Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

34. kapitola

,,My character 's strong but my head is loose
She hits like ecstasy
Comes up and bangs the sense out of me
It's wrong but surely worse to leave"

(The Wombats - Greek Tragedy)

„Kto to bol? Ty za ženami predsa nechodíš," vyzvedá Emily, len čo sa vrátim.

„Nemôžem ísť pozdraviť známu?"

„Známu?"

„Hej, známu."

„To sotva," odfrkne si výsmešne. „Tvoja známa, ktorá vyzerá ako Miss Universe a ty sám si dáš tú námahu ísť ju osobne pozdraviť, nikdy nemôže byť iba známou. Nie som včerajšia. Tak kto je to?"

„Emily, si strašne otravná."

„Ty mi nikdy nič nehovoríš. Ak sa o ňu zaujímaš viac, než sa o ženy zaujímaš zvyčajne, mám právo to vedieť, nemyslíš?" Vyčítavo oduje dolnú peru presne ako Ben, ktorý sedí vedľa nej urazený, že som vzal len stredné a nie veľké hranolčeky. Keby som mu nič nepovedal, ani by to nevedel. Nevie poriadne počítať do desať, aby tie hranolčeky zrátal, nie to ešte porovnať porcie.

Prekrútim očami a stiahnem si šiltovku viac do čela.

„Páči sa ti?" dobiedza.

„Teraz nie, Emily."

„To ma podrž, Džeja konečne zaujala žena dlhšie ako na hodinu strávenú v posteli? Mám to brať tak, že si vypočul moje prosby? Ja odpadnem. Čo s tým spravíme?" Vzrušene začne potichu tlieskať, zatiaľ čo Benovi v rukách napraví škatuľku s hranolčekmi, ktoré som už videl na hlave týpka pred nami.

„Žiadne tvoje prosby nepočúvam a nič s tým nespravím," dôrazne opravím jej plurál. „Už sme sa o tom bavili, ak si zabudla. Sú dôležitejšie veci, ktoré musím zaistiť ako prvé."

Stíchne a na chvíľu ma oklame, že som ju umlčal. Vždy jej ľahko naletím.

„Ale dvom by to šlo ľahšie a ty potrebuješ niekoho, kto ťa bude strhávať do reality, keď tu nebudem ja, nemyslíš? Hm. Nikdy som si ale nemyslela, že mojou náhradníčkou môže byť jedna z tých dokonalých žien, čo sa okolo teba točia," pokračuje s obohranou pesničkou, zízajúc na Rosie oproti nám, a ja si šúcham koreň nosa, kým predychávam.

„Panebože, nehovor tak, vieš, že to nenávidím. Ak dobre rátam, ty a ja sme dvaja."

Pretočí očami teraz ona.

„Teraz neviem, či sa rozčuľuješ opäť pre to, že sa ako ty netvárim, akoby tá vec utláčajúca môj mozog ani neexistovala alebo pre to, že som tak úžasne všímavá a tak veľmi ti chcem dopriať milujúcu ženu, že som ochotná dať šancu aj tejto Barbie."

„Em, nikomu tu nedávame šancu a prosím ťa, fakt ťa prosím, nezačínaj s tou istou pesničkou."

„Neverím ti. Keď ťa zaujala tak, že na ňu čumíš viac ako na loptu pri hre, rada sa nechám presvedčiť, že tá chutná tvárička nie je jej jediná prednosť." Môžem ju prosiť koľko chcem, nikdy ma nepočúva. „No tak, Džej, vyklop to. Kedy urobíme výberové konanie?" Ďalej melie svoje.

Mlčím. Zatiaľ čo ona sa v tej téme vyžíva, ja ju z duše nenávidím.

