„Why won't you look at me?
I'm trying to make you see"

(The Man Who - Bet On You)

Už ma vytáča.

Hodinu sa mu úspešne vyhýbam, no on nie a nie prestať. Pozoruje ma stále viac a očividnejšie. Znervózňuje ma.

Snažím sa zapájať do konverzácie s každým, komu ma Roger predstaví, a zaseknem sa vo vete, pretože zbadám jeho pohľad. Tancujem s Rogerom a nepočujem, čo sa pýta, pretože on je opäť tam – v mojom zornom poli.

Mám dojem, že to robí náročky a nedá mi pokoj, kým neopustím chránenie územie po boku Rogera a nevystavím sa jeho vplyvu. To je však to posledné, čo potrebujem.

Ak je príliš blízko, nekontrolujem sa. Ani po dlhom čase, čo sme sa nevideli. Navyše mám nepríjemné tušenie, že i Roger si nás začína všímať, no zatiaľ mlčí. Práve si dobre naklonil významného spoločníka, a tak sa snažím nepokaziť to svojimi osobnými, pekelne dobre vyzerajúcimi komplikáciami, nachádzajúcimi sa asi desať krokov napravo odo mňa. Milión ľudí v miestnosti a mne to pripadá, akoby bol všade iba on.

Doriti s ním.

Jeho pohľad cítim všade na tele, ani sa nemusím dívať. Tiež má spoločnosť a dosť sa na neho lepí. Už viem, že brunetka v žltých šatách je Brandonova sestra. Podľa toho, ako sa Jaxa dotýka, je Amberino podozrenie, že spolu niečo majú, na mieste.

Že nerandí, jasné. Klamár.

Pridá sa k nám ďalší biznisák a ja už naozaj strácam trpezlivosť, keď Jaxa zbadám, ako sa opiera o stenu presne oproti mne.

Ležérne si odpíja číru tekutinu z pohára a keď mu poskočí ohryzok, nedokážem odtiaľ odlepiť oči. Vôbec ho zjavne netrápi, že blízko stojí jeho partnerka a rozpráva sa s akýmsi párom. Vyzerá skôr ako jej drzý bodyguard. Potrasiem hlavou a potláčam do úzadia chlad spotených dlaní.

Čo také dôležité má na srdci, že ma takto provokuje? Veď za ženami nechodí, dofrasa, tak prečo sa akurát v mojom živote musí zjavovať stále, keď sa ja snažím vzdialiť.

Tak dosť.

Musí prestať. Všetko s ním. A ja mu to rázne vysvetlím.

„Ospravedlňte ma, idem si po občerstvenie," preruším debatu Rogera s jeho potenciálnymi klientmi vo vhodnej chvíli. Takmer ma nevnímajú, iba Roger mi letmo na spánok vtlačí bozk a neochotne pustí ruku z môjho pása. Je mi jasné, že ma bude nenápadne pozorovať.

Svižne sa preto zamotám medzi ľudí pri švédskych stoloch, aby na mňa Roger nemal výhľad. Aj keď som konečne na moment sama, nedýcha sa mi voľnejšie. Dusí ma očakávanie Jaxovej bezprostrednej blízkosti. V hlave odrátavam sekundy, kedy sa objaví.

Nevnímam, že som si namiesto taniera vzala pohár. Keď si to uvedomím, rýchlo ho položím na miesto a napravím svoju chybu. Skrytá za pyramídou zo šampanského sa odvážim preskenovať okolie.

„Naozaj sa mi takmer dve hodiny vyhýbaš? Bojíš sa, že z teba uhryznem?"

Horšie. Bojím sa, že každý začuje hlasnú ozvenu nárazov môjho srdca o rebrá vždy, keď na mňa prehovoríš.

Takmer podskočím, keď mi do ucha vrazí jeho šepot. Akurát som spoza pyramídy vykúkala Rogerovým smerom. Videl to. A teraz už nespúšťa pohľad z vysokého muža, ktorý sa objavil priamo za mnou. Toto musí byť rýchla a stručná debata.

„Jax, čo za hry to hráš? Naozaj nevidíš, že som tu s partnerom? " Obrátim sa zo slušnosti k nemu, vedomá si toho, že Roger nás neustále sleduje. Len čo definitívne zodvihnem zrak, čelím očiam, ktoré ma zakaždým zrážajú do kolien. Takmer sa rozsypem z toho, ako sa na mňa díva. Ani jeho drzé slová mi nezabránia vidieť skryté ospravedlnenie v znení Prepáč, že mi to tak trvalo.

