatnem päste, hoci to hovorí opatrne a sleduje moje reakcie. Zaváha, keď pohľadom zavadí o moje hánky, belavé od zovretia. Rýchlo mi však pozrie späť do očí. „Boha, vydráždila ma a bol som zhulený. Vidíš, priznávam to, aby si sa nedopočul chujoviny ešte od nej. Ktovie na čo sa rozpamätala. Vieš, akú mám slabosť na také nedostupné hrdinky. Nehovoril som ti, ale ona na mňa vytasila nôž! Nie vtedy, ale keď som si prišiel s Amber vydiskutovať moje rozbité Lambo v deň, čo nedostala rolu, ktorú som jej mal vybaviť. Na tých hajzloch som bol skurvene nadržaný. Nejebali sme, ale keby tam nebola kamera a ona by na mňa nevyvalila zrufované oči, tak..."

„Čo?"

„No chcel som."

Len čo to prizná, vrazím mu. Nie tak silno ako do vreca, to by skončil na pohotovosti, ale s dostatočným ponaučením.

„Jebe ti, boha?"

Po strete s jeho lícnou kosťou si aj tak šúcham páliace hánky.

„Kurva, to máš kosti zo železa? Jau."

„Fakt dík, doriti. Človek sa prizná a ty mu prijebeš..." Prejde si po tvári prstami a pozrie, či nezbadá krv.

„A čo si čakal? Že tu budem len stáť a predstavu, že si chcel pretiahnuť ženu, z ktorej som mimo, len tak predýcham? To preto si bol taký dosratý, že si bude niečo pamätať. Tlačil si na ňu."

„Kurva, veď ani ty si ju takmer nepoznal. Ako som mohol ja? Nešiel by som po nej takým štýlom, kebyže viem, že ona tie nedostupné hry iba nehrá tak ako všetky ostatné. Nevedel som, čo sa z princezničky vykľuje. Nečakal som, že bude..."

„Že bude čo?"

„Normálna?"

Stíchnem, zatiaľ čo onsi prstami zviera bradu a krúti ňou do strán, akoby si ju chcel vyrovnať. Na chvíľu je ticho.

„Zas až takú som ti neuvalil. Ušetril som ti nos," okomentujem jeho pohyby.

Obdaruje ma skrčeným obočím.

„Dotkol by si sa môjho nosa a skončil by si na lôžku vedľa mňa."

Uškrniem sa. Spor je uzavretý. 

„Bran, odteraz všetko, čo sa týka Rosie, ide cezo mňa, jasné?"  Viem, že Brandon už neurobí nič, čo by jej mohlo ublížiť. Včera aj dnes mi predsa kryl chrbát a ešte sa aj priznal,  no dobre vedel, na čo konkrétne týmto uistením narážam a že si tú ranu zaslúžil, ak so mnou chcel byť chlapsky vyrovnaný.

Vhodím do stroja ďalšiu mincu a zaujmem boxerský postoj.

„Takže teraz čo? Je už akože tvoja?" Začujem spoza seba.

Je? Je moja?

Pred úderom k nemu stočím hlavu a žmúrim, premýšľajúc nad odpoveďou. Chcem, aby bola, ale zvyšky racionálnosti, ktoré Rosie ešte nerozdrvila svojou existenciou v mojom živote, kričia, že robím obrovskú chybu. Iba raz, iba včera som si dovolil uchmatnúť ju pre seba a  dnes  si to hneď vypýtalo svoju daň.

Čo by bolo ďalej?

Chcem to vedieť?

Skurvene.

Spontánna odpoveď, ktorá bez čakania zaznie v mojej hlave mi do žíl vženie adrenalín.  Päsťou poslednýkrát vrazím do pripraveného vreca.

„Kryl by si ma?"

„Dokedy?"

„Kým mi neskončí zmluva."

„Tebe musí jebať."

Odstúpim od trepotajúceho sa vreca a nič mu na to neodpoviem. Som si toho vedomý.

„Je to pol roka. Foter si myslí, že si so Sarou. Ak sa dozvie, že ty a princeznička..."

„Ja viem, Bran. Nemusíš mi to rekapitulovať."

Brandon je svojský, ale rozlietaný. Nie žeby som ja bol vzťahový priekopník, ale on nevie ani polovicu toho, čo ja. Nevie, aké vzácne je natrafiť na niekoho, kto mu iba pohľadom rozbíja vnímanie celého sveta. Viem, že to nemyslí zle, no Rosie absolútne nepozná. Ako jediný však vždy vedel všetko o mojom súkromí a zmluve, ktorá mi po sezóne vyprší s jeho otcom. Sám by najradšej nenosil meno Peterson, no keďže on toľké šťastie nemá, chápe aspoň mňa. Nikdy mu to nezabudnem.

„Tak čo? Kryl by si ma?"

„Okej." Dlho nadýchne nosom a nie príliš ochotne vyfúkne. „Počítaj so mnou," povie ako sľub, no znova sa nadýchne, „ale ak si budem musieť vybrať-"

„Je mi to jasné. Urobil by som to isté." Skočím mu do reči. Jasné, že by si každý z nás vybral rodinu. Prikývne znova, chápeme sa.

Čísla sa načítavajú a Brandon len s posmechom dodá: „Snáď si sa len nenechal ojebať ako ja, brácho. Vieš, s kým princeznička býva!"

Prístroj zahučí otravnú melódiu. 912. Nový rekord. Ani Brandonovi sa nechce veriť číslam, čo vidí a odfrkne si s grimasou na tvári. Zrejme mu je jasné, že na ňom som si zlosť ani zďaleka nevybil.

„Boha ti!" rozčuľuje sa.

„Hoď ma ešte domov, vtedy budeme vyrovnaní."

„Skvelé. Vyhráš, nemôžem ti ani vraziť nazad a ešte ťa mám hodiť domov? Naser si."

Už ho ani nevnímam. Pohnem sa a vytiahnem z vrecka mobil. Nečakám, či ma Brandon nasleduje. Viem, že áno. Do auta sa mu natrepem, či chce alebo nechce.  Ranu si proste zaslúžil. 

Len čo rozsvietim telefón, uvedomím si, že som ho tri hodiny ani nevzal do ruky a Rosie mi už písala správu. Niekoľko vyľakaných správ. Videla ten článok. Doriti. Rýchlo odpíšem a dúfam, že nie je neskoro. Je čas aspoň trochu napraviť tento poondiaty deň.