„Ako ťa poznám, musel si sa už nejako uistiť, že má hentá Miss aspoň toľko rozumu, aby existoval spôsob, že tvoju... našu situáciu pochopí, že? Alebo aspoň nádej, že ak by si to skúsil, ten risk vyjde. Inak by si predsa nestrácal čas zízaním na ňu. Naozaj mi nechceš povedať viac? Aj ja sa chcem presvedčiť." Počas jej monológu ma lakťom asi trikrát štuchne do boku. Ja sebou ani nemyknem a zrak upieram na stred ihriska. Zároveň sa pokúšam vydolovať z hlavy jeden dobrý dôvod, prečo jej nezalepiť ústa páskou hneď tu a teraz.

Aha, nemám pásku.

Viem, o čo jej ide. Vie, že keď ma bude provokovať, väčšinou sa prerieknem a poviem viac.

„Nič nepriznávam. Len preto, že to chceš ty, názor nezmením. Teraz nebudem riešiť vzťah. Predstavuješ si to veľmi jednoducho. Nie je vhodná doba, máme čas. "

„Vážne? Lenže haló! To pre teba nebude nikdy. A nie, nemáme čas. Tváriš sa vyrovnane a nad vecou, ale obaja vieme, že to tak úplne nie je." Pošermuje mi rukou pred tvárou, kým sa dívam na Rosie.

Hneď jej ju schmatnem a odsuniem preč, nech nepúta pozornosť. Napchávajúci Ben vedľa mňa iba zdvihne bezstarostné očká na nás dvoch. Úsmevmi ho ubezpečíme, že sa s Emily iba „hráme".

Kto koho skôr vytočí. Milión nula pre ňu.

„Stále bude existovať tisíc dôvodov, prečo nie. Ja viem, že chceš najprv ukončiť všetky dohody s Petersonom, dostať peniaze, čo ti sľúbil, oslobodiť sa, uzavrieť adopciu a odísť, ale Džej, mysli trochu aj na seba. Neodopieraj si niečo cenné len pre to, že načasovanie nie je také, ako si predstavuješ. Nikto ti predsa nemôže brániť v osobnom živote a Petersonovi nebudeš slúžiť večne. Nemusíš hentej Misske hneď vysypať všetko, aby si ju neodplašil, ale postupne a uvidíš, či zostane, či sa jej dá veriť. Ben potrebuje mať ženský aj mužský vzor, aj poradkyňa spomínala, že by to okolnostiam prospelo, hoci rázne namietaš. Ale ak má táto pre teba potenciál, čo sa toľko brániš? Potom si ju preklepnem ja. " Šepkajúcim tónom v závere mi až naháňa strach. Aj vecami, ktoré vraví a ja ich v skutočnosti počujem asi ako potrebuješ niekoho skôr, než umriem, pretože som sakramentsky vydesená z toho, ako si ty totálne posratý z vedomia, že budeš Benovým otcom, keď sa občas nezvládaš postarať ani seba.

Emily vidí všetko príliš pravdivo a nebojí sa o tom hovoriť. A aj keď je pravda veľakrát čierno-čierna, nikdy sa nevzdá ružovej, ktorou krutý obraz rozbíja. Obdivujem to, pretože na rozdiel od nej nemusím žiť s pocitom, že každý deň môže byť môj posledný. A napriek tomu som si v predstavách o budúcnosti nedovolil zájsť tak ďaleko ako ona. Nerád sa tým smerom zaoberám, nechcem o budúcnosti premýšľať. Desí ma.

Desí ma hlavne časť, ktorú nedokážem zmeniť a viem, že príde. Už teraz sa vo svojom svete cítim sám, no kým je tu Emily a Ben, nie som. Avšak pri pomyslení na to, že raz sa zobudím do dňa, kedy ju stratím, mi význam slova sám spúšťa po tele ľadový pot. Pritom Emily je tá, ktorá má väčšie právo na strach, a napriek tomu je to tiež ona, ktorá sa mu dokáže vysmievať.