Rosie, prestaň. Nenamýšľaj si zas. Vzchop sa. Never mu.

„Žiadne hry s tebou nehrám, Rosie. Skutočne ma teší, že počúvaš moje rady, akurát som nečakal, že práve ty urobíš taký debilný výber."

Že debilný výber! To ma vážne prišiel iba provokovať?

Založím si bojovne ruky na prsiach.

„Keď sa ti nepáči, stačilo ukázať, že si lepší, lenže... očividne nie som pre teba aj preto, lebo je niekto iný, všakže?" Vyburcuje ma k tomu, aby zo mňa vykĺzla číra, necenzurovaná pravda. Tmavohnedými dúhovkami mu prejde záblesk prekvapeného šoku.

Wow, to som vypustila so zvukom?

Snažím sa tváriť, že som omylom vôbec neodhalila iba to, že žiarlim, ale i to, že som na neho čakala. Koncentrujem všetko sústredenie na úplný pokoj. V skutočnosti zomieram túžbou počuť podobnú necenzurovanú reakciu v jeho podaní. Viem však, že mi ju neukáže. V týchto veciach sa sakra dobre kontroluje.

Podíde iba bližšie ku mne, asi aby ma znervóznil ešte viac. Ak ani teraz nepočuje ten rachot v mojej hrudi, musí sa dať vyšetriť.

„Rosie, nikto iný nie je. Ale ani Roger nie je typ pre teba. Chcel som ti len povedať, že je to známa firma. Ublíži ti. Nepoznáš ho."

Odfrknem si a vôbec mi nedôjde, že vie jeho meno.

„A čo si ty? Vzťahový poradca, ktorý hodnotí, kto je čí typ? Máš nejaké tabuľky a rátaš to vo voľnom čase? Preboha, Jax, o čo ti ide? Poznám ho roky. Nie je jedno, kto mi ublíži? Alebo žiarliš? Veď si mal svoju šancu, nevyužil si ju. A vlastne, prečo sa vôbec stále staráš? Robíš to aj s inými ženami, s ktorými sa raz vyspíš? Kde sa podeli tvoje zásady?"

Zbadám, že sa mu zachveje pera a naraz zatne zuby i päste. Teraz viem, že som brnkla po citlivej strune a som na dobrej ceste vyhrotiť ho rovnako, ako on stimuluje mňa.

„Myslím to vážne, Rosie. Vykašli sa na neho. A vieš, že ja nerandím," precedí napokon medzi zuby. Bastard, stále vyhráva.

Začínam si všímať jeho taktiku kontroly – ignorancia otázok, ktorými ho vytáčam najviac. Mala by som to tiež skúsiť. Ibaže by sa musel viac pýtať, čo u neho nehrozí.

„Naozaj? Tvoja partnerka má dnes pekné šaty, nevadí jej, že celý večer viac skúmaš tie moje?"

Aby som mu nemusela hľadieť do tváre, vyhľadám očami Brandonovu sestru. Vďaka jej žltým šatám to nie je ťažké. Tiež je očividným divákom, podobne ako Roger. No výborne, toľko obecenstva.

„Nie je moja partnerka. Sme priatelia."

Zodvihnem obočie a neveriacky potrasiem hlavou s nemou otázkou, či ma vážne považuje za slepú, hluchú či nedajbože hlúpu. Odfrknem si znova. Bavíme sa dlhšie, než som mala v pláne.

„Vieš čo, Jax? Rob si, čo chceš. Chcela som, ale nerozumiem ti. Randi a spi, s kým chceš, ale nestaraj sa do toho, s kým to robím ja. Neviem vlastne, prečo sa tu s tebou na tú tému bavím. Ale toto musí prestať. Nedívaj sa tak na mňa celý večer. Neprovokuj ma," odprsknem tak potichu, aby to počuli len jeho uši, a naložím si na tanierik tri rolky sushi. Rozhodil ma.

Jax sa s prázdnym tanierikom v ruke ocitne rovno pri mne a tiež sa rozhliada po občerstvení.

Bože môj, nepochopil? Nech už vypadne.

„Provokujem ťa?" Berie si rolku sushi hneď vedľa mojej a dotýka sa ma pažou. Strasiem sa, keď sa mi zadíva do očí. „Nesnažím sa o to, ale stále si zo mňa nervózna, Rosie."

„Nie tak, ako si myslíš."

„Myslíš tak ako pri fotení? Si zo mňa rovnako nervózna ako vtedy? Alebo rovnako nervózna ako predtým, keď si zaklopala na dvere mojej izby?"

Podskočí mi srdce, keď privolá spomienky na tú noc a slinu musím ťažko prehltnúť. Neviem ani reagovať.

"Prestaň s tým. Daj mi pokoj."

„A zase sa chveješ..." dodá. Jeho tvár skrášli spokojný úškrn, akoby práve uhádol výherné čísla v lotérii. „Rosie, ty vieš, že by si mi mala veriť. Pamätáš, ako to dopadlo v klube, keď si ma neposlúchla? A mal som pravdu aj s tvojou lekciou, že áno?" nalieha. Nechcem mu odpovedať a potvrdiť pravdu, no sklopený zrak hovorí sám za seba.

„Rosie, ja... tiež som na teba myslel. A keď som ťa tu dnes zbadal s ním..."

Ak nedostanem infarkt teraz, tak už asi nikdy. Naozaj mi to povedal? Nie. Klame. Zase klame. Zodvihnem k nemu šokovaný pohľad. Využije moju zvýšenú pozornosť s ďalším naliehaním pokračuje.

„Porozprávaj sa s Gerym, Rosie. Spýtaj sa ho na to, čo má s Petersonovcami, ale sprav to hneď. Tu. Nie osamote. Nedám ti pokoj, kým to neurobíš."

Gery? Prečo ho oslovuje Gery? Ako starý známy, no s nezameniteľne smrteľným podtónom.

„Prečo mi to robíš? Čo tým sledu..." Odrazu ma za pás chytí Rogerova ruka a v tom istom momente pri sebe začujem i jeho hlas.

„Si rozrušená, drahá. Otravuje ťa tento tu?"

„Tento tu ťa tiež zdraví, Gery," zatiahne Jax ľahostajne, akoby sa tí dvaja poznali odjakživa a vôbec sa nemali v láske.

Prepadne ma nepríjemný pocit. Otočím sa a ich vzájomné pohľady mi to iba potvrdia.

„Čože? Ehm. Ten? Teda Jax? Nie. Len sme sa pozdravili. Vy... sa poznáte?"

Rozpaky už nestihnem zakryť. Roger svoj stisk na mojom páse neuvoľní. Naopak. Pritisne ma k sebe. Majetnícky. Jax na ten úchop okamžite strelí pohľadom a na oboch stranách tváre mu sánka vykreslí hrozivo ostrý uhol.

„Dá sa to tak povedať." Jax sa ujme slova, ale zuby od seba neoddelí. „Máš privilégium rozpovedať ten príbeh Rosie osobne, čo si mal spraviť už dávno. Ale ak sa ti nechce, rád sa tej úlohy zhostím ja, Gery. Tak čo?"

Ostražito sledujem Jaxov zúrivý pohľad, pôsobí, akoby útočil. Roger si odkašle a viditeľne znervóznie. Kmitám očami z jedného na druhého. Nechápem, čo sa deje.

„Ideme, kráska. Tohto klamára nebudem počúvať."

Roger prehodí stisk z môjho pásu na zápästie a ťahá ma od Jaxa preč. V šoku mi k nemu ujde zmätený pohľad. A možno som doň nechtiac pridala i náhlu prosbu o pomoc, ktorú som si rozmyslela. Nemala som z toho celého dobrý pocit.

„Ale ja to chcem poč-"

„Ideme." Roger ma razantne preruší a nedovolí dopovedať. Spôsob, akým ma náhlivo vlečie preč od Jaxa, iba potvrdzuje, že tu čosi nehrá. Že sa Jaxa bojí. A tým sa možno bojí... pravdy?

„Au. Čo robíš, Roger, bolí to. Zastav konečne. Čo to malo znamenať? O čom Jax vravel?" syčím, kým ma stiahne stranou.

„Počúvaj ma. Nech ste preberali čokoľvek, nepáči sa mi, ako na teba celý večer čumí. Čo ti vravel?"

Vypúlim šokovane oči.

„Nič. Zbláznil si sa? Povedala som, že len chcel pozdraviť." Skúšam sa mu nenápadne vymaniť zo zovretia. Pritom sa on usmeje na okoloidúci pár, akože sa nič nedeje. Mám chuť kričať, že deje. V tom zovretie konečne povolí a ja si pošúcham zäpastie.

„Áno? Tak prečo na neho celý večer zízaš aj ty? Myslíš, že som slepý? Prvýkrát sa vzdiališ a on je hneď pri tebe. Aká náhoda, že?"

Zmeraviem.

Opäť sa pozornosť upriami k nám. Jax z nás nespúšťa pohľad, odkedy sme sa vzdialili. Tentoraz si v dave všimnem aj Brandona, ktorý je hneď pri ňom. Sledujú nás.

Stráži ma?

„Pst, nezvyšuj hlas, Roger. Dívajú sa na nás. A neprekrúcaj tému, čo za príbeh spomínal?"

Porozhliada sa a keď sa moje slová potvrdia, nepovie nič, iba ma nenápadne zoberie za ruku a ťahá za sebou na tichšiu chodbu s niekoľkými dverami.

„Ty si s ním spala, čo?" Teatrálne sa zasmeje, akoby tým povedal niečo ako jasné, kto s ním ešte nespal?

Nadýchnem sa, no žiadne slová nestihnú opustiť moje hrdlo.

„Drž sa od neho ďalej, Rosie, rozumieš? Som ochotný prehliadnuť to, že jemu si roztiahla nohy ako nejaká štetka, zatiaľ čo ja už dva týždne skáčem, ako ty pískaš a takmer som sa ťa nedotkol, ale nedovolím-"

A je to tu. Sklamanie.

Zlostne mu vlepím facku. Pri tom zvuku sa na nás zamerajú pohľady asi piatich ľudí na chodbe. Roger ma okamžite schytí za lakeť, urobí pár krokov a vsotí do prvých dverí, čo otvoril. Vnútri to vyzerá ako salónik.  Sme sami.

„Ty mi nebudeš nadávať do štetiek." Vystrčím pred neho ukazovák, aby nevidel, že sa ho začínam báť. „Práve ty, ktorý si mi ani nepovedal, že si bol ešte nedávno zasnúbený a teraz predo mnou očividne skrývaš niečo, o čom nechceš, aby som vedela, alebo nie?"

V prvej chvíli mu oči takmer vypadnú od prekvapenia. Mama mala pravdu. Potom sa zamračí a približuje ku mne, kým ja ustupujem pred jeho vražedným výrazom, až narazím na okraj stola. Rukami sa okamžite podopriem.

„Dobre, Rosie. Zlato." Prižmúri oči, zopne ruky dokopy ako v modlitbe a núti sa do pokojného tónu. Na mňa to však pôsobí úplne inak. Psychopaticky. „Uznávam, prehnal som to. Prepáč. Neviem, čo ti ten niktoš povedal, ale nesmieš mu veriť, všetko ti vysvetlím ja," začne.

Čo?

Som v šoku. Myslí si, že mi o zásnubách povedal Jax? Jax teda vedel o tom, že bol Roger zasnúbený? Je za tým viac? Musí za tým byť viac! Na to ma upozorňoval! Takmer nedýcham.

„Takže priznávaš, že si bol zasnúbený a nič si mi o tom nepovedal?"

„A prečo by som ti to vešal na nos? Je to minulosť, my sme prítomnosť. Skôr ma trápi, že zo mňa na verejnosti robíš blázna." Odignoruje moju otázku. „Každý tu vidí, ako po sebe s Darrenom celý večer zízate! Teraz si teda pekne zoberieš svoje veci, pôjdeme odtiaľto a porozprávame sa v pokoji ako dvaja dospelí ľudia. "

Zadívam sa mu do očí plných hnevu. Klamstva. Falošného pokoja a naliehania. A v tom momente niečo vo mne kričí, že on nie je ten, kvôli komu sa oplatí riskovať.

„Nie."

„Ja sa ťa nepýtam, Rosie. Povedal som, že odtiaľto ideme," povie ľahostajne a začne kráčať k dverám, no ja ďalej pevne zvieram okraj stola a dívam sa na jeho chrbát.

„A ja ti hovorím, že s tebou už nikam nejdem. Nikdy už s tebou nikam nepôjdem. Klamal si mi."

Zastane.

Otočí sa najprv iba ponad plece, aby si prezrel môj výraz. Srší z neho nová zúrivosť, ktorej sa začínam báť v okamihu, čo sa rozoženie, urobí dva kroky naspäť ku mne a z celej sily mi jednou rukou zdrapí moju, a druhou mi bezcitne drví zaklonenú bradu. Donúti ma vzhliadnuť do jeho hrozivých očí.

Kristepane, Jax má pravdu. Rogera nepoznám.