Nemám predstavy o budúcnosti, sú pre mňa luxus. Mám iba ciele, ku ktorým sa snažím prepracovať. Niečo ako bezpečné checkpointy, ktoré sú zoradené tak, aby jeden odomykal druhý podľa priorít. A taký vzťah sa práve v tejto chvíli nachádza v zozname na samom konci. Ďalší dôvod, prečo sa mu tak bránim, je to, že zakaždým, keď sa rozhodnem nejaký checkpoint „odomknúť" skôr a preskočiť tie predtým, vyjebe so mnou buď karma alebo Peterson. Vypomstí sa mi to, akoby si osud myslel, že som zapol cheaty a chcel ma potrestať.

„Dobre, porozmýšľam nad tým," vyslovím, len aby mi dala pokoj.

„Porozmýšľaš?"

„Porozmýšľam."

Ticho.

„Ale nie že-" začne znova s nejakým vystríhaním a to už prešliapne hranicu, kam som ochotný ju pustiť.

„Em, dosť! Mám pocit, že to berieš ako telenovelu a nevnímaš, koľko rizík to prináša. A nielen mne, ale aj tebe."

„Keď ja mám pocit, že to vravíš len preto, aby som už sklapla a znova sa zadebníš a neurobíš nič, lebo si myslíš, že nás tým chrániš. Lenže kto bude zachraňovať teba, hm? Ak ju chceš, len to, prosím, skús. Pomôžem ti."

No zbohom.

„Nepotrebujem zachraňovať a nemám právo ťahať niekoho do mojich srač-" zháčim sa pri Benovom spýtavom pohľade. Minule odchytil slovo zasraný a celý deň tak „prívlastkoval" všetky predmety, ktorých sa dotkol. Stihnem sa rýchlo opraviť a stíšiť. „Problémov. A nechcem sa už o tom baviť, dobre?"

Ujde mi už rozčúlenie, ktoré oboch prekvapí. Mňa i Emily. Na moment stratí reč a skontroluje Bena, či ho stále dostatočne zamestnávajú hranolčeky a ona sa môže venovať vzťahovej poradni, ktorú si tu, na našich stálych sedadlách, so mnou práve založila.

„Naozaj? Pripomeniem ti to, keď sa znova strieskaš preto, aby si na pár hlúpych minút zabudol na realitu a ja budem tá, ktorá ti bude musieť pripomínať, prečo musíš vydržať, sakra. Niekedy si tvrdohlavejší ako Ben." Ten pri započutí svojho mena skrčí na dokonalo hladkej detskej tváričke obočie a zadíva sa na nás celý špinavý od kečupu.

„Papaj, zlatko, papaj." Emily ho pohladí po vláskoch a mne ešte zašepká: „Zbabelec, čo sa bojí riskovať."

Pretočí očami a začne vyťahovať servítku, ktorou Benovi utrie ústa. Potom ma už ignoruje a venuje pozornosť hre, aby mi naznačila, aký posero som. Mlčím. Prstami si zase šúcham koreň nosa a privriem oči. Neznášam, keď ma poučuje.

Debata skončí a ja ďalej zamyslene skenujem viac Rosiene pohyby, než sledujem, aký stav vlastne je. Kútiky mi vyskočia vždy, keď povzbudzuje a teší sa s otcom pri každom bode gigantov. Párkrát stále blúdi po tribúnach. Som si istý, že z opačnej strany ma nezbadá, mám to dobre premyslené, zato ja mám na ňu dokonalý výhľad. A patrične ho využívam.

Stojíš mi za ten risk, Rosie?

Zvládla by si to?

Chcela by si to vôbec? Verila by si mi, keby som ti ukázal, kto som?

Myslela som, že už v tejto kapitole som dala, KTO je vlastne Emily. Veľa z vás to už prakticky "vyčítalo" správne 😝 Ale skutočné potvrdenie nakoniec bude o jednu, dve kapitoly ďalej😅

A opäť jedna z mojich TOP pesničiek 😍

@SonieGhost_28  videla som, že ju tiež počúvaš 💜💜💜 #youknowwhatsgood

